Preskočiť na obsah

Abdülhamid I.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Abdu 'l-Hamíd)
Abdülhamid I.
عبد الحميد الاول
27. sultán Osmanskej ríše
Abdülhamid I.
Abdülhamid I., podpis (z wikidata)
Panovanie
DynastiaOsmanská dynastia
Panovanie21. január 1774 – 7. apríl 1789
PredchodcaMustafa III.
NástupcaSelim III.
Biografické údaje
Narodenie20. marec 1725
Istanbul, Osmanská ríša
Úmrtie7. apríl 1789 (64 rokov)
Istanbul, Osmanská ríša
Rodina
Manželka
Ayşe Kadın, Ruhşah Kadın, Hümaşah Kadın, Sineperver Sultán, Binnaz Kadın, Mehtabe Kadın, Mutebere Kadın, Şebsefa Kadın, Nakşidil Sultan
Potomstvo
Mal 23 detí, z toho 2 budúcich sultánov:
Mustafa IV.
Mahmud II.
OtecAhmed III.
MatkaŞermi Kadın
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAbdülhamid I.
(multimediálne súbory na commons)

Abdülhamid I. (osm. tur. عبد الحميد اول, `Abdü’l-Ḥamīd-i evvel, mod. tur. Birinci Abdülhamit; * 20. marec 1725, Istanbul, Osmanská ríša – † 7. apríl 1789, tamže) bol sultán Osmanskej ríše v rokoch 17741789.

Narodil sa 20. marca 1725 v Konštantínopole. Bol mladším synom sultána Ahmeda III. (vládol 1703-1730) a jeho konkubíny Şermi Kadın.[1] Ahmed III. abdikoval v prospech jeho synovca Mahmuda I., ktorého nástupcom bol jeho brat Osman III., a Osmanov nástupca bol Ahmedov starší syn Mustafa III. Ako potenciálny nástupca trón bol Abdülhamid spolu so svojimi bratrancami a staršími bratmi uväznený, ako bolo zvykom. Počas tohto obdobia získal vzdelanie od svojej matky Rabie Şermi, ktorá ho učila históriu a kaligrafiu.

Nástup na trón

[upraviť | upraviť zdroj]

V deň Mustafovej smrti 21. januára 1774 nastúpil Abdülhamid na trón. Nasledujúci deň sa konal pohrebný sprievod Mustafu III. Nový sultán poslal veľkovezírovi a Serdar-ı Ekrem Muhsinzade Mehmedovi Pašovi list na front, v ktorom ich informoval, aby pokračovali vo svojej práci.

Abdülhamidové dlhé uväznenie ho nechalo ľahostajným k štátnym záležitostiam a k poddaným. Napriek tomu bol svojou povahou veľmi náboženský a pacifistický. Pri jeho nástupe na trón bol finančný stav štátnej pokladnice taký, že zvyčajne nebolo možné zaplatiť odmeny janičiarským spolkom.

Abdülhamid sa teda snažil reformovať ozbrojené sily ríše. Vymenoval janičiarský zbor a pokúsil sa ho zreformovať, tak ako aj námorníctvo. Založil nový delostrelecký zbor.

Abdülhamid sa pokúsil posilniť osmanskú vládu nad Sýriou, Egyptom a Irakom.[2] Mierne úspechy proti povstaniam v Sýrii a v Morei však nemohli kompenzovať stratu krymského polostrova, ktorý sa v roku 1774 stal nominálne nezávislým, avšak v skutočnosti ho teraz ovládalo Rusko.

Rusko opakovane využívalo svoju pozíciu ochrancu východných kresťanov, aby napádalo Osmanskú ríšu. Nakoniec Osmani vyhlásili Rusku vojnu v roku 1787. Rakúsko sa čoskoro pripojilo k Rusku. V tejto vojne nakoniec vyhralo Rusko. Hovorí sa, že táto smutná porážka Abdülhamida zlomila, keďže zomrel o štyri mesiace neskôr.

Napriek jeho neúspechom bol považovaný za najláskavejšieho osmanského sultána. Osobne riadil hasičský zbor pri požiari v Istanbule v roku 1782. Ľudia ho obdivovali pre jeho náboženskú oddanosť a bol dokonca nazývaný Veli („svätý“). Taktiež načrtol reformnú politiku, dohliadal na vládu a spolupracoval so štátnikmi.

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Bol skromným a náboženským sultánom.[3] Je známe, že Abdülhamid I. mal rád svoje deti, zaujímal sa o rodinný život, strávil letné mesiace v Karaağaçi, Beşiktaşi so svojimi manželkami, dcérami a synmi.

Architektúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi dielami, ktoré boli v Istanbule vybudované za vlády Abdülhamida I., bol napríklad Hamidiye İrem. Fontána, ktorá komplex dopĺňala, bola presunutá do Sogukcesrne.

Abdülhamid zomrel 7. apríla 1789 ako šesťdesiatštyri ročný v Istanbule. Bol pochovaný v Bahcekapi, hrobke, ktorú si postavil pre seba.

Arabské kone choval s veľkou vášňou. Jedno plemeno bolo pomenované „Küheylan Abdülhamid“, podľa neho.

Abdülhamid I.
Hrobka Abdülhamida I.

Konkubíny

Abdülhamid mal deväť konkubín:

Synovia

Abdülhamid mal desať synov:

  • Mustafa IV. (vládol 1807 - 1808), s Sineperver
  • Mahmud II. (vládol 1808 - 1839), s Nakşidil
  • Şehzade Sultan Abdullah (* 10. január 1776 – † 10. január 1776)
  • Şehzade Sultan Mehmed (* 22. august 1776 – † 3. február 1781), s Hümaşah
  • Şehzade Sultan Ahmed (* 12. december 1776 – † 18. december 1778), s Sineperver
  • Şehzade Sultan Abdurrahman (* 31. júl 1777 – † 2. august 1777)
  • Şehzade Sultan Süleyman (* 13. marec 1779 – † 19. január 1786), s Mutebere
  • Şehzade Sultan Abdülaziz (* 19. august 1779 – † 19. august 1779), s Ruhşah
  • Şehzade Sultan Mehmed Nusret (* 20. september 1782 – † 23. október 1785), s Şebsafa
  • Şehzade Sultan Seyfullah Murad (* 22. október 1783 – † 21. január 1786), s Nakşidil

Dcéry

Abdülhamid mal dvanásť dcér:

  • Hatice Sultán
  • Ayşe Sultán
  • Esma Sultán
  • Rabia Sultán
  • Aynişah Sultán
  • Melikşah Sultán
  • Rabia Sultán
  • Fatma Sultán
  • Alemşah Sultán
  • Saliha Sultán
  • Emine Sultán
  • Hibetullah Sultán

Adoptívna dcéra:

Abdülhamid si adoptoval dcéru, keď bol ešte princ:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. HALIL, İNALCIK. Osmanlı Padişahı. Ankara Üniversitesi SBF Dergisi, 1958, roč. 13, čís. 4, s. 1. Dostupné online [cit. 2020-03-13]. ISSN 0378-2921. DOI10.1501/sbfder_0000000427.
  2. The new encyclopaedia Britannica.. Chicago, Ill. : [s.n.]. (15th ed.) Dostupné online. ISBN 978-1-59339-837-8.
  3. SAKAOĞLU, Saim. Our Rector from Paris. Journal of Turkish Studies, 2011, roč. Volume 6 Issue 3, čís. 6, s. 5–7. Dostupné online [cit. 2020-03-13]. ISSN 1308-2140. DOI10.7827/turkishstudies.2681.