Abel Janszoon Tasman

	Abel Tasman
	; holandský moreplavec, objaviteľ a obchodník
Narodenie	1603; Lutjegast, Holandsko
Úmrtie	10. október 1659; Batavia, Holandská Východná India
Odkazy
Commons	Abel Janszoon Tasman
	Biografický portál

Abel Janszoon Tasman (* 1603, Lutjegast, provincia Groningen – † 10. október 1659, Batavia, Jáva) bol holandský moreplavec, objaviteľ a obchodník. Pre Európu objavil ostrovy, ktoré boli neskôr pomenované ako Nový Zéland a Tasmánia. Jeho meno sa spája s viacerými geografickými lokalitami na južnej pologuli : Tasmanov polostrov v Austrálii, Tasmanovo more, Tasmanovo jazero, Národný park Abela Tasmana, Tasmanov záliv, Tasmanov ľadovec a ďalšie.

Mladosť

Abel Tasman pochádzal z chudobnej rodiny z holandskej provincie Groningen. Sám sa naučil čítať a písať a vstúpil do služieb Východoindickej spoločnosti. Tá ponúkala možnosť vyniknúť, zbohatnúť a získať námorný výcvik, a tak začiatkom 30. rokov pricestoval do Východnej Indie. Vďaka svojim schopnostiam sa stal lodníkom, kormidelníkom a kapitánom. Svoje kvality preukázal aj pod Quastovým velením. Quastové koráby preskúmali japonské vody a prenikli aj do blízkosti Kurilských ostrovov.

Námorné výpravy

Po neúspechoch sa guvernér roku 1641 rozhodol vyslať do južných morí novú výpravu a na jej čelo postavil Tasmana. V roku 1642 zdvihli jeho lode Heemskerk a Zeeaen v Batávii kotvy. Dorazili na Maurícius a potom zamierili k juhovýchodu. Na 50° južnej šírky ich však silná búrka prinútila zmeniť kurz a tak už nasledovala nekonečná plavba šírym oceánom na východ. Austrálska pevnina tak zostala ďaleko na severe. Po prvýkrát 24. septembra uvideli hliadky na obzore obrysy veľkých hôr – bola to Van Diemenova zem, dnešná Tasmánia.

Objav Nového Zélandu

Po deväťdennej plavbe na východ sa pred holandskými loďami vynoril strmý breh na severozápadnom okraji južného z novozélandských ostrovov. Vietor ich hnal priamo do prielivu medzu oboma ostrovmi (Tasman ho pokladal za široký záliv), kde 18. decembra zakotvili. Priateľská „neutralita“ temných bojovných Maorov dlho netrvala: prepadli „náhle bez príčiny“ holandský čln, zabili štyroch námorníkov a urobili na brehu kanibalské hody. Tasman rýchlo opustil neblahé miesto, ktoré nazval Moordenaarsbaai – záliv Vrahov. Pri sledovaní línie pobreží Nového Zélandu k severu si nevšimol úžiny medzi oboma veľkými ostrovmi a nadobudol dojem, že sa plaví pozdĺž rozsiahlej pevniny, zrejme súčasti Schoutenovej a Le Mairovej Zeme stavov. Nazval preto dnešný Nový Zéland, z ktorého poznal len západné pobrežie oboch ostrovov, tiež zemou Štátov – Staaten Landt. Pri ďalšej plavbe objavil počas roku 1643 súostrovie Tonga a Fidži, minul Santa Cruz i Šalamúnove ostrovy a pozdĺž Nového Írska (považovaného za novoguinejský breh) sa dostal k Moluckým ostrovom a 14. júna skončil šťastne svoju púť v Batávii.

Tasmanová prvá plavba sa nepochybne radí k najväčším námorným podnikom 17. storočia. Okrem nových objavených zemí – Tasmánie, Nového Zélandu, súostrovia Tonga a Fidži, našiel Tasman aj novú cestu z Indického do Tichého oceánu v pásme priaznivých západných vetrov.

Vzápätí po návrate bol Tasman vyslaný na novú výpravu, tentoraz k severnému pobrežiu Zuidlandtu, a koncom 1644 sa vyplavil so 111 mužmi na troch neveľkých lodiach. Výsledky expedície neboli tentoraz veľmi skvelé. Preskúmala síce celé pobrežie Carpentarského zálivu a Arnhemskú zem až po Severozápadný mys a dala severnému a severozápadnému pobrežiu Nového Holandska (dnešná Austrália) definitívne kontúry, ale neuvidela ani najmenšiu časť jeho východného pobrežia.

Tasman nenašiel Torresov prieliv a tak usúdil, že Nová Guinea a Nové Holandsko tvoria celok.

Záver života a smrť

Tasman sa plavil stále okolo pustých brehov, kde sa nenachádzalo zlato, korenie ani zdroje rýchleho a ľahkého zisku. Spoločnosť výsledky jeho plavieb sklamali a a už v 40. rokoch usúdila, že omnoho výnosnejšie než chimérické zlato a striebro Zuidlantu je zabehnutý „obchod s celou Indiou a Japonskom“. Nové objavené trasy vzbudzovali naopak obavu, že ich využijú konkurenti. Preto mali v Amsterdame skôr záujem o zatajovanie výsledkov a výprav a na skončení prieskumov Nového Holandska. Táto tendencia zvíťazila na plnej čiare po van Diemendovej smrti († 1645). Ďalších päťdesiat rokov sa k austrálskemu pobrežiu cielene nepriblížila jediná holandská loď a jeho doobjavenie pripadlo už lodiam pod anglickou a francúzskou vlajkou. Tasmanove služby boli ocenené hodnosťou komodora. Po smrti svojho priaznivca sa však ocitol v nemilosti a roku 1648 bol dokonca prepustený a penzionovaný. Po skorej rehabilitácii sa už do služieb spoločnosti nevrátil a niekoľko rokov tak viedol na ostrovoch obchod na vlastnú päsť.

Najväčší objaviteľ 17. storočia zomrel v Batávii ako vážený a zámožný obchodník v roku 1659. V roku 1942 bol zriadený na Novom Zélande Abel Tasmen National Park na Tasmanovú počesť.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Abel Tasman na českej Wikipédii.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Abel Janszoon Tasman