Air China
![]() | ||||
| ||||
Založená | 1. júl 1988 | |||
---|---|---|---|---|
Hlavné letiská | Medzinárodné letisko Peking Medzinárodné letisko Peking Daxing Medzinárodné letisko Chengdu Shuangliu Medzinárodné letisko Chengdu Tianfu | |||
Sekundárne letiská | Čchung-čching Ta-lien Chang-čou Chöch chot Hongkong Kchun-ming Šen-čen Tchien-ťin Wu-chan | |||
Vernostný program | PhoenixMiles | |||
Aliancia | Star Alliance | |||
Veľkosť flotily | 507 | |||
Destinácie | 203 | |||
Materská spoločnosť | Air China Group (53.46%) Cathay Pacific (18.13%) | |||
Sídlo | Priemyselná zóna letiska Peking Tianzhu, Okres Shunyi, Peking, Čína | |||
Vedenie | Wa Mingyuan (prezident, podpredseda a riaditeľ) Ma Chongxian (predseda) | |||
Počet zamestnancov | 65 000 (2023) | |||
Webová stránka | www.airchina.com | |||
Air China, oficiálne Air China Limited, (中国国际航空公司) je významná čínska letecká spoločnosť a vlajkový dopravca Čínskej ľudovej republiky. Sídlo má v meste Shunyi v Pekingu. Letecká spoločnosť ponúka vnútroštátne aj medzinárodné lety do rôznych destinácií v Číne a vo svete.
Letecká spoločnosť bola založená v roku 1988 po rozdelení bývalého čínskeho vlajkového dopravcu CAAC na šesť leteckých spoločností, z ktorých jednou bola Air China. Táto letecká spoločnosť je jednou z najväčších leteckých spoločností v Číne. Jej 53,46 % vlastní štátna spoločnosť China National Aviation Holding.
Hlavné letiská spoločnosti Air China sa nachádzajú v Pekingu a Čcheng-tu. V roku 2017 prepravila 102 miliónov domácich a medzinárodných cestujúcich s priemerným koeficientom vyťaženosti 81 %.[1] Letecká spoločnosť vstúpila do Star Alliance v roku 2007.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé roky
[upraviť | upraviť zdroj]Spoločnosť Air China bola založená a začala svoju činnosť 1. júla 1988 v dôsledku rozhodnutia čínskej vlády z konca roka 1987 rozdeliť prevádzkové divízie Čínskej správy civilného letectva (CAAC Airlines) na šesť samostatných leteckých spoločností: Air China, China Eastern, China Southern, China Northern, China Southwest a China Northwest. Air China bola poverená hlavnou zodpovednosťou za medzikontinentálne lety a prevzala diaľkové lietadlá (Boeing 707, 747 a 767) a trasy CAAC.
V januári 2001 sa šesť bývalých leteckých spoločností CAAC dohodlo na pláne fúzie, podľa ktorého mala spoločnosť Air China získať spoločnosť China Southwest Airlines. Pred touto akvizíciou bola Air China štvrtou najväčšou domácou leteckou spoločnosťou v krajine. Zlúčením vznikla skupina s aktívami vo výške 56 miliárd jüanov (8,63 miliardy USD) a flotilou 118 lietadiel. V októbri 2002 sa Air China spojila s China National Aviation Holding a China Southwest Airlines.[2]
15. decembra 2004 bola spoločnosť Air China úspešne kótovaná na burzách v Hongkongu a Londýne. V roku 2006 spoločnosť Air China podpísala dohodu o vstupe do aliancie Star Alliance. Členom aliancie sa stala 12. decembra 2007 spolu so spoločnosťou Shanghai Airlines.
