Preskočiť na obsah

Ýdalir

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Boh Ullr opierajúci sa o luk stojí na vrchole zamrznutého jazera obklopeného vždyzelenými stromami a budovou (1882), autor Friedrich Wilhelm Heine.

V nórskej mytológii je Ýdalir ("tisové doliny "[1]) miestom, kde sa nachádza obydlie Ullra, boha spájaného s lukostreľbou. Ýdalir je spomínaný výlučne v Poetickej Edde, zostavenej v 13. storočí zo skorších tradičných zdrojov.

Svedectvá

[upraviť | upraviť zdroj]

Ýdalir je spomínaný výlučne v strofe 5 básne Grímnismál (zozbieranej v Poetickej Edde), kde Odin (preoblečený za Grímnira, resp. Odina) hovorí mladému Agnarovi, že Ullr vlastní obydlie v Ýdalire.

Pri diskusii o Ýdalire Henry Adams Bellows poznamenáva, že "drevo tisu sa na severe používalo na luky rovnako ako dlho potom v Anglicku."[2] Rudolf Simek hovorí, že „toto spojenie boha s tisom, z ktorého boli vyrobené drevené luky, viedlo k tomu, že Ullr bol považovaný za boha luku." [3] Andy Orchard komentuje, že Ýdalir je „vhodne pomenované obydlie [pre] boha lukostrelca, Ullra“.[1] Podľa Hildy Ellis Davidson, zatiaľ čo Valhalla „je dobre známa, pretože hrá takú veľkú úlohu v obrazoch vojny a smrti“, význam iných sál v nórskej mytológii, ako je Ýdalir a miesto posmrtného života bohyne Freyja Fólkvangr, bol stratený.[4]

Udale, ktorý sa nachádza v Cromarty, Škótsko, je prvýkrát zaznamenaný v roku 1578 a predpokladá sa, že pochádza zo staronórskeho výrazu y-dalr. Robert Bevan-Jones navrhuje spojenie medzi uctievaním Ullra a Ýdaliru medzi usadenými pohanskými Nórmi v Škótsku a ich prepožičaním mena ydalr tomuto miestu.[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Orchard (1997:185).
  2. Bellows (2004:88).
  3. Simek (2007:375).
  4. Davidson (1993:67).
  5. Bevan-Jones (2002:134).