Preskočiť na obsah

Rasa (človek)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Ľudská rasa)

Rasa (iné názvy: ľudská rasa, (ľudské) plemeno[1]; zastarano: (ľudské) plemä, rassa[2][3], raca[4], ráca[4]) je tradičná taxonomická kategória tvorená (spravidla veľkým a zo spoločnej geografickej oblasti pochádzajúcim) zoskupením populácií človeka, ktoré býva najčastejšie založené na spoločných dedičných morfologických a fyziologických znakoch (napríklad farba pleti, štruktúra vlasov, tvárové rysy, krvná skupina a pod.), ale niekedy je alternatívne alebo súčasne založené na spoločných (molekulárno)genetických znakoch alebo (skôr staršie) na psychických znakoch (napríklad jazyk, náboženstvo, temperament a pod.). Pojem vznikol (a stále spravidla fakticky je) rozšírením všeobecného biologického pojmu (geografická) rasa (rasou sa tu myslí starší názov poddruhu alebo vnútrodruhová taxonomická kategória podobná poddruhu) na človeka. Spomínané zoskupenie populácií je obyčajne veľké (napr. europoidná rasa alebo nejaká jej veľká podskupina), ale staršie sa niekedy pojem rasa voľne stotožňoval s národom či etnikom, čo sú malé zoskupenia, alebo sa naopak niekedy stotožňoval aj s celým druhom človek (porov. angl. výraz "human race" - ľudská rasa), čo je najväčšie možné zoskupenie ľudských populácií. Univerzálne prijímaná definícia ľudskej rasy neexistuje.[5][6][7][8][9][10][11]

Základné rasy, čiže tzv. veľké rasy (veľké plemená), sú [slovo rasa tu možno vždy nahradiť slovom plemeno]:

Tieto veľké rasy sa tradične niekedy ďalej delia na tzv. antropologické typy, alebo sa najprv delia na tzv. malé rasy a až tie na tzv. antropologické typy.

Krížením rôznych rás vznikajú miešanci, ktorí sú normálne plodní, a tým dokazujú, že obe rodičovské rasy patria do rovnakého druhu (nazývaného Homo sapiens), ak sa použije tá (z rôznych možných) definícií druhu, podľa ktorej sa príslušníci druhu musia vzájomne normálne krížiť.

Definícia

[upraviť | upraviť zdroj]

Ukážky definícií rasy z literatúry (sú zoradené zhruba podľa roku; výber nie je reprezentatívny):