V júli 2009 získala spoločnosť Air China 19,3 milióna USD akcií od svojej dcérskej spoločnosti Air Macau, ktorá sa ocitla v problémoch, čím zvýšila svoj podiel v tomto dopravcovi z 51 % na 81 %.[3] O mesiac neskôr vynaložila Air China 6,3 miliardy HKD (813 miliónov USD) na zvýšenie svojho podielu v spoločnosti Cathay Pacific zo 17,5 % na 30 %, čím rozšírila svoju prítomnosť v Hongkongu.[4]
Vývoj od roku 2010
[upraviť | upraviť zdroj]V apríli 2010 spoločnosť Air China dokončila zvýšenie podielu v spoločnosti Shenzhen Airlines a stala sa jej kontrolným akcionárom, čo jej umožnilo ďalej posilniť svoje postavenie v Pekingu, Čcheng-tu a Šanghaji, ako aj dosiahnuť vyváženejšiu domácu sieť.[5]
Dňa 2. decembra 2010 získala spoločnosť Air China najvyššie španielske ocenenie v oblasti cestovného ruchu, „Plaketu za zásluhy v cestovnom ruchu“. Air China bola prvou zahraničnou leteckou spoločnosťou, ktorá získala toto ocenenie, ktoré sa udeľuje organizáciám a jednotlivcom prispievajúcim k rozvoju španielskeho cestovného ruchu.[6]
23. decembra 2010 sa Air China stala prvou čínskou leteckou spoločnosťou, ktorá ponúka kombinované letenky zahŕňajúce vnútroštátne lety a kyvadlovú autobusovú dopravu do okolitých miest. Prvá kombinovaná letenka spojila Tianjin kyvadlovou dopravou s vnútroštátnymi letmi prechádzajúcimi cez Peking.[7]
Spoločnosť Air China začala 15. novembra 2011 ponúkať bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet na palube svojich lietadiel, čím sa stala prvým čínskym dopravcom, ktorý túto službu ponúkol,[8] avšak služba nie je povolená na smartfónoch, ale len na tabletoch a notebookoch.[9]
V roku 2012 po nátlaku organizácie PETA spoločnosť Air China vyhlásila, že už nebude prepravovať opice do laboratórií. PETA toto oznámenie leteckej spoločnosti privítala.[10]
3. júla 2013, v čase 25. výročia založenia spoločnosti, Air China úspešne otestovala bezdrôtovú sieť LAN počas letu. Bol to prvý globálny let so satelitným internetom v pevninskej Číne.
Začiatkom roka 2015 bolo oznámené, že letecká spoločnosť si pre svoj program obnovy flotily 60 lietadiel vybrala Boeing 737 Next Generation a 737 MAX. Dohoda v hodnote viac ako 6 miliárd USD podľa aktuálnych cenníkových cien ešte nebola dokončená.
- História lietadiel Air China
-
Boeing 747-200 v pôvodných farbách CAAC po rozdelení CAAC Airlines.
-
Boeing 767-200ER v druhej generácii farieb so zavedením farby v štýle fénixa.
-
Boeing 777-300ER v súčasných farbách používanej na lietadlách Boeing, na ktorom bolo logo fénixa zväčšené a narovnané.
-
Airbus A350-900 v aktuálnych farbách používanej na lietadlách Airbus. Čínsky názov má menšiu veľkosť ako vo farbách používane na lietadlách Boeing.
-
Airbus A330-300 v súčasných farbách používanej na linkách na Taiwan. Vlajka ČĽR je odstránená kvôli otázke Taiwanu.
Flotila
[upraviť | upraviť zdroj]Súčasná flotila
[upraviť | upraviť zdroj]Od januára 2025 spoločnosť Air China prevádzkuje tieto lietadlá:[11][12]
Lietadlo | V prevádzke | Objednávky | Cestujúci | Poznámky | ||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
F | B | E+ | E | Celkom | ||||
Airbus A319-100 | 27 | – | – | 8 | – | 120 | 128 | |
Airbus A319neo | – | 10 | TBA | |||||
Airbus A320-200 | 38 | – | – | 8 | – | 150 | 158 | |
Airbus A320neo | 53 | – | – | 8 | – | 150 | 158 | [13] |
Airbus A321-200 | 61 | – | – | 16 | – | 161 | 177 | |
12 | 173 | 185 | ||||||
Airbus A321neo | 30 | 50 | – | 12 | – | 182 | 194 | [14] |
186 | 198 | |||||||
Airbus A330-200 | 18 | – | – | 30 | – | 207 | 237 | |
18 | 247 | 265 | ||||||
12 | 271 | 283 | ||||||
Airbus A350-900 | 30 | – | – | 32 | 24 | 256 | 312 | Má dve rôzne sedadlá Business Class.[15] |
