Krátkonôžka štíhla
| Krátkonôžka štíhla | |
 V Izraeli | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Ablepharus kitaibelii Bibron & Bory de Saint-Vincent, 1833 | |
 Mapa rozšírenia krátkonôžky štíhlej | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Krátkonôžka štíhla (Ablepharus kitaibelii) je druh z čeľade scinkovité. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov krátkonôžka štíhla patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, je to bežný druh ale na okrajoch svojho areálu rozšírenia je zriedkavejšia.[1]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Žije vo Východnej Európe a Juhozápadnej Ázií. Na Slovensku sa vyskytuje poddruh Ablepharus kitaibelii fitzingeri (Mertens, 1952).[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Je to malý a nenápadný jašter.[2] Je veľmi plachý, žije pod kameňmi a listami na suchých lúkach, svahoch a poliach. Má hnedé až bronzové sfarbenie, s medeným leskom, s čiernymi pruhom pozdĺž boku čím pripomína mladého slepúcha. Jej viečka sú na rozdiel od ostatných scinkov nepohyblivé.
Dorastá do 10-12 cm, samica je kratšia, pretože nemá taký dlhý chvost ako samec. Samice majú silnejšie telo. Hlava má tvar kužeľa, so špicatejším nosom, bez krčného límca. Končatiny sú krátke a ďaleko od seba. Na konci chvosta majú krátky tŕňovitý výrastok.[2]
Je to vajcorodý druh. Kladie dve až štyri veľké vajcia.[2]
Výskyt a stav na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Krátkonôžka štíhla žije na juhu a juhovýchode Slovenska vo svetlých lesoch a lesostepiach.[2]
Ekosozologický status od roku 2001 LR:lc - menej ohrozený druh.[3]
Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2007 – 2012 bola 1000 – 5000 jedincov na 12 lokalitách. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1988 (1988 – 2012) boli klesajúce. Kvalita biotopov bola vyhodnotená ako priemerná a stabilná. [4]
Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2013 – 2018 894 – 4178 jedincov, vyjadrená v jednotkách v sieti 1x1 km, bola 830 km². Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2007 – 2019) bol stúpajúci. Kvalita i plocha obývaného biotopu bola vyhodnotená ako stabilná.[5]
Z pohľadu výskytu v Karpatoch bol v rámci projektu Bioregio[6] v roku 2014 vypracovaný návrh ekosozologického statusu za celé pohorie a rovnako aj za Slovensko VU - zraniteľný.[7]
Ochrana
[upraviť | upraviť zdroj]Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 2000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[8] Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha III)[9] a smernici o biotopoch (Príloha IV).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b IUCN Red list 2022.2. Prístup 2. apríla 2023
- ↑ a b c d e ZWACH, Ivan. Naši obojživelníci a plazi. Praha : SZN, 1990. ISBN 80-209-0053-5. s. 97
- ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam plazov (Reptilia) Slovenska: Ján Kautman, Ivan Bartík, Peter Urban (en: Red (Ecosozological) List of Reptiles (Reptilia) of Slovakia), s. 148 - 149.
- ↑ https://www.interregeurope.eu/bioregio/
- ↑ Red List of Species, Habitats and Invasive Alien Species in the Carpathians (draft), editor: Ján Kadlečík [online]. the State Nature Conservancy of the Slovak Republic, ccibis.org, 2014, [cit. 2020-03-23]. Dostupné online. Archivované 2017-06-03 z originálu. (En)
- ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
- ↑ Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-21]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krátkonôžka štíhla
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Krátkonôžka štíhla