  • Hippolyte Taine v 19. storočí chápal rasu ako vrodené a dedičné dispozície, ktoré si človek prináša so sebou na svet.[12]
  • Hans F. K. Günther (známy rasista) v roku 1930 (1926) uvádza: Rasa predstavuje skupinu ľudí, ktorá sa spojením telesných znakov a duševných vlastností, ktoré jej prislúcha, odlišuje od každej inej (takýmto spôsobom zhrnutej) skupiny ľudí a vždy plodí len seberovných.[13]
  • Příruční slovník naučný v roku 1966 uvádza: plemeno (franc. race, nem. Rasse, počeštene rasa) - forma existencie druhu v tom prírodnom prostredí, ktoré vyvolalo jej vznik; 1. ľudské plemeno [je] skupina ľudí s podobnými telesnými vlastnosťami; vzniklo počas historického vývoja ľudstva v čase, keď človek ešte nedokonalou spoločenskou prácou nedostatočne ovplyvňoval podmienky svojho životného prostredia...Podľa moderného triedenia sa rozlišuje namiesto čierneho plemena plemeno negroidné, nazvané podľa černochov..., ktorí sú jeho typickými zástupcami, namiesto žltohnedého plemeno mongoloidné (podľa Mongolov) a namiesto bieleho plemeno europidné alebo indoeurópske, pretože sídli od dávnych čias v oblasti Európy a Indie....Plemená sa ďalej delia na antropologické typy. ... 2. ...[14]
  • Bondy 1970 (časť tohto textu bola neskôr prevzatá aj do Malej encyklopédie Slovenska z roku 1993[15]) uvádza: Rasa je antropologický pojem. Ide v ňom o súhrn dedične odovzdávaných morfologických znakov (tvarových) a pigmentácie (utváranie lebky a najmä obličaja, čiastočne aj ostatného tela, napr. rozdiely vo výške, farba pleti, tvar a farba očí, farba a kvalita vlasov). Tri základné rasy, ktoré dnes žijú — europoidná, negroidná a mongoloidná — majú medzi sebou prechodné typy a členia sa na podtypy. ...V sociológii a sociálnej psychológii sa pojem rasa používa niekedy v nepresne posunutom zmysle. Ako delidlo sa tu používa jazykovo-národnostné kritérium (románska, germánska rasa), alebo jazykovo-náboženské (židovská rasa). Z antropologického hľadiska takéto [t.j. jazykovo vymedzené] rasy neexistujú. ....[16]
  • Reisenauer et al. 1973 (túto definíciu preberá na začiatku hesla rasa aj Filit[17]) má takúto definíciu: Skupiny ľudí, ktorí majú spoločný pôvod a spoločné fyziologické znaky (farba pleti, tvar pier, nosu, čela atď.), sa nazývajú rasy (plemená). Rozlišujú sa: rasa europidná (biela) ...; rasa negroidná (čierna) ...; rasa mongoloidná (žltá)... . ...[18] . Táto definícia je takmer zhodná s definíciou Spirkina 1971: Rasy (plemená1) sú historicky vzniknuté skupiny ľudí, ktoré majú spoločný pôvod a spoločné dedičné fyziologické znaky. Podľa týchto znakov (farba pleti, forma pier, nosu, čela, vlasov atď.) rozlišuje veda tri základné rasy: indoeurópsku (bielu), negroidnú (čiernu) a mongoloidnú (žltú). ...1 V češtine sa používajú obidva termíny.[19]
