4. ukrajinský front
4. ukrajinský front (rus. 4-й Украинский фронт) bol názov dvoch vojenských formácií Červenej armády počas druhej svetovej vojny.
4. ukrajinský front (20. októbra 1943 – 31. mája 1944)
[upraviť | upraviť zdroj]| 4. ukrajinský front | |
 | |
| Krajina | .svg){kind=small} Sovietsky zväz |
|---|---|
| Vznik | 20. októbra 1943 južná Ukrajina |
| Zánik | 31. mája 1944 Krym |
| Typ | Front |
| Velitelia | Fiodor Ivanovič Tolbuchin |
| Podriadené jednotky | 2. a 3. gardová, 5. úderná, 8. letecká, 28., 44. a 51. armáda |
| Nadradené jednotky | Stavka |
| Účasť | |
| Vojny | Druhá svetová vojna |
| Bitky | Melitopoľská operácia Nikopolsko-Kryvorižská operácia Krymská operácia |
História
[upraviť | upraviť zdroj]4. ukrajinský front vznikol 20. októbra 1943 premenovaním Južného frontu.[1]:225 Do začiatku novembra 1943 dokončil Melitopoľskú operáciu s výsledkom postupu o 300 km k ústiu Dnepra a Perekopskej šiji. V januári a februári 1944 sa pravé krídlo frontu zúčastnilo Nikopoľsko-Kryvorižskej operácie v ktorej spoločne s 3. ukrajinským frontom zlikvidoval Nikopoľské predmostie nepriateľa. V apríli a máji 1944 v spolupráci s Samostatnou prímorskou armádou a Čiernomorskou flotilou oslobodil Krym.
16. mája 1944 Hlavný stan rozhodol o zrušení frontu k 31. máju, Prímorská armáda zostala na Kryme, ostatné vojská boli odoslané na iné úseky frontu, väčšinou do Bieloruska.
Podriadené jednotky
[upraviť | upraviť zdroj]- 2. gardová armáda (20. októbra 1943 – 20. mája 1944)
- 3. gardová armáda (20. októbra 1943 – 13. februára 1944)
- 5. úderná armáda (20. októbra 1943 – 29. februára 1944)
- 28. armáda (20. októbra 1943 – 1. marca 1944)
- 44. armáda (20. októbra 1943 – 9. novembra 1943)
- 51. armáda (20. októbra 1943 – 20. mája 1944)
- 8. letecká armáda (20. októbra 1943 – 13. mája 1944)
- Prímorská armáda (18. apríla – 20. mája 1944)
- 4. letecká armáda (18. apríla – 25. apríla 1944)
Velenie
[upraviť | upraviť zdroj]Veliteľ
[upraviť | upraviť zdroj]- 20. októbra 1943 – 31. mája 1944 – armádny generál Fiodor Ivanovič Tolbuchin.
Člen vojenskej rady
[upraviť | upraviť zdroj]- 20. októbra 1943 – január 1944 – generálplukovník Jefim Afanasjevič Ščadenko
- január 1944 - 31. mája 1944 - generálmajor (od 20. apríla 1944 generálporučík ) Nikita Jegorovič Subbotin
Náčelník štábu
[upraviť | upraviť zdroj]- 20. októbra 1943 – máj 1944 – generálporučík Sergej Semjonovič Birjuzov
- máj 1944 - 31. mája 1944 - generálporučík Feodosij Konstantinovič Korženevič
4. ukrajinský front (5. augusta 1944 – 25. augusta 1945)
[upraviť | upraviť zdroj]| 4. ukrajinský front | |
| | |
| Krajina | Sovietsky zväz |
|---|---|
| Vznik | 5. augusta 1944 Východné Karpaty |
| Zánik | 25. augusta 1945 Čechy |
| Typ | Front |
| Velitelia | Ivan Jefimovič Petrov Andrej Ivanovič Jeriomenko |
| Podriadené jednotky | 1. gardová, 8. letecká, 18., 38. a 60. armáda |
| Nadradené jednotky | Stavka |
| Účasť | |
| Vojny | Druhá svetová vojna |
| Bitky | Karpatsko-duklianska operácia Karpatsko-užhorodská operácia Západokarpatská operácia Ostravská operácia Pražská operácia |
História
[upraviť | upraviť zdroj]Druhýkrát bol 4. ukrajinský front vytvorený 5. augusta 1944 z ľavého krídla 1. ukrajinského frontu v zostave 1. gardovej a 18. armády s 8. leteckou armádou.[2]:121 V septembri a októbri 1944 s 1. ukrajinským frontom vo Východokarpatskej strategickej útočnej operácii (ktorej časťou boli Karpatsko-duklianska operácia a Karpatsko-užhorodská operácia) oslobodil Podkarpatskú Rus a východné Slovensko. V januári a februári v Západokarpatskej operácii vojská front oslobodili značnú časť Československa. Na jar roku 1945 4. ukrajinský front bojoval na severnej Morave, vojnu zakončil účasťou v Pražskej operácii.
Po skončení bojov bol front 25. augusta zrušený, bývalé veliteľstvo frontu prevzalo riadenie Karpatského vojenského okruhu.
Podriadené jednotky
[upraviť | upraviť zdroj]- 1. gardová armáda (5. augusta 1944 – 25. augusta 1945)
- 18. armáda (5. augusta 1944 – 25. augusta 1945)
- 8. letecká armáda (5. augusta 1944 – 25. augusta 1945)
- 38. armáda (30. novembra 1944 – 25. augusta 1945)
- 60. armáda (6. apríla – 25. augusta 1945)
Velenie
[upraviť | upraviť zdroj]Veliteľ
[upraviť | upraviť zdroj]- 5. augusta 1944 - 26. marca 1945 - generálplukovník (od 26. októbra 1944 armádny generál) Ivan Jefimovič Petrov
- 26. marca – 25. augusta 1945 – armádny generál Andrej Ivanovič Jeriomenko
Člen vojenskej rady
[upraviť | upraviť zdroj]- 5. augusta 1944 - 25. augusta 1945 - generálplukovník Lev Zacharovič Mechlis
Náčelník štábu
[upraviť | upraviť zdroj]- 5. augusta 1944 - 2. apríla 1945 - generálporučík Feodosij Konstantinovič Korženevič
- 2. apríla 1945 - 25. augusta 1945 - generálplukovník Leonid Michajlovič Sandalov
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Документы и материалы 1943 год, Приказ Ставки ВГК № 30227 о переименовании Воронежского, Степного, Юго-Западного и Южного фронтов. 16 октября 1943 г. // ЦАМО. Ф. 148а. Оп. 3763. Д. 143. Л. 261. Подлинник. [online]. [Cit. 2024-11-27]. Dostupné online.
- ↑ Документы и материалы 1944—1945, Директива Ставки ВГК № 302005 командующим войсками 4, 1 и 2-го Украинских фронтов, представителям Ставки об образовании 4-го Украинского фронта. 30 июля 1944 г. [online]. [Cit. 2024-11-27]. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- "Память" Воронежский государственный университет [online]. Voronež: Военно-патриотический клуб "Память" при Воронежском государственном университете, 2000-10, [cit. 2024-11-26]. Kapitola 4-й Украинский фронт. Dostupné online. (po rusky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému 4. ukrajinský front
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku 4. ukrajinský front na českej Wikipédii.