Boeing 737-700 | 18 | – | – | 8 | – | 120 | 128 | |
Boeing 737-800 | 87 | – | – | 8 | – | 159 | 167 | |
168 | 176 | |||||||
12 | 147 | 159 | ||||||
Boeing 737 MAX 8 | – | – | 8 | – | 168 | 176 | ||
Boeing 747-800 | 2 | – | 10 | 42 | – | 292 | 344 | Bude ukončené. |
Boeing 747-8I | 7 | – | 12 | 54 | 66 | 233 | 365 | B-2479 sa používa na prepravu VIP. |
Boeing 777-300ER | 28 | – | 8 | 42 | – | 261 | 311 | |
– | 36 | 356 | 392 | |||||
Boeing 787-9 | 14 | – | – | 30 | 34 | 229 | 293 | |
Comac C909STD | 33 | 2 | – | – | – | 90 | 90 | Dodávky do roku 2024. |
Comac C919-100ER | 3 | 102 | – | 8 | – | 150 | 158 | Dodávky od augusta 2024 do roku 2031.[16][17][18] |
Flotila lietadiel Air China Business Jets | ||||||||
Boeing BBJ1 | 1 | – | VIP | Prevádzkuje ho spoločnosť Beijing Airlines. | ||||
Boeing BBJ2 | 3 | – | VIP | |||||
Dassault Falcon 7X | 1 | – | VIP | |||||
Celkom | 508 | 164 |
Air China Cargo
[upraviť | upraviť zdroj]
Air China Cargo je dcérska spoločnosť Air China, ktorá sa zameriava na prepravu nákladu a neprepravuje cestujúcich. Prevádzkuje linky v Ázii, Európe a Severnej Amerike so svojou flotilou lietadiel Airbus A330-200/P2F, Boeing 747-400F a Boeing 777F.
Služby
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá trieda
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá trieda spoločnosti Air China, ktorá sa ponúka vo všetkých lietadlách Boeing 747-400, Boeing 747-8 a niektorých Boeing 777-300ER.[19][20]
Prvá trieda v lietadlách 777-300ER a 747-8 je najnovším vlajkovým produktom spoločnosti Air China, ktorý je vybavený apartmánmi Zodiac Aerospace Venus s rozstupom radov 82-83 palcov a šírkou sedadla 23 palcov. Sedadlo je tiež vybavené 23-palcovými AVOD a má k dispozícii aj univerzálne zásuvky AC a USB-A.[21][22]
Prvá trieda v lietadle 747-400 má 80-palcovú (203 cm) rozteč sedadiel, otočné sedadlo a úplne rovné sklopenie lôžka. Prvá trieda v lietadle 747-400 je jednou z dvoch tried, v ktorých sa používajú obrazovky AVOD. Vďaka svojmu umiestneniu v kabíne nesie názov Zakázaný pavilón.
Biznis trieda
[upraviť | upraviť zdroj]Biznis trieda spoločnosti Air China, ktorá je ponúkaná vo všetkých lietadlách Air China, okrem Comac C909-700.[23]
Vo flotile úzkotrupých lietadiel spoločnosti Air China sú sedadlá biznis triedy sklopné a usporiadané v konfigurácii 2-2.[24]
V lietadlách Boeing 777-300ER a Boeing 787 sa biznis trieda nachádza v prednej časti kabíny v konfigurácii 2-2-2. Biznis trieda v týchto lietadlách je vybavená sedadlami Collins Parallel Diamond, ktoré sa dajú premeniť na ležadlo s uhlopriečkou 6,4 cm. Sedadlá majú šírku 21 palcov a sú tiež vybavené 15-16-palcovou dotykovou obrazovkou spolu s univerzálnymi zásuvkami AC a USB-A.[25][26]

Biznis trieda v lietadle Airbus A330 sa nachádza v malom priestore v prednej časti kabíny. V novších lietadlách A330 je trieda Business vybavená systémom Zodiac Aura Lite, ktorý pozostáva zo sedadiel v tvare obdĺžnika, medzi sedadlami sú umiestnené dve svetlá na čítanie v konfigurácii 2-2-2 a k dispozícii by boli obrazovky na operadlách sedadiel. Tieto sedadlá poskytujú plný sklon a dajú sa premeniť na ležadlo s dĺžkou 6,4 cm. Sedadlá majú tiež rozstup radov 79 palcov, šírku sedadla 21 palcov a sú vybavené aj 15-palcovým dotykovým displejom, ako aj univerzálnymi zásuvkami AC a USB-A.[27] V starších lietadlách A330 by boli obrazovky menšie a medzi obrazovkami by nebol úložný priestor a sklon by bol 165 stupňov.[28]