  • Malá encyklopédia biológie 1975 (časť tohto textu preberá na konci hesla rasa aj Filit[17]) uvádza: rasa - 1. [Tu je opísaná rasa chápaná ako vnútrodruhová genetická skupina napr. živočíchov, toto je mimo predmetu tohto článku]. 2. Morfologicky je ľudská rasa veľký súbor jednotlivcov so spoločnými charakteristickými znakmi, ktoré zdedili po svojich predkoch, čím sa odlišujú od iných podobných skupín. Veľké skupiny sú: europidi, mongolidi, negridi. Malé rasy sú podobné skupiny vnútri veľkých rás, ich skutočná existencia sa všeobecne neuznáva.... Príslušníci všetkých rás sú rovnako schopní vzdelávať sa. Kultúrnu zaostalosť niektorých skupín spôsobuje nedostatočný prístup k vzdelaniu. Krížením rôznych rás vznikajú miešanci, ktorí sú normálne plodní, a tým dokazujú, že obe rodičovské rasy patria do rovnakého druhu Homo sapiens. Prípadné zlé povahové vlastnosti miešancov sú výsledkom diskriminácie zo strany príslušníkov oboch rodičovských rás. ...[20]
  • Malá československá encyklopedie 1986 uvádza: plemeno, rasa: ... [Tu sú opísané tri biologické/taxonomické významy]. 4. antrop. ľudské plemeno [je] skupina ľudí so súborom podobných, dedične podmienených znakov, ktorými sa odlišujú od ostatných plemien. Plemená vznikli vplyvom rôznych geografických podmienok a zanikli počas vývoja ľudstva. V súčasnosti sa uznávajú tri veľké plemená človeka rozumného, ​​Homo sapiens: biele (europoidné), žltohnedé (mongoloidné) a čierne (negroidné). Popri populáciách troch veľkých plemien, tvoriacich súčasné ľudstvo, prežívajú aj zvyšky ďalších, kedysi zrejme tiež početných plemien, napríklad Negrili, Negriti, Sanovia a azda Ainovia. – Plemená sa ďalej delia na antropologické typy. Krížením jedincov rôznych plemien vznikajú miešanci. Plemená sa od seba odlišujú viacerými telesnými znakmi, napríklad farbou pleti, vlasov a očnej dúhovky, prierezom a vlnitosťou vlasu, výškou, proporciami tela, tvarom nosa, tvarom očných viečok a sklonom očnej štrbiny, tvarom pŕs. ...[21]
  • Soukup 2005 (túto definíciu prevzal aj Antropologický slovník z roku 2009[22]) uvádza, že rasa je tradičná taxonomická kategória slúžiaca na opis biologickej rozmanitosti ľudských populácií na základe zdieľaných fenotypových znakov (farby pleti, štruktúry vlasov, tvárových rysov a i.). Rasy sa údajne od seba odlišujú svojim geografickým rozšírením a zdieľanými biologickými znakmi, zdedenými po spoločných predkoch.[6]
  • Barnshaw 2008 a podobne niektorí ďalší súčasní autori (porov. napr. [23]) rasu chápu ako niečo reálne (prirodzene) neexistujúce a preto len sociálne vykonštruované. Podľa toho Barnshaw rasu definuje nasledovne: Rasa je sociálne zoskupenie ľudí, ktorí majú podobné fyzické alebo sociálne vlastnosti, ktoré spoločnosť všeobecne považuje za také, že vytvárajú odlišnú [rozumej: samostatnú] skupinu. ...[10]
  • V komentári k slovenskému Trestnému zákonu sa (napr. vo vydaní z roku 2016) uvádza takáto definícia rasy: Rasa je skupina ľudstva líšiaca sa navzájom viacerými typickými znakmi, ktoré sa týkajú vzhľadu, najmä farby pleti, vlasov, tvaru nosa, perí a podobne, ktoré sú dané historicky a geograficky.[24]

