Afektívna porucha
| Afektívna porucha | |
| Klasifikácia | |
|---|---|
| MKCH-10 | F31 – F39: Afektívne poruchy F30: Manická epizóda F31: Bipolárna afektívna porucha F32: Depresívne epizódy F33: Recidivujúca depresívna porucha F34: Pretrvávajúce afektívne poruchy F38: Iné afektívne poruchy F39: Nešpecifikované afektívne poruchy (odkaz) |
 Pozri aj Medicínsky portál | |
Afektívna porucha je psychiatrický termín označujúci psychickú poruchu postihujúcu náladu, emócie a celkový afekt pacienta. Tieto poruchy sú bežné, rozšírené, takisto dobre prebádané a v psychiatrickej histórii patria medzi najskôr rozpoznané a klasifikované. Možno zovšeobecniť, že ide o skupinu porúch, ktoré majú v popredí patologickú náladu a periodický priebeh. Rozpoznávame na základe patologicky vyhrotených polárnych emócií (smútok – radosť) depresívne až melancholické afektívne poruchy na jednej strane, na opačnej strane spektra stojí zase hypománia a mánia. Niektoré zdroje uvádzajú súvislosť medzi afektívnymi poruchami a úzkosťou či panickou poruchou.[1]
Podstata afektu a jeho narušenie
[upraviť | upraviť zdroj]Afektivita ako súhrn citového života jedinca (city, emócie, nálada) je fundamentálnym aspektom psychického rozpoloženia a sebaprežívania človeka. Emócie majú svoju aktuálnosť, bezprostrednosť, ktoré bývajú vyjadrované veľkou dynamikou a adaptabilnosťou na vonkajšie (psychogénne faktory) i vnútorné (hormonálne, neurogénne, genetické či iné endogénne faktory) prostredie. Trvalejší emočný stav sa vyjadruje náladou, pričom ľudia sa navzájom stabilitou náladovej rovnováhy líšia.[2] To má súvis s pochopením afektivity človeka ako emocionálnej reaktivity organizmu,[3] pretože emočná odozva človeka na rôzne stimuly je mimoriadne pestrá a závisí od mnoho faktorov (temperament, povaha, endogénne a environmentálne príčiny atď.). Niekedy veľmi stresujúce podmienky a vnútorná vysoká vulnerabilita (citlivosť, zraniteľnosť) psychogénneho, ale najmä endogénneho pôvodu spôsobí neprimeranú emočnú reakciu organizmu a neuro-humorálnej sústavy[2], pričom dochádza k prežívaniu anxióznych pocitov. Emočná odozva zostáva prítomná dlhodobejšie a stáva sa permanentným, problematicky vystupňovaným stavom nálady. Vtedy už možno hovoriť o prítomnosti patologického syndrómu, keď psychiater (často aj psychológ) potvrdí poškodenie afektívnej zložky osobnosti pacienta.
Patogenéza
[upraviť | upraviť zdroj]Genetické faktory
[upraviť | upraviť zdroj]
Preukázal sa význam heredity ako patogénneho faktoru pôsobiaceho na vznik skôr bipolárnych foriem porúch afektivity. Usudzuje sa, že ide o určité dispozície v rodine, lebo výskyt v príbuzenstve je 10 – 15-krát vyšší ako v bežnej populácii.[2] Zistilo sa tiež, že náchylnosť rozvinúť bipolárnu afektívnu poruchu u monozygotnej dvojičky, ktorej dvojča poruchou trpí, je až 75 – 80 %.[2] Tieto poznatky o dedičnosti podnietili rozsiahly výskum genetického pozadia obzvlášť bipolárnej formy a vo zvýšenej miere aj unipolárnej formy afektívnych porúch, pričom boli použité funkčný i pozičný genetický prístup za cieľom identifikácie príslušných patogénov. Tento výskum zhromažďuje okrem iného dôkazy o tom, že tradičné klasifikačné oddelenie schizofrénie a afektívnych porúch nie je z genetického hľadiska také jednoznačné – skôr je tu vnímateľné prepojenie jednak spomenutých ochorení, a jednak prepojenie genetických a environmentálnych vplyvov na vznik afektívnej poruchy.[4]
Osobnosť pacienta a afektívne poruchy
[upraviť | upraviť zdroj]Temperament a povaha, ale niekedy aj telesná konštrukcia sa ukázali ako tiež veľavýznamné v úsilí nájsť príčinu vzniku afektívnej poruchy. Z hľadiska telesnej konštrukcie je známe, že tzv. pyknický typ človeka, hoci býva temperamentovo veselý, má sklon k cyklotýmnemu afektívnemu prežívaniu, a teda aj prirodzený sklon k depresii.[2] Tiež je pochopiteľné, že osobnostné charakteristiky a hodnotenia môžu byť nositeľmi relevantných informácií umožňujúcich vyznačiť riziko ochorenia afektívnou poruchou. Staršia štúdia (1998) ukazuje, že korelácia temperamentových vlastností a afektívnej poruchy je u pacientov skutočne význačná (napr. melancholik mal väčšie sklony k depresívnej poruche a podobne).[5]
Nevie sa však naďalej, či osobnosť pacienta vytvorila patogénne sklony pre vznik afektívnej poruchy, alebo afektívna porucha až následne transformovala osobnosť patologickým smerom.
