Delta väzba

Tvorba delta väzby prekryvom dvoch d orbitálov

Delta väzba (δ väzba) označuje kovalentnú chemickú väzbu, v ktore sa prekrývajú štyri laloky jedného atómového orbitálu so štyrmi lalokmi iného atómového orbitálu. Tento prekryv vedie k tvorbe väzbového molekulárneho orbitálu, ktorý má dve uzlové roviny, ktoré obsahujú medzijadrovú os a prechádzajú oboma atómami.^[1]^[2]^[3]^[4]

Grécke písmeno δ, ktoré sa používa na označenie tejto väzby, odkazuje na d orbitály, pretože orbitálová symetria delta väzby je pri pohľade cez väzbovú os rovnaká ako zvyčajná symetria (štvorlalokových) d orbitálov. Tento druh väzby bol pozorovaný u atómov, ktoré majú obsadené d orbitály s dostatočne nízkou energiou na to, aby sa účastnili kovalentnej väzby, ako je to napríklad u organokovových zlúčenín prechodných kovov. Niektoré zlúčeniny rénia, molybdénu a chrómu majú štvoritú väzbu,^[5] ktorá sa skladá z jednej sigma väzby, dvoch pí väzieb a jednej delta väzby.

Orbitálová symetria δ väzbového orbitálu sa líši od pí protiväzbového orbitálu, ktorý má jednu uzlovú rovinu, v ktorej sa nachádza medzijadrová os a druhú uzlovú rovinu kolmú na túto os medzi atómami. U δ väzby prechádzajú obe roviny medzijadrovou osou.

Zápis „δ“ prvýkrát použil Robert Mulliken v roku 1931.^[6]^[7] Prvá zlúčenina, u ktorej bola pozorovaná δ väzba, bol oktachlórodirenitan draselný. V roku 1965 F. A. Cotton poznamenal, že delta väzba je prítomná v Re-Re štvoritej väzby v anióne [Re₂Cl₈]²⁻.^[8] Ďalšm zaujímavým príkladom delta väzby je trikarbonyl cyklobutadiénželeza, kde je delta väzba medzi d orbitálom železa a štyrmi p orbitálmi prítomnej molekuly cyklobutadiénu.^{[chýba zdroj]}

Referencie

↑ COTTON, F. A.; WILKINSON, G.. Advanced Inorganic Chemistry. 5th. vyd. [s.l.] : John Wiley, 1988. ISBN 0-471-84997-9. S. 1087–1091.
↑ DOUGLAS, B.; MCDANIEL, D. H.; ALEXANDER, J. J.. Concepts and Models of Inorganic Chemistry. 2nd. vyd. [s.l.] : Wiley, 1983. Dostupné online. ISBN 9780471895053. S. 137.
↑ HUHEEY, J. E.. Inorganic Chemistry. 3rd. vyd. [s.l.] : Harper and Row, 1983. ISBN 9780060429874. S. 743–744.
↑ MIESSLER, G. L.; TARR, D. A.. Inorganic Chemistry. 2nd. vyd. [s.l.] : Prentice-Hall, 1998. ISBN 978-0138418915. S. 123–124.
↑ COTTON, F. A.; WALTON, R. A.. Multiple Bonds Between Metal Atoms. Oxford : Oxford University Press, 1993. Dostupné online.
↑ JENSEN, William B.. The Origin of the Sigma, Pi, Delta Notation for Chemical Bonds. J. Chem. Educ., 2013, s. 802–803. DOI: 10.1021/ed200298h.
↑ MULLIKEN, Robert S.. Bonding Power of Electrons and Theory of Valence. Chem. Rev., 1931, s. 347–388. DOI: 10.1021/cr60034a001.
↑ COTTON, F. A.. Metal–Metal Bonding in [Re₂X₈]²⁻ Ions and Other Metal Atom Clusters. Inorg. Chem., 1965, s. 334–336. DOI: 10.1021/ic50025a016.

Pozri aj

Štvoritá väzba

Zdroj

Chemický portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Delta bond na anglickej Wikipédii.

[1] COTTON, F. A.; WILKINSON, G.. Advanced Inorganic Chemistry. 5th. vyd. [s.l.] : John Wiley, 1988. ISBN 0-471-84997-9. S. 1087–1091.

[2] DOUGLAS, B.; MCDANIEL, D. H.; ALEXANDER, J. J.. Concepts and Models of Inorganic Chemistry. 2nd. vyd. [s.l.] : Wiley, 1983. Dostupné online. ISBN 9780471895053. S. 137.

[3] HUHEEY, J. E.. Inorganic Chemistry. 3rd. vyd. [s.l.] : Harper and Row, 1983. ISBN 9780060429874. S. 743–744.

[4] MIESSLER, G. L.; TARR, D. A.. Inorganic Chemistry. 2nd. vyd. [s.l.] : Prentice-Hall, 1998. ISBN 978-0138418915. S. 123–124.

[Cotton&Walton-5] COTTON, F. A.; WALTON, R. A.. Multiple Bonds Between Metal Atoms. Oxford : Oxford University Press, 1993. Dostupné online.

[6] JENSEN, William B.. The Origin of the Sigma, Pi, Delta Notation for Chemical Bonds. J. Chem. Educ., 2013, s. 802–803. DOI: 10.1021/ed200298h.

[7] MULLIKEN, Robert S.. Bonding Power of Electrons and Theory of Valence. Chem. Rev., 1931, s. 347–388. DOI: 10.1021/cr60034a001.

[8] COTTON, F. A.. Metal–Metal Bonding in [Re₂X₈]²⁻ Ions and Other Metal Atom Clusters. Inorg. Chem., 1965, s. 334–336. DOI: 10.1021/ic50025a016.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]