Ukážka konkrétneho delenia rás z minulosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Rôznych delení ľudí na rasy bolo v histórii veľké množstvo. Základné delenie na veľké rasy možno vidieť napríklad hore v kapitole Definícia. Nasleduje príklad česko-slovenského delenia z 50./60. rokov 20. storočia, je to delenie publikované v atlasoch Ústrednej správy geodézie a kartografie Praha:[25][26]

obyvateľstvo Zeme:

  • VR: európsko-ázijská (europoidná):
    • MR: indo-stredomorská (južná europoidná)
      • SA: juhoindická (drávidská)*
      • SA: indopamírska
      • SA: predoázijská
    • SA: stredomorsko-balkánska
    • SA: atlanticko-čiernomorská*
    • MR: baltická (severná europoidná)
      • SA: východoeurópska*
      • SA: atlanticko-baltská
      • SA: bielomorsko-baltská
  • VR: ázijsko-americká (mongoloidná):
    • MR: severná mongoloidná (kontinentálna)
      • SA: uralská (uralsko-laponoidná)*
      • SA: juhosibírska*
      • SA: stredoázijská
      • SA: sibírska (bajkalská)
    • SA: arktická (eskimácka)
    • SA: ďalekovýchodná (východoáziská)
    • MR: južná mongoloidná (tichooceánska)
      • SA: juhoázijská
      • SA: polynézska*
    • MR: americká (indiánska)*
      • SA: severoamerická
      • SA: stredoamerická
      • SA: patagónska
  • VR: rovníková (negro-australoidná)
    • MR: negroidná (africká)
      • SA: juhoafrická (Krováci)
      • SA: stredoafrická (pygmejská)
      • SA: sudánska (negerská)
      • SA: východoafrická (etiópska)
    • MR: australoidná (oceánická)
      • SA: andamanská (negritská)
      • SA: melanézska
      • SA: austrálska
      • SA: kurilská (ainská)
      • SA: cejlónsko-sundská (véddoidná)

Vysvetlivky: VR = veľká rasa, MR = malá rasa, SA = skupina antropologických typov, * = zmiešaná skupina. Poznámka: Ako vidno, štyri SA sú uvedené mimo MR, nejde o omyl, je to tak v origináli.