Airbus A350 je najnovším produktom spoločnosti Air China. V starších lietadlách A350 majú sedadlá usporiadanie Collins Aerospace Super-Diamond v tvare obrátenej rybej kosti v prednej časti kabíny v 8 radoch s konfiguráciou 1-2-1. Sedadlá by mali byť úplne ploché a sklápateľné spolu s ramenným pásom pre bezpečnosť. V strede nad hlavou nie sú žiadne odkladacie priestory, vďaka čomu kabína vyzerá a pôsobí väčšia. K dispozícii by bol aj prístup do uličky ku všetkým sedadlám a 18-palcové obrazovky HD IFE.[29] V novších lietadlách Airbus A350 sú v kabíne sedadlá Recaro CL6720 usporiadané v konfigurácii 1-2-1. Sedadlá sa dajú prestavať na ležadlo s uhlopriečkou 6,4“ a majú šírku 21 palcov. Každé sedadlo je vybavené 18-palcovým dotykovým HD displejom a univerzálnymi zásuvkami AC a USB-A.[30]
V lietadlách Boeing 747 sa biznis trieda nachádza v prednej časti lietadla a na hornej palube, kde je namaľovaná koláž Letného paláca, ktorý v Číne symbolizuje šťastie. V lietadle Boeing 747-8 je trieda Business vybavená sedadlami Collins Parallel Diamond usporiadanými v konfigurácii 2-2-2, ktoré sa dajú premeniť na ležadlo s výškou 6,4“. Sedadlo má šírku 21 palcov a je vybavené aj 16-palcovým dotykovým displejom, ako aj univerzálnymi zásuvkami AC a USB-A.[31] V Boeingu 747-400 majú sedadlá čiastočné sklápanie, dotykovú funkciu a obrazovku IFE s diaľkovým ovládaním na zadnej strane sedadiel a tiež umiestnenú v lakťových opierkach. Bola umiestnená v konfigurácii 2-2-2 vzadu, pričom 2-2 rady pokračovali dopredu a na hornú palubu. Tieto sedadlá sú vybavené obrazovkami AVOD na operadlách sedadiel.
Prémiová ekonomická trieda
[upraviť | upraviť zdroj]Prémiová ekonomická trieda je ponúkaná na všetkých lietadlách Airbus A330-300, Airbus A350-900, Boeing 747-8 a Boeing 787-9.[32] Prémiová ekonomická trieda na lietadle A350-900 je najnovším produktom s extra naklápaním, rozstupom sedadiel 38,5-39 palcov a šírkou sedadla 18,5 palca v konfigurácii 2-4-2. Trieda Premium Economy v lietadlách A330-300, 747-8 a 787-9 má rozstup sedadiel 36-38 palcov a šírku 17,1-18 palcov. V starších lietadlách A330 boli tieto sedadlá vybavené aj obrazovkami AVOD a opierkami hlavy, ktoré ekonomická trieda nemala.[33][34]

Ekonomická trieda
[upraviť | upraviť zdroj]Ekonomická trieda sa ponúka vo všetkých lietadlách spoločnosti Air China. IFE s funkciou AVOD je k dispozícii v lietadlách Boeing 777-300ER, Boeing 787-9, Airbus A350-900, Boeing 747 a novších Airbus A330 s rôznymi veľkosťami obrazoviek a rôznymi systémami od spoločností Panasonic a Thales. Dostupnosť univerzálneho napájacieho portu a USB sa líši v závislosti od lietadla. Sedadlá majú zvyčajne rozstup 31 palcov a šírku 17 až 18 palcov v závislosti od lietadla. V lietadlách Airbus A330 je ekonomická trieda v konfigurácii 2-4-2, zatiaľ čo v lietadlách Airbus A350 a Boeing 787 je konfigurácia 3-3-3. Lietadlá Boeing 747 a 777 majú konfiguráciu 3-4-3. Všetky úzkotrupé lietadlá majú konfiguráciu 3-3 okrem lietadiel Comac ARJ21, ktoré majú konfiguráciu 3-2.[35][36]
Nehody a incidenty
[upraviť | upraviť zdroj]- Let 129 spoločnosti Air China, Boeing 767-200ER, letiace z Pekingu do Pusanu v Južnej Kórei, sa 15. apríla 2002 zrútilo do kopca pri pokuse o pristátie na medzinárodnom letisku Gimhae počas nepriaznivého počasia, pričom zahynulo 129 zo 166 ľudí na palube.[37][38]
- Let 183 spoločnosti Air China, Airbus A330-343X letiace z Pekingu do Tokia v Japonsku, bol 27. augusta 2019 neopraviteľný poškodený v dôsledku požiaru nákladu na zemi v Pekingu tesne pred odletom. Nikto nebol zranený.[39][40]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ https://www.airchina.com.cn/en/images/investor_relations/2018/03/28/5B4F545917A91B78D76CEB0BB02EEA63.pdf
- ↑ web.archive.org, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online.
