Pravé hláskové písmo
Pravé hláskové písmo (iné názvy: úplné hláskové písmo, hláskové písmo, fonémické písmo, fonematické písmo, fonémické/fonematické abecedné písmo, fonémické/fonematické alfabetické písmo, fonémická/fonematická abeceda, monofonémické písmo/monofonematické písmo, abecedné písmo, alfabetické písmo, abeceda, zastarano alfabeta, písmenovo-zvukové písmo, alfabeticko-fonetická abeceda, úplné abecedné písmo, úplné alfabetické písmo, úplná abeceda, segmentálne abecedné písmo, segmentálne alfabetické písmo, segmentálna abeceda, fonografické písmo, fonografia) je písmo, v ktorom niektoré znaky reprezentujú spoluhlásky, iné znaky zas samohlásky, a celkovo sú teda reprezentované znakmi všetky hlásky. Inými slovami je to písmo, ktorého znak reprezentuje fonému (alebo v prípade IPA fónu) alebo alofónu alebo ktorúkoľvek fonému v rozsahu niektorej skupiny akusticky zhodných zvukov. Treba dodať, že niekedy je však jedna fonéma vyjadrená skupinou znakov (napríklad v slovenskom písme ch vyjadruje [x]).
V širšom zmysle pod pravé hláskové písmo patrí aj tzv. rozšírené abecedné písmo (iné názvy: rozšírené alfabetické písmo, rozšírená abeceda), t.j. pravé hláskové písmo, ktoré obsahuje aj slabičné znaky, napr. koptské písmo.
Gelb pod pravé hláskové písmo (on to volá "abeceda") zaraďoval aj spoluhláskové písma, ak sú vokalizované (čiže napr. arabské písmo, ak sa zapisuje so všetkými diakritickými znamienkami) a abugidu.
Pravé hláskové písmo máva obyčajne okolo 30 znakov.
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Typické príklady sú grécke písmo a písma z neho odvodené, teda napr. etruské písmo, latinské písmo (a tým aj slovenské písmo), koptské písmo, gótske písmo, germánske runy, ogam, hlaholské písmo, cyrilské písmo (azbuka).
Ďalej sem patrí napr. arménske písmo, gruzínske písmo, n'ko a kórejské písmo.
Delenie
[upraviť | upraviť zdroj]DeFrancis 1989 rozlišuje: [1]
- čisto fonémické písmo - napr. grécke, latinské, fínske písmo
- morfofonémické písmo („významovo-zvukové“ fonemické písmo) – napríklad anglické, francúzske, kórejské písmo
Podobne Rogers 2005 rozlišuje: [2]
- abecedné písmo s nízkym podielom morfografie – napr. grécke, fínske, bieloruské, kórejské, ruské, škótskogaelské písmo
- abecedné písmo s vysokým podielom morfografie – napr. anglické písmo
Lehmann rozlišuje podobne, ale do zoznamu pridáva ešte fonetickú abecedu: [3]
- fonetické písmo (iné názvy: fonetické abecedné písmo, fonetické alfabetické písmo, fonetická abeceda) – prakticky len IPA; zaraďované aj mimo pravého hláskového písma ako pojem na rovnakej úrovni s pojmami glotografia a semaziografia
- fonémické písmo (synonymá u iných autorov: fonematické písmo, čisto fonémické/fonematické písmo, fonémické/fonematické abecedné písmo, fonémické/fonematické alfabetické písmo, fonémická/fonematická abeceda) – pravé hláskové písmo, ktoré verne vyjadruje fonologické alternácie, alebo v ktorom reprezentovaná fonológia takmer nemá alternácie, napr. fínske latinské písmo, španielske latinské písmo
- morfofonémické písmo (synonymá u iných autorov: morfofonematické písmo, morfofonémické/morfofonematické abecedné písmo, morfofonémické/morfofonematické alfabetické písmo, morfofonémická/morfofonematická abeceda) – pravé hláskové písmo, v ktorom sa hláskové alternácie ignorujú a každá morféma je vždy reprezentovaná rovnako, napr. nemecké latinské písmo
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ DEFRANCIS, John. Visible Speech: The Diverse Oneness of Writing Systems. [s.l.] : University of Hawaii Press, 1989. Dostupné online. Kapitola What is Writing?. (anglicky)
- ↑ ROGERS. Writing Systems: A linguistic Approach. [s.l.] : [s.n.], 2005. (anglicky)
- ↑ LEHMANN, Christian. Schrift [online]. 30.5.2011, [cit. 2012-05-10]. Dostupné online. (nemecky)
- zdroje v článku typ písma (jazykoveda)