Genetika

[upraviť | upraviť zdroj]

V druhej polovici 20. storočia sa veľmi často tvrdilo (a sčasti ešte dodnes tvrdí), že rasy z genetického hľadiska neexistujú. Dokladalo sa to najmä tvrdením (doloženým napr. známou Lewontinovou štúdiou z roku 1972 o siedmich veľkých rasách), že približne 85 % celkovej genetickej variácie človeka je založených na individuálnych rozdieloch v rámci jednej populácie alebo etnickej skupiny a len približne 15 % celkovej genetickej variácie je založených na rozdieloch medzi rôznymi skupinami. Ide tu však o chybu uvažovania; v skutočnosti z týchto zistení (z určitých logických a metodologických dôvodov) nijako nevyplýva nemožnosť jasného rozlišovania (väčších) genetických zoskupení ľudí. Druh Homo sapiens (v užšom zmysle) sa podobne ako iné živočíchy delí na geneticky vymedzené menšie skupiny (clustre/klády/monofyletické taxóny a pod.) charakteristické pre určité geografické oblasti. Homo sapiens sa konkrétne delí zhruba na tieto genetické skupiny:

Tieto skupiny sa síce dnes už len málokedy označujú ako rasy, ale náhradné označenie pre ne (v prípade ľudí) dnes neexistuje a často sa preto namiesto slova rasa v týchto prípadoch používajú nešpecifické označenia populácia alebo (veľká/súhrnná) etnická skupina[27]; ak by nešlo o človeka ale o živočícha, nazývali by sa takéto skupiny dnes poddruhy a v minulosti geografické (živočíšne) rasy. Uvedené ľudské genetické skupiny sú od seba menej geneticky vzdialené než poddruhy niektorých živočíchov, čo by mohlo byť podľa niektorých názorov spôsobené tým, že druh Homo sapiens v minulosti viackrát takmer úplne vyhynul. Je tiež dôležité vedieť, že toto delenie na genetické skupiny nie je len formalita, pretože medzi týmito skupinami sú rozdiely nielen vo farbe kože, ale aj napríklad v telesných rozmeroch, schopnosti tráviť škrob a laktózu, schopnosti ľahko dýchať vo vysokých horách a v náchylnosti na určité choroby; tieto skupiny (rasy) sú teda relevantné najmä v medicíne.[5][28][29][30][31][32][33][34][35][36][37]

Etymológia slova rasa

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské slovo rasa (staršie aj: rassa, raca, ráca - pozri vyššie) sa do slovenčiny dostalo v 18. storočí a pochádza z nemeckého slova Race (novšie: Rasse; význam: rasa, plemeno), ktoré vzniklo v 18. storočí prevzatím francúzskeho slova race (staršie aj: rasse; význam: rasa, plemeno, rod, druh, pôvod, potomstvo), alebo prípadne môže pochádzať priamo z francúzskeho slova race. Pokiaľ ide o spomínané nemecké slovo (Race, Rasse), staršie sa mylne uvádzalo, že pochádza buď zo španielskeho raza alebo zo starohornonemeckého reitza resp. reizza (význam: línia). Pokiaľ ide o spomínané francúzske slovo (race, rasse), to je doložené od 15. storočia a vo význame ľudská rasa od 17. storočia. Pôvod francúzskeho slova je sporný; v literatúre sa navrhujú najmä tieto možnosti:

