Inter hala Pasienky
Inter hala Pasienky | |
Národné basketbalové centrum | |
športová hala | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Bratislavský kraj |
Okres | Bratislava III |
Mesto | Bratislava |
Mestská časť | Nové Mesto |
Súradnice | 48°09′45″S 17°08′29″V / 48,1624°S 17,1414°V |
Poloha v rámci Bratislavy
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Inter hala Pasienky v súčasnosti známa aj pod názvom Gopass aréna[1] je športová hala v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto na Trnavskej ceste 29. Od roku 2024 po rozsiahlej rekonštrukcii slúži ako domovský stánok basketbalového klubu BK Inter Bratislava a zároveň ako Národné basketbalové centrum.[2] Má kapacitu 3 200 divákov pre športové a 4 500 divákov pre iné podujatia.
Je to športová hala nadčasovej konštrukcie s jasne definovaným tvarom dvoch krížiacich sa parabolických oblúkov prestrešených zavesenou lanovou konštrukciou. Mestská časť Nové Mesto navrhla pamiatkovému úradu zaradenie tejto stavby do zoznamu národných kultúrnych a technických pamiatok.
Projekt
[upraviť | upraviť zdroj]Keď sa v 50. rokoch 20. storočia uvažovalo o potrebe výstavby novej športovej haly, ani sám autor návrhu[3] Jozef Chovanec nepredpokladal, že jeho stavba vyvolá taký razantný ohlas a bude súčasťou scény slovenskej architektúry až dodnes.
50. roky boli v stavebníctve obdobím využívania „nástrojov budovania“, ktorými boli typizácia a prefabrikácia. Stavba športovej haly na bratislavských Pasienkoch, ktorá je čiastočnou kópiou pôvodnej (originálnej) haly Paraboleum v Raleigh, USA, koncepčne vyčnievala, bola vyzývavou, provokujúcou a elegantnou súčasne.
Zložité statické výpočty realizoval projektant statiky a stavebnej časti - Ing. Jozefa Poštulku v spolupráci s architektom Jozefom Chovancom, ktorý je autorom diela a ktorý navrhol dispozičné riešenie a architektonické prvky.
Situovanie
[upraviť | upraviť zdroj]Pasienky sú významnou oblasťou mestskej časti Bratislava – Nové Mesto. Je to lokalita, z južnej strany vymedzená Trnavskou cestou a Bajkalskou ulicou a zo severu Vajnorskou a Tomášikovou ulicou. Je to mestská zóna, kde sú sústredené mestské športové aktivity ako napr. krytý plavecký bazén, športové haly (Pasienky a Elán), nekrytý futbalový štadión s atletickou bežeckou dráhou a iné menej významné tréningové plochy pre športovcov.
Na priesečníku Bajkalskej ulice (mestská komunikácia okružného typu) a Trnavskej cesty (typická meststká radiála obsluhujúca tranzitnú dopravu), v južnom cípe pomyselného pentagónu, ktoré už vyššie spomínané ulice tvoria, sa nachádza Športová hala Pasienky.
Koncepcia
[upraviť | upraviť zdroj]Športová hala je typologický druh stavby slúžiaci športu a jeho priaznivcom. Má enormné priestorové a dispozičné požiadavky na spôsob riešenia hracích plôch z hľadiska maximálnej univerzálnosti, diváckej kapacity a technického riešenia časti pre divákov - diváckeho zázemia, ktorými sú vstupy, sedenie, krivka viditeľnosti, požiarna bezpečnosť, ale aj sociálne zariadenia a stravovanie.
Autor návrhu, Jozef Chovanec, bol už od počiatku nútený zabezpečiť fungovanie haly tak, aby v nej bolo možné prevádzkovať viaceré druhy športov. Pôvodne to mali byť rôzne typy sálových hier a okrem iného aj odvetvia ľahkej atletiky, ktorými boli skok do diaľky, skok do výšky, skok o žrdi a trojskoky.
Investičný zámer, z ktorého sa pôvodne v roku 1958 vychádzalo predpokladal kapacitu 3 000 miest na sedenie v hľadisku, avšak po dodatočných úpravách zámeru sa počet divákov vyšplhal až na 3 300 . Pri podujatiach alebo športoch, ktorých náročnosť na hraciu plochu, prípadne plochu na umiestnenie pódia, nie je až tak značná, je možné dosiahnuť kapacitu až 4 500 sledujúcich divákov v hľadisku haly.
