.45 ACP

.45 ACP (Automatic Colt Pistol) 11.43×23mm je pištoľový náboj skonštruovaný Johnom Browningom v roku 1905 pre použitie vo svojom prototype pištole Colt, ktorá bola poloautomatická. Z tej sa neskôr vyvinula pištoľ M1911, ktorá bola roku 1911 prevzatá americkou armádou.

Tento náboj sa stal jedným z najúspešnejších vôbec, ako pri vojenskom použití, tak pri použití civilistov. Od svojho vytvorenia na neho bolo komorované nespočetne množstvo zbraní (pištolí a samopaľov; revolvery sú v tomto kalibri obrovskou vzácnosťou).

Konštrukcia a dejiny

Americké jazdectvo kupovalo a testovalo na prelome 19. a 20. storočia veľké množstvo zbraní. Po mnohých testoch a skúsenostiach z iných armád došli k záveru, že minimálny kaliber má byť .45.

Firma Colt pracovala s Browningom na vývoji kalibru .41 v roku 1904 a keď v roku 1905 jazdectvo požadovalo kaliber .45, prerobili svoju pištoľ na tento požadovaný kaliber. Výsledkom bol Colt Model 1905 a nový náboj .45 ACP.

Náboj mal pôvodne strelu o hmotnosti 13 g a úsťovú rýchlosť 275 m/s. Po mnohých skúškach sa ale zistilo, že lepšia je hmotnosť 15 g a rýchlosť 260 m/s.

Tento náboj je veľmi podobný výkonom náboju .45 S&W. V zrovnaní s nábojom .45 Colt je len o trochu menej výkonný, ale je omnoho kratší.

Výkon

.45 ACP so strelou typu hollow-point v porovnaní s nábojmi .22LR

Ide o jeden z najefektívnejších pištoľových nábojov určených pre boj. Kombinuje veľmi dobrú presnosť so zastavovacími schopnosťami proti ľudským útočníkom. Ďalej má prijateľný zdvih a spätný ráz a nízky svetelný záblesk pri výstrele.

Ako mnoho iných pištoľových nábojov dosahuje nízke úsťové rýchlosti a preto nie je príliš vhodný proti nepriestrelným vestám. Jeho ďalšou nevýhodou sú väčšie rozmery, s čím súvisí jednak vyššie výrobné náklady, ale tiež skutočnosť, že sa ich do zásobníku nevojde príliš veľa (obzvlášť v porovnaní s nábojom 9 mm Luger). To je častý dôvod, prečo si ľudia kupujú radšej zbrane komorované na iné, rozmerovo menšie, náboje. Z tohto hľadiska je tiež nepríjemné, že keď výrobca zbrane použije dvojradý zásobník, tak je rukoväť zbrane príliš veľká a pre väčšinu ľudí tak nepohodlná. Preto aj rôzne policejné jednotky dávajú prednosť nábojom typu .40 S&W a .357 SIG^[1]

Aj pri použití neexpanzívnej strely je tento náboj efektívny voči ľudským cieľom. Vďaka svojmu rozmeru totiž pri prelete tkanivom vytvorí veľký a pomerne trvalý strelný kanál.

V niekoľkých posledných desaťročiach sa objavili moderné strely typu hollow-point (HP), ktoré maly zvýšiť expanzívny potenciál strely a tým aj pravdepodobnosť zastavenia útočníka. Bohužiaľ vzhľadom na nízku úsťovú rýchlosť strely, je expanzia nespoľahlivá. Výnimkou je verzia +P (používa vyšší tlak pri výstrele, než je podľa špecifikácie dovolené) so skoro 20 % vyššou rýchlosťou.

Výhodou vyššieho priemeru strely je nižšia šanca prestrelenia cieľa naskrz. Tým sa znižuje pravdepodobnosť zranenia ďalších osôb, ktoré neboli cieľom streľby.

Vzhľadom na to, že všetky štandardné laborácie tohto náboja sú podzvukové, tak ide o jeden z najsilnejších nábojov, na ktorý sa dá dobre použiť tlmič výstrelu.