  • Slovo pochádza z talianskeho slova razzo resp. razza (význam: rod). Toto talianske slovo pochádza (a) buď, a to najpravdepodobnejšie, zo starofrancúzskeho slova haras resp. haraz (význam: žrebčín, žrebčínske stádo koní, chov koní charakteristický pre určitú rasu či určitý žrebčín), ktoré pochádza z latinského slova haracium (žrebčínske stádo koní a pod.), (b) alebo z latinského slova ratio (význam: myšlienka, výpočet, účet, zákonitosť, poriadok, chronologický poriadok, metóda, princíp, koncepcia, model, plemeno, povaha, vlastnosť, myslenie, rozum, dôvod, miera), (c) alebo z latinského slova generatio (význam: plodenie, rodina, banda, potomstvo, druh, plemeno).
  • Slovo pochádza (sprostredkovane cez iné románske jazyky alebo priamo) z arabského slova ra's (význam: hlava, kus, začiatok, pôvod).
  • Staršie sa uvádzalo, že slovo pochádza z latinského slova radix (význam: koreň, vývojová vetva). Tento názor nie je správny, ale je možné, že slovo radix sekundárne spolupôsobilo pri vzniku slova race. Treba tiež poznamenať, že v angličtine existuje aj slovo race vo význame koreň, ktoré je naozaj odvodené od latinského slova radix, ale ktoré nemá s anglickým slovom race vo význame rasa nič spoločné.[38][22][5][39][40][41][42][43][44][45][46][47][48][49][50]

Hrabovského názor na rasu

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenský filozof Milan Hrabovský tvrdí, že je dôležité odlišovať medzi rasovými a rasistickými významami slova rasa. Z tohto dôvodu píše o konkrétnom význame slova rasa, rasistickom, ktorý expresívne nazýva „nenávistný“: Pozorní a vnímaví ľudia si uvedomili, že existuje jeden význam slova rasa, ktorý, len čo sa vynorí zo stoky nenávisti a použije sa, dopadne na každého človeka. Tento význam rasy - a nazvime ho expresívnym jazykom - nenávistný - znie: Rasa je separátna biologická skupina (alebo druh, či plemeno), ktorá sa pre jej geografickú izoláciu počas dlhého evolučného času zásadne fyzicky (biologicky), dejinne, kultúrne a sociálne odlišuje od iných biologických skupín (rás). Rasa má preto istú jednoznačne identifikovateľnú farbu pleti a jednoznačne definovateľný tvar lebky. Rozumové schopnosti (inteligencia), morálne a charakterové vlastnosti a spôsob života tejto rasovej skupiny neovplyvňuje okolité prostredie, ale sú výhradne výsledkom vrodených, dedičných zákonitostí, ktoré prenášajúm, nevyhnutne a nemenne, danú mentalitu, morálku, charakter a spôsob života do ďalších generácií v rámci tejto rasy. Jedna rasa je kvalitatívne vyššia a nadradená, pretože má dedične krajší, a teda symetrický fyzický výzor, má dedične lepšie rozumové schopnosti, má dedične kvalitnejšie morálne a charakterové vlastnosti, má dedičné predpoklady na vytváranie kvalitatívne dokonalejších foriem spoločnosti (má dokonalejší jazyk a kultúru) – než iné, kvalitatívne nižšie a menejcenné rasy. Medzi rasami preto nemôže dochádzať k vzájomnému kríženiu ani k inej forme vzájomného vzťahu, pretože vyššia rasa stelesňuje jednoznačne hodnotnejší prínos pre planétu, a miešaním by sa hodnota vyššej rasy stratila v rasovom chaose, čo by malo fatálne následky na ďalší pokrok planéty. Nižšie a menejcenné rasy môže vyššia a nadradená rasa 1. v „lepšom“ prípade vedľa seba strpieť na pomáhajúcich pozíciách namáhavej fyzickej práce vo svoj prospech, teda na najnižších priečkach sociálnej hierarchie, pretože menejcenná rasa nie je, pre svoju nízku „genetickú kvalitu“, schopná dosiahnuť vyššie sociálne, pracovné alebo intelektuálne pozície (menejcenné rasy sa teda samy odsúdili svojou „horšou biológiou“ na perifériu spoločnosti a nemali by žiť a pohybovať sa medzi členmi nadradenej rasy); alebo 2. v horšom prípade zavedie nadradená rasa akékoľvek opatrenia, aby menejcennú rasu vylúčila zo spoločnosti.[51]:220-221