Konštrukčné riešenie
[upraviť | upraviť zdroj]Hmotovo-priestorová schéma haly je definovaná jasne a určito. Tento fakt radí túto nepochybne atraktívnu architektúru k lepším realizáciám, ktoré sa v 20. storočí vykonali na Slovensku. Veľkou výhodou je aj to, že je koncepcia haly jasne čitateľná. Je od prvého pohľadu zrejmé o aký objekt, s akým objemom a funkciou ide. Nič nie je maskované, ani zakrývané.
Keďže pri tomto type stavby je tvar primárne určený statickým pôsobením konštrukcie a nie naopak, môžeme ju zaradiť aj medzi vrcholné diela slovenského inžinierskeho staviteľstva 20. storočia.
Vnímateľné sú tu dve kompozičné osi. Hlavná a vedľajšia. Priebeh hlavnej osi je zadefinovaný stredom hracej plochy, ktorú rozdeľuje na dve rovnaké časti. Na konci tejto osi, v najnižšom bode strešného plášťa, je situovaný mohutný, nie príliš dobre pôsobiaci zberač zrážkovej vody. Hala Paraboleum je riešená elegantnejšie - dva parabolické oblúky sa nad stredovou rovinou pretínajú v tvare ležatého písmena X.
Dominantnú nosnú konštrukciu haly tvoria dva výrazovo jednoznačné a esteticky pôsobiace parabolické oblúky s rozponom 73,5 x 67,5 m, na ktorých je zavesená progresívna lanová konštrukcia strešného plášťa v tvare hyperbolického paraboloidu. Celý tento, na Slovensku dodnes unikátny systém je uložený na subtílnom a elegantnom železobetónovom skelete, ktorý je vyplnený zasklením a tiahne sa po celom obvode stavby.
Dispozičné riešenie
[upraviť | upraviť zdroj]V centrálnej časti stavby je situovaná hracia plocha. Vo východnej časti objektu, sa nachádzajú dve menšie krídla budovy, napojené na priestor haly. Južné slúži ako tréningová telocvičňa a severné poskytuje priestory ako sú šatne, administratíva a iné hospodárske prevádzky.
Každá polovica hľadiska je rozdelená do štyroch sektorov po 1125 divákov, kam sa vstupuje vomitóriami so šírkou 3200 mm. Po prepočtoch z hľadiska požiarnej bezpečnosti budov trvá divákom šesť minút, kým sa vyprázdni celá budova.
Časopis Projekt z roku 1962 medzi inými spomína aj vhodné situovanie miest pre snímanie televíznych prenosov:
„Pre Čs. štátny film a televíziu sú po obvode hľadiska vtipne umiestené vyvýšené podesty (v počte 12), ktoré umožňujú nerušené snímanie športových podujatí. Zaručujú dobrú viditeľnosť na hraciu plochu i na tabuľu elektročasu a ukazovateľa výsledkov.“ [4]
Pod konštrukciou hľadiska je situované zázemie pre divákov, pozostávajúce z funkcií, ktorými sú šatne, sociálne zariadenia a občerstvovacie zariadenia bufetov. V tejto časti objektu sa taktiež nachádzajú schodiská, ktoré slúžia na prepojenie prízemia z vyššie položenými časťami tribúny. Konštrukcia schodiska je mohutná a stavbe ako takej konkuruje svojou masívnosťou.
Konštrukčné detaily
[upraviť | upraviť zdroj]Tak ako v roku 1962 aj dnes sa táto originálna architektúra javí súčasnou. Na dobu svojho vzniku však bola príliš odvážna, príliš komplikovaná, príliš pokroková.
Mnohé detaily sa nerealizovali dôsledne, mnohé sa zanedbalo a v plnej miere sa odhalila neschopnosť vtedajších staviteľov vyriešiť množstvo konštrukčno-technických podnetov, ktoré sa napokon javia nevyvážene a sú v úplnom kontraste s jasným názorom a názorovou líniou architekta a jeho architektúry.
Táto stavba sa stala opäť dôkazom, že moderná stavba sa vytvára a definuje presným a niekedy až pedantným spracovaním remeselných a stavebných detailov a hlavne kvalitou materiálu. A tak sa kvôli hrubým nedostatkom a nie práve najlepšej úrovni spracovania stráca zo športovej haly jej výrazová istota a nespĺňa v plnej miere výrazový a estetický zámer autora.
