2A36 Giacint-B
| 2A36 Giacint-B | ||
|---|---|---|
 Húfnica 2A36 Giacint-B v parku Patriot | ||
| Typ: | ťahaná húfnica kalibru 152 mm | |
| Miesto pôvodu: |  Sovietsky zväz
| |
| História služby | ||
| V službe: | 1975 – súčasnosť | |
| Základné údaje | ||
| Hmotnosť: | 9,76 t | |
| Dĺžka: | 12,30 m | |
| Šírka: | 2,34 m | |
| Výška: | 2,76 m | |
| Obsluha: | 8 | |
| Maximálny dostrel: | 40 km | |
2A36 Giacint-B je sovietska ťažná húfnica kalibru 152 mm. Húfnica sa ukázala byť veľmi spoľahlivá aj v extrémnych klimatických podmienkach pri teplotách od -50 do +50 °C. 2A36 je určený na boj so živou silou, ale aj na údery na obrnenú techniku. Okrem armád krajín bývalého Sovietskeho zväzu sa dostala aj do výzbroje Iraku alebo Fínska.
Z hľadiska kombinácie výkonových charakteristík je 2A36 Giacint-B, rovnako ako jej samohybná verzia 2S5 Giacint-S, jednou z najvýkonnejších húfnic neskorého sovietskeho vývoja. Pokiaľ ide o dostrel a silu munície, prekonáva všetky dovtedy vyrobené húfnice, výnimkou je len 2S7 Pion.
Vznik a vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]Vývoj húfnice začal v Permskom strojárskom závode už v roku 1968. Od samého začiatku bola navrhnutá v dvoch verziách: ťahaná verzia označená ako 2A36 alebo Giacint-B a verzia 2A37, ktorá mala byť samohybným delostreleckým systémom neskôr označeným ako 2S5 Giacint-S. Po ukončení vývoja 2A36 prebiehali v rokoch 1971 až 1972 vojskové skúšky.[1] Sériová výroba sa začala v roku 1975, kedy bola húfnica aj zavedená do výzbroje sovietskej armády. Sériová výroba bola ukončená v roku 1989 a v rámci tohto obdobia bolo celkovo vyrobených 2543 kusov 2A36.
Po zavedení do služby sa však ukázalo, že veľkou slabinou tejto húfnice je presné zameriavanie. Preto ich Rusko modernizovalo na verziu 2A36M Dilemma-2A36 so satelitným navádzaním a automatickým gyroskopickým systémom odpočtu uhla.
Popis
[upraviť | upraviť zdroj]2A36 má pomerne veľké rozmery - dĺžku 12,30 m (len hlaveň meria 7,65 m), výšku 2,76 m a na šírku 2,34 m. Na ťahanú húfnicu je ohromujúca aj jeho hmotnosť, ktorá dosahuje 9,8 tony. Kvôli veľkým rozmerom a vysokej hmotnosti je húfnica lafetovaná na podvozku so štyrmi kolesami. Tento podvozok zaisťuje celému systému veľmi dobrú priechodnosť terénom aj vysokú rýchlosť na ceste. V teréne sa 2A36 pohybuje rýchlosťou 35 km/h a na ceste dokonca až rýchlosťou 80 km/h. Húfnicu ale utiahnu iba najťažšie nákladné automobily ako Ural-4320, KrAZ-6322, prípadne delostrelecké pásové ťahače AT-S.
O obsluhu húfnice sa stará 8 vojakov, ktorých práca je uľahčená poloautomatickým systémom nabíjania. Rýchlosť streľby je 6 rán za minútu. Hlavnou muníciou je vysoko výbušná trieštivá strela 3OF29 s hmotnosťou 46 kg (6,7 kg trhaviny), ktorá má dolet 28,50 km. Aktívny raketový projektil 3OF59 má dosah 33 km (niektoré zdroje uvádzajú až 40 km). Je možné použiť tiež riadenú strelu Krasnopol. Popri trieštivých granátoch sú k dispozícii aj protipancierové, zadýmovacie alebo s chemickou náplňou. Húfnica má odmer 25° a námer je v rozsahu od -2,5° do +57°.[2]
Používatelia
[upraviť | upraviť zdroj]Súčasní používatelia
[upraviť | upraviť zdroj]
Bývalí používatelia
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ 152-mm cannon 2A36 Giatsint-B [online]. nuou.org.ua, [cit. 2024-02-18]. Dostupné online.
- ↑ Thomas. Ukraine army destroys Russian 152mm 2A36 Giatsint-B towed gun [online]. armyrecognition.com, 2023-08-29, [cit. 2024-02-18]. Dostupné online. Archivované 2024-02-18 z originálu.
- ↑ 2A36 Giatsint-B (Hyacinth) [online]. militaryfactory.com, [cit. 2024-02-18]. Dostupné online.