Na základe takéhoto vnímania rasy vznikajú podľa Hrabovského rasové ideológie, ktoré opisujú spoločnosť výlučne cez určitú, vybranú rasovú klasifikáciu. Na základe toho ponúkajú vlastné doktríny a programy na rekonštrukciu spoločnosti, ktoré sú v prípade inštrumentalizácie a inštitucionalizácie takejto ideológie realizované vo forme diskriminácie až perzekúcie „škodlivých“ alebo „menejcenných“ rás (napr. prostredníctvom genocídy a pod.). Rasovú klasifikáciu tak využívajú na presadenie alebo ospravedlnenie sociálnej hierarchie a na reprodukciu politickej, sociálnej a ekonomickej nerovnosti.[51]:60-62

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ plemeno. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 483.
  2. ↑ Roľnícka čítanka. Budapešť: Viktor Sekey a spol., 1914 2(3). S. 67
  3. ↑ JEŽO, M. Občianska náuka - práva a povinnosti občanov Československej republiky. Trnava: G.A. Bežo, 1922, S. 28
  4. ↑ a b raca; fajta. In:Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí (napísané koncom 18. storočia, vydané na začiatku 19. storočia)
  5. ↑ a b c Art (podkapitola Rasse). In: Historisches Wörterbuch der Biologie - Geschichte und Theorie der biologischen Grundbegriffe. Band 1: Anatomie–Ganzheit. S. 104 a nasl. [1]
  6. ↑ a b SOUKUP, Václav. Dějiny antropologie : encyklopedický přehled dějin fyzické antropologie, paleontropologie, sociální a kulturní antropologie. Praha : Karolinum, 2005. 667 s. ISBN 80-246-0337-3. S. 633.
  7. ↑ rasa. In: HÖRZ, H. (ed.) et al. Slovník filozofia a prírodné vedy. Bratislava: Pravda. 1987. S. 617
  8. ↑ rasové znaky. In: Malá encyklopédia biológie. 1975. S. 414
  9. ↑ Menschenrassen. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 13. Leipzig 1908, S. 611-614
  10. ↑ a b SCHAEFER, Richard T.. Encyclopedia of Race, Ethnicity, and Society. [s.l.] : SAGE, 2008-03-20. Google-Books-ID: YMUola6pDnkC. Dostupné online. ISBN 978-1-4129-2694-2. (po anglicky)
  11. ↑ Hochman, A. (2019) Race and Reference. Biology & Philosophy 34:32 [2]
  12. ↑ rasa (Taine, H.). In: [3]
  13. ↑ GÜNTHER, Hans F. K.. Rassenkunde des deutschen Volkes. [s.l.] : Lehmann, 1930. 509 s. S. 14. (Citát: „Eine Rasse stellt sich dar in einer Menschengruppe, welche sich durch die ihr eignende Vereinigung leiblicher Merkmale und seelischer Eigenschaften von jeder anderen (in solcher Weise zusammengefassten) Menschengruppe unterscheidet und immer wieder nur ihresgleichen zeugt.“)
  14. ↑ Příruční slovník naučný III. díl. Praha: Academia. S. 605-606
  15. ↑ rasa. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 598. (Citát: „skupina ľudí s podobnými telesnými vlastnosťami. Rozlišujú sa 3 základné rasy – europoidná, negroidná a mongoloidná. V sociológii sa pri členení ľudí používajú kritériá jazykovo-národnostné (románska, germánska, slovanská rasa) alebo jazykovo-náboženské (židovská rasa). Z antropologického hľadiska také rasy neexistujú.“)
  16. ↑ Sociologický slovník. Bratislava: Epocha, 1970. S. 402 (detto po česky in: Malý sociologický slovník. Praha: Svoboda, 1970)
  17. ↑ a b rasa ľudská in: Filit [4]
  18. ↑ REISENAUER, R. (ed.) et al. Co je Co 2. Praha: Pressfoto. 1973. S. 587-588
  19. ↑ SPIRKIN, A. G. Učebnice marxistické filosofie. Praha: Svoboda, 1971. S. 379
  20. ↑ rasa. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor 1975. S. 413
  21. ↑ plemeno. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok IV M – Pol. Praha : Academia, 1986. 992 s. S. 921.
  22. ↑ a b rasa. In: MALINA, Jaroslav. Antropologický slovník, aneb, Co by mohl o člověku vědět každý člověk : (s přihlédnutím k dějinám literatury a umění). Brno : Akademické nakladatelství CERM, c2009. 303 s. ISBN 978-80-7204-560-0.
  23. ↑ National Museum of African American History & Culture [online]. nmaahc.si.edu, [cit. 2024-07-02]. Dostupné online.
  24. ↑ ČENTÉŠ, J. Trestný zákon - veľký komentár. Žilina: Eurokódex, 2016. ISBN 9788081550669. S. 280
  25. ↑ Malý atlas sveta. 1. slovenské príručné vydanie. Praha:Ústredná správa geodézie a kartografie. 1960. S. 50-51
  26. ↑ Malý atlas světa. Příruční vydání. Praha: Ústřední správa geodesie a kartografie. 1959. S. 40
  27. ↑ [5]; [6]
  28. ↑ ZIMA, Jan; MACHOLÁN, Miloš. Systém a fylogeneze savců. první. vyd. Praha : Academia, 2021. 570 s. ISBN 978-80-200-3215-7. S. 414, 425.
  29. ↑ Yuan, K., Ni, X., Liu, C. et al. Refining models of archaic admixture in Eurasia with ArchaicSeeker 2.0. Nat Commun 12, 6232 (2021). https://doi.org/10.1038/s41467-021-26503-5