Záver
[upraviť | upraviť zdroj]Aj napriek nepripravenosti podnikov realizovať stavbu tohto typu a práve týmto spôsobom, sa z tejto športovej haly stala ikona slovenského moderného staviteľstva a patrí k významným míľnikom slovenského staviteľstva vôbec.
Konštrukcia haly patrí medzi stavby, ktorých tvar je determinovaný ich statickým pôsobením, ktorý dominuje celkovému dizajnu. Jej elegancia spočíva v staticky umne vymyslenom konštrukčnom systéme a je možné ju preto považovať primárne za inžinierske dielo tvoriace "dramatickú architektúru".
Športová hala Pasienky bola navrhnutá a skonštruovaná pred cca 50 rokmi – modernými prostriedkami, moderným prístupom, modernou všestrannosťou. Hala nepatrí do šesťdesiatych rokov. Je nadčasová, stále aktuálna, stále využívaná a dobre fungujúca.
Rekonštrukcia haly na Národné basketbalové centrum
[upraviť | upraviť zdroj]Proces rekonštrukcie haly začal v januári 2020 zapojením do Fondu na podporu športu.[5] Cieľom rekonštrukcie bolo splnenie všetkých štandardov, ktoré sú potrebné k organizácii medzinárodných podujatí pod hlavičkou Medzinárodnej basketbalovej federácie. Hala sa mala premeniť na Národné basketbalové centrum.[6] Rekonštrukcia, spustená nakoniec v lete 2021, mala pôvodne trvať do jesene 2023, pre sklz v reálnymi plánmi sa jej ukončenie posunulo až na február 2024.[5] V rámci prác bola vynovená celá hala vrátane strechy, novej palubovky, sedačiek, tribún, osvetlenia, audiovizuálnej techniky a LED technológií. NBC by malo okrem basketbalových podujatí slúžiť aj pre iné športy a kultúrno-spoločenské podujatia. Oficiálna kapacita haly na športové udalosti je 3 200 divákov, na iné podujatie 4 500 divákov.[2] Hala má byť dejiskom konania všetkých seniorských reprezentačných zápasov, zároveň má potenciál slúžiť aj na organizáciu mládežníckeho európskeho šampionátu.[2] Oficiálnym otváracím zápasom bude predohrávka 31. kola Niké Slovenskej basketbalovej ligy, v ktorej privíta domáci Inter 16. februára 2024 Spišských Rytierov.[5]
Podujatia
[upraviť | upraviť zdroj]- Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1964 (jedna zo skupín)
- Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1967 (jedna zo skupín)
- Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1978 (finálová časť)
- Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1990 (semifinálová časť)
- Majstrovstvá sveta vo florbale žien 2017 – (1. – 9. decembra 2017)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ HÁDZANA: V Bratislave na Švédov za 9 eur [online]. sport7.sk, 1. marec 2011. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ a b c DUCHOVIČ, Michal. Novinky [online]. basketliga.sk, 2024-02-06, [cit. 2024-02-07]. Dostupné online.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-10-11]. Dostupné online. Archivované 2014-10-18 z originálu.
- ↑ Kuzma, D. a kol.: Časopis Projekt. Zväz slovenských architektov, Bratislava, 11-12/1962.
- ↑ a b c FOTO Dlhoročné čakanie sa skončilo. Takto vyzerá zrekonštruovaná športová hala Pasienky. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-02-06. Dostupné online [cit. 2024-02-07].
- ↑ Národné basketbalové centrum [online]. yimba.sk, [cit. 2024-02-07]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Inter hala Pasienky
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- www.asb.sk/sportova-hala-pasienky-v-bratislave.html
- http://nazory.pravda.sk/komentare-a-glosy/clanok/68115-hala-bez-otca/
- Kuzma, D. a kol.: časopis Projekt. Zväz slovenských architektov, Bratislava, 11-12/1962.
- Moravčíková, H. H. a kol.: Časopis Arch. Meritum, s.r.o., Bratislava, 5/2000.
- Kusý, M.: Architektúra na Slovensku 1945 – 1975. Pallas, Bratislava, 1976.
- Dulla, M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Perfekt, Bratislava, 2007.