Preskočiť na obsah

Šaría

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Šaríja)
Súčasť série článkov na tému
Islam
Viera a praktiky
Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita
Hlavné osobnosti
Mohamed

Abú Bakr as-Siddík
Umar ibn al-Chattáb
Utmán ibn Affán
Alí ibn Abí Tálib
Mohamedovi súčasníci
Členovia Mohamedovej domácnosti

Proroci islamu
Texty a zákony
KoránSunnaŠaría
Zákonodarstvo
Životopisy Mohameda
Vetvy islamu
Sunniti (HanífovskáMálikovskáŠáfiovskáHanbalovskáZáhirovská)Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíjadrúzovia)Isná ašaríja (Dža'farovskáAlavitiAleviti)Zajdíja) • Súfizmus (BektašijaČištíjaMawlawíja)Cháridža (Ibádíja)
Sociopolitické aspekty
UmenieArchitektúra
MestáKalendár
VedaFilozofia
Náboženskí vodcovia
Ženy v islameDžihád
Politický islamLiberálny islam
AhmadíjaWahhábizmus
Pozri aj
Slovníček islamských pojmov
Zoznam významných mešít
Zoznam článkov o islame
z  d  u

Šaría alebo (presnejším prepisom) šarí’a (často nesprávne šaríja; po arab. شريعة, šarí‘a) je islamské právo, islamský právny systém, resp. Bohom zjavené univerzálne platné (pre moslimov aj nemoslimov) pravidlá ľudského správania. Termín je odvodený od slovesa šara´a: začať, vstúpiť, rozviazať, predpísať, dať (zákony); pôvodný význam zrejme bol "cesta k napájadlu" (šarí´a- cesta, ulica; mašra - napájadlo, prameň). Islamská právna veda, ktorá sa zaoberá interpretáciou šaríe, sa nazýva fikh.

Zdroje islamského práva

[upraviť | upraviť zdroj]

Existujú 4 zdroje islamskeho práva: Korán, sunna (Prorokova tradícia), idžmá (arabs. إجماع, konsenzus), kijás (arabs. قياس, analógia)

Základné kategórie islamského práva

[upraviť | upraviť zdroj]

Fikh rozlišuje 3 základné kategórie podľa spôsobilosti: 1. slobodní moslimovia 2. otroci 3. inoverci

Plnoprávnym je iba dospelý moslim, chlapec či dievča po dosiahnutí puberty (+/- 15 rokov). Tým dosahuje právo na výkon všetkých právnych úkonov (podľa pohlavia), ale zároveň aj na dodržovanie všetkých zákonov šaríe. Žena je právne podriadená mužovi. Vo veciach ako sú pokrvná pomsta, svedectvo či dedičstvo je žena považovaná iba za polovicu muža.

Otroci boli považovaní za rovnoprávnych iba v náboženských otázkach. Nemohli dediť ani svedčiť. Bol za nich zodpovedný majiteľ ktorý ich musel šatiť a živiť, nesmel ich bezdôvodne trestať alebo zabiť.

Inoverci (ahl al-kitáb) sú rozdelení do 2 skupín: 1. tí, ktorí žili na území moslimského štátu - ľud chránený (ahl adh-dhimma) 2. cudzí štátni príslušníci.

Inovercom je priznaná vlastná samospráva a právo. Existujú však mnohé obmedzenia, ktoré platia dodnes, napr. nemôžu dediť po moslimovi, moslimka si nemôže vziať nemoslima, naopak je to povolené, ale predpokladá sa, že manžel svoju manželku časom obráti na islam.

Rodinné právo

[upraviť | upraviť zdroj]

Rodinné právo v islamských krajinách vychádza z Koránu. Rodina je striktne patriarchálna. Manželstvo sa uzatvára na základe zmluvy písomného charakteru medzi ženíchom a právnym zástupcom nevesty, ktorým môže byť dedo, strýko, brat. Hlavným predmetom zmluvy je svadobný dar (mahr), ktorý dáva manžel svojej nastávajúcej. Čo sa týka polygamie, má moslim právo oženiť sa až so 4 ženami, ale musí byť schopný sa o ne postarať po hmotnej stránke. Polygamia je zakázaná v Turecku, Tunisku a v Jemene. V islame je aj možnosť uzatvoriť dočasný zväzok. Manželstvo môže zaniknúť úmrtím, rozvodom, vykúpením, alebo prehlásením sudcu.

Rozvod (talák) má najčastejšie podobu zapudenia manželky manželom. Musí trikrát vysloviť vetu, v ktorej manželku zapudzuje. Rozvodom stráca manžel právo na veno.

Interrupcia je v islamských krajinách neprípustná a zakázaná. Antikoncepcia zakázaná nie je a je ponechaná na zvážení a rozhodnutí manželov.

Dedenie sa riadi starobylými arabskými zvyklosťami. V dnešnej dobe podlieha rôznym zmenám, už tým, že sú priznané dedičské práva ženám. Je to veľmi zložitý systém, v ktorom sa priznávajú podiely príbuzenstvu. Z dedičstva sa ako prvý krok odpočítajú všetky dlhy. Syn má právo na dvojnásobný podiel z dedičstva oproti dcére. Býva zvykom, že 1/3 z dedičstva je odkázaná na dobročinné účely. K poslednej vôli je určený vykonávateľ, ktorý rozdeľuje pozostalosť pod dohľadom sudcu "kádiho".

Trestné právo

[upraviť | upraviť zdroj]

V trestnom práve sa spojuje právo Božie (hakk Alláh) s právom svetským (hakk ádamí). Je to zložitý systém, ktorý kombinuje dva druhy trestov: 1. tresty určené Koránom 2. tresty svetské

Najvyšším trestom je trest smrti, napr. za vraždu, cudzoložstvo alebo odpadnutie od islamu. Existujú aj iné formy telesných trestov.

Použitie šaríe

[upraviť | upraviť zdroj]

Šaríu ako oficiálny štátny zákonník používajú niektoré moslimské štáty (napr. Nigéria, Irán). Iné moslimské štáty naopak používajú sekulárny (svetský) právny systém (napr. Egypt), ktorý je bližší západným krajinám.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šaría