  30. ↑ unl.edu, [cit. 2024-07-03]. Dostupné online. Archivované 2005-02-15 z originálu.
  31. ↑ ROSENBERG, N. A. Genetic Structure of Human Populations. Science 20 December 2002 [7]
  32. ↑ Rosenberg NA, Mahajan S, Ramachandran S, Zhao C, Pritchard JK, Feldman MW (2005) Clines, Clusters, and the Effect of Study Design on the Inference of Human Population Structure. PLoS Genet 1(6): e70. [8]
  33. ↑ Sesardic, Neven. (2010). Race: A Social Destruction of a Biological Concept. Biology and Philosophy. 25. 143-162. 10.1007/s10539-009-9193-7. [9]
  34. ↑ Tang H, Quertermous T, Rodriguez B, Kardia SL, Zhu X, Brown A, Pankow JS, Province MA, Hunt SC, Boerwinkle E, Schork NJ, Risch NJ. Genetic structure, self-identified race/ethnicity, and confounding in case-control association studies. Am J Hum Genet. 2005 Feb;76(2):268-75. doi: 10.1086/427888. Epub 2004 Dec 29. PMID: 15625622; PMCID: PMC1196372.
  35. ↑ WADE, N. A troublesome inheritance. New York: The Penguine Press. 2014. S. 92-122 [10]
  36. ↑ Choin, Jérémy et al. (2021). Genomic insights into population history and biological adaptation in Oceania. Nature. 592. 1-7. [11] (najmä Extended Data Fig. 2 a 10)
  37. ↑ Hudjashov, G., Endicott, P., Post, H. et al. Investigating the origins of eastern Polynesians using genome-wide data from the Leeward Society Isles. Sci Rep 8, 1823 (2018). [12]
  38. ↑ rasa. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 492.
  39. ↑ race - TLFi [online]. cnrtl.fr, [cit. 2024-07-03]. Dostupné online.
  40. ↑ „Rasse“, in: Wolfgang Pfeifer et al., Etymologisches Wörterbuch des Deutschen (1993), digitalisierte und von Wolfgang Pfeifer überarbeitete Version im Digitalen Wörterbuch der deutschen Sprache, <https://www.dwds.de/wb/etymwb/Rasse>, prístup: 03.07.2024.
  41. ↑ Rasse. In: KLUGE, Friedrich. Etymologisches Wörterbuch der deutschen Sprache. 6. vyd. [s.l.] : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 1899. 534 s. Dostupné online. S. 310.
  42. ↑ Rasse. In: KLUGE, Friedrich. Etymologisches Wörterbuch der deutschen Sprache. 4. vyd. [s.l.] : K. J. Trübner, 1889. 453 s. Dostupné online. S. 272.
  43. ↑ COOLEY, Mackenzie. The Perfection of Nature (Animals, Breeding, and Race in the Renaissance). [s.l.] : University of Chicago Press, 2022. 369 s. Dostupné online. ISBN 978-0-226-82228-0. S. 49, 50.
  44. ↑ Razza. In: Grande dizionario della lingua italiana. 1966-2002 vol. XV S. 588 [13]
  45. ↑ rasa. In: Naučný slovník zemědělský 8 q-r. 1981. S. 77
  46. ↑ race. In: SKEAT, Walter William. An Etymological Dictionary of the English Language. [s.l.] : Clarendon Press, 1898. 844 s. Dostupné online. S. 487.
  47. ↑ race (všetky položky). KLEIN, E. Klein's Comprehensive Etymological Dictionary Of The English Language. 1971. S. 613 [14]
  48. ↑ VOEGELIN, Eric. The History of the Race Idea (From Ray to Carus). [s.l.] : University of Missouri Press, 1998. 189 s. Dostupné online. ISBN 978-0-8071-1843-6. S. 80-83.
  49. ↑ HRABOVSKÝ, Etymology of the Word “Race” and the Issue of the Concept of “Race”. In: JUDAICA et HOLOCAUSTICA 1/2019.
  50. ↑ MEMMI, A. Le racisme : description, définition, traitement. Paris:Gallimard, c1982. ISBN 2-07-035461-X, S. 198. (Citáty: "Le mot «race» est d'un emploi relativement récent dans la langue française. Il date du XVe siècle et vient du latin ratio, qui signifie, entre autres, «ordre chronologique»"... "Tel n'es pas l'avis, toutefois, de l'excellent Dictionnaire de Bescherelle, pour qui race viendrait non de ratio (ordre chronologique) mais de radix qui signifie lignée, racine, qui appartient à la même famille. L'usage semble avoir amalgamé les deux significations dans le même terme." - preklad: "Slovo rasa sa vo francúzštine používa len krátko. Pochádza z 15. storočia a vzniklo z latinského ratio. ktoré okrem iného znamená chronologický poriadok...Iného názoru je však vynikajúci Slovník od Bescherelle, podľa ktorého rasa vraj nepochádza z ratio (chronologický poriadok), ale z radix, čo znamená vývojová vetva, koreň, osoby patriace do tej istej rodiny. Zdá sa, že pri používaní došlo k splynutiu týchto dvoch významov do jedného výrazu.") (anglické vydanie je tu: [15])
  51. ↑ a b HRABOVSKÝ, Milan. Rasa : rasová klasifikácia ľudí. Vyd. 1. Bratislava : Veda, 2018. 259 s. ISBN 978-80-224-1642-9.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rasa_(človek)&oldid=7941104“