- ↑ Air China increases stake in Air Macau to almost 81% [online]. www.flightglobal.com, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ https://www.bloomberg.com/apps/news?pid=newsarchive&sid=aKmSAFQx7enw
- ↑ Air China acquires majority stake in Shenzhen Airlines [online]. www.flightglobal.com, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Air China receives top Spanish tourism award [online]. 2010-12-06, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Air China Press Release [online]. web.archive.org, 2016-04-04, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online.
- ↑ Broadband browsing at 32,000 feet: Air China introduces new fast internet service [online]. South China Morning Post, 2014-04-17, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Air China starts free Wi-Fi service on flights, but not for mobile phones [online]. Skift, 2013-07-04, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Air China won’t fly research primates : Nature News Blog [online]. web.archive.org, 2015-04-04, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online.
- ↑ www.airchina.us, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online.
- ↑ Air China - Fleet - PlaneLogger [online]. www.planelogger.com, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online.
- ↑ Air China to acquire five A320neo, 13 A321neo. ch-aviation. Dostupné online [cit. 2025-03-03]. (po anglicky)
- ↑ Air China to acquire five A320neo, 13 A321neo. ch-aviation. Dostupné online [cit. 2025-03-03]. (po anglicky)
- ↑ Air China Plans to Buy 20 A350-900 Aircraft From Airbus - The New York Times [online]. web.archive.org, 2019-07-11, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online.
- ↑ 国航、南航今同时接收首架中国国产C919 各订100架 [online]. www.zaobao.com.sg, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online. (zh-Hans)
- ↑ https://www.ch-aviation.com/news/139692-air-china-orders-100-c919s-with-extended-range
- ↑ Air China Orders 100 Extended-Range Comac C919s | Aviation Week Network [online]. aviationweek.com, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online.
- ↑ www.airchina.us, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online.
- ↑ Forbidden Pavilion, Capital Pavilion [online]. www.airchina.us, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online.
- ↑ CA Boeing 747-8 [online]. AeroLOPA | Detailed aircraft seat plans, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ CA Boeing 777-300ER type 1 [online]. AeroLOPA | Detailed aircraft seat plans, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ www.airchina.us, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online.
- ↑ www.airchina.us, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online.
- ↑ CA Boeing 777-300ER type 1 [online]. AeroLOPA | Detailed aircraft seat plans, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ CA Boeing 787-9 [online]. AeroLOPA | Detailed aircraft seat plans, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Air China [online]. AeroLOPA | Detailed aircraft seat plans, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Air China [online]. AeroLOPA | Detailed aircraft seat plans, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ CA Airbus A350-900 type 1 [online]. AeroLOPA | Detailed aircraft seat plans, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ CA Airbus A350-900 type 1 [online]. AeroLOPA | Detailed aircraft seat plans, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ CA Boeing 747-8 [online]. AeroLOPA | Detailed aircraft seat plans, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ www.airchina.us, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online.
- ↑ Air China [online]. AeroLOPA | Detailed aircraft seat plans, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ www.airchina.us, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online.
- ↑ www.airchina.us, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online.
- ↑ Air China [online]. AeroLOPA | Detailed aircraft seat plans, [cit. 2025-03-03]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Error 404 [online]. www.tvnz.co.nz, [cit. 2025-03-04]. Dostupné online.
- ↑ RANTER, Harro. Accident Boeing 767-2J6ER B-2552, Monday 15 April 2002 [online]. asn.flightsafety.org, [cit. 2025-03-04]. Dostupné online.
- ↑ Air China plane catches fire at Beijing airport. The Independent. Dostupné online [cit. 2025-03-04]. (po anglicky)
- ↑ The Aviation Herald [online]. avherald.com, [cit. 2025-03-04]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Air China