Číslovka
Vzhľad
(Presmerované z Číslovky)
Číslovka alebo numerále[1] (plurál numeráliá) je ohybný slovný druh, ktorý vyjadruje počet, množstvo alebo poradie. Z gramatického hľadiska ide o komplexný slovný druh, v ktorom sa s istými obmedzeniami uplatňujú gramatické kategórie: podstatné mená, prídavné mená a príslovky a ktorý môže vystupovať vo funkcii všetkých vetných členov.
Poznáme tieto druhy čísloviek: základné, druhové, skupinové, radové a násobné.
- základné - kardináliá - Pomenúvajú samostatne chápané pojmy počtu a číselné príznaky substancií ( jeden, dva, desať, sto, milión, miliarda, trilión…).Sú hlavnou skupinou čísloviek podľa významu aj podľa formy. Ostatné číslovky sa tvoria z nich a uvedomujú sa na ich pozadí. K určitým základným číslovkám patria aj zlomkové číslovky. Do tejto skupiny sa radia aj skupinové číslovky - kolektíva, ktoré sa vo funkcii základných čísloviek používajú pri pomnožných substantívach - jedny šaty, dvoje topánky, pätoro detí… Označujú počet.
- druhové - speciáliá - označujú počet druhov alebo vecí vyjadrených pomnožným tvarom. Tvoria sa zo základu skupinových čísloviek a majú povahu prídavných mien alebo prísloviek ( jednaký - jednako, mnohoraký - mnohorako)
- radové - ordináliá- vyjadrujú číselné postavenie, poradie veci alebo príznaku. (prvý, druhý, tretí, ôsmy, ale aj druhýkrát)
- násobné - multiplikatíva - označujú počet opakovania deja (trojnásobný, päťkrát, mnohokrát)
Z hľadiska určitosti ich možno deliť na[1]:
- určité - presný počet (jedna, dva)
- neurčité - nepresný počet, nemožno ich nahradiť číslom (málo, mnoho, niekoľko)
Vo vetných členoch sa číslovky neurčujú.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b číslovky. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 103 – 104.