Iné, novšie výskumy (2006) počítajú s piatimi typickými temperamentovými črtami – depresívna, cyklotýmická, podráždená, emocionálna a úzkostná. Ukázalo sa, že úzkostní a cyklotýmickí ľudia patria do endofenotypov bipolárneho spektra, podráždení a depresívni často skĺznu do depresívnej alebo zmiešanej afektívnej epizódy.[6]
Psychosomatické faktory
[upraviť | upraviť zdroj]Akadémia psychosomatickej medicíny v USA v roku 2007 preukázala dovtedy už prijímaný vplyvný vzťah úrazov hlavy a mozgu, prípadne vírusov, ktoré napádajú neuronálne štruktúry, na vznik a klinické vyjadrenie afektívnych porúch.[7] Úrazy hlavy majú podľa jej zhrňujúcej štúdie priamy vplyv na neskorší nástup zmien nálady, vrcholiac v jej nestabilite, ďalej zmien presvedčení, ideácie a správania. Niekedy nastupujú zmeny v nálade skôr a bývajú odôvodnené situačnými podmienkami, teda ako emocionálna reakcia na zranenie. U niektorých pacientov sa však emočná odozva stáva trvalým stavom nálady, alebo neadekvátne dlhým. Vtedy už možno hovoriť o poruche afektivity v dôsledku organického alebo mikroskopického narušenia neuronálnych[7] Štúdia v tejto súvislosti ukazuje, že epizóda hlbokej depresie je typická po úraze hlavy až pri 25 % až 40 % prípadoch.[7] Poškodenie (najmä organické) neuro-humorálnej sústavy sa teda stáva relevantným, ba významným patogénnym faktorom pre vznik afektívnej poruchy.
Klasifikácia
[upraviť | upraviť zdroj]Hlavný článok: Afektívne poruchy (MKCH-10)
| Stručný prehľad klasifikácie afektívnych porúch | |||
| Medzinárodná klasifikácia chorôb MKCH-10[8] |
Diagnostická a štatistická príručka duševných porúch DSM IV[2] | ||
|---|---|---|---|
|
| ||
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Afektívne poruchy (MKCH-10)
- Depresia (psychológia)
- Mánia (psychiatria)
- Zmiešaná afektívna epizóda
- Bipolárna afektívna porucha
- Cyklotýmia
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Journal of Affective Disorders (International Society for Affective Disorders). ISSN 0165-0327.
- ↑ a b c d e f KAFKA, Jozef et al. Psychiatria : učebnica pre lekárske fakulty. Martin : Osveta, 1998. 254 s. ISBN 80-88824-66-4. S. 151 – 153.
- ↑ afektivita. In: VOKURKA, Martin et al. VELKÝ LÉKAŘSKÝ SLOVNÍK. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online.
- ↑ CRADDOCK, Nick; FORTY, Liz. Genetics of affective (mood) disorders [online]. European Journal of Human Genetics, [cit. 2023-01-10]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ CLONINGER, C. Robert et al. Measurement of temperament and character in mood disorders: a model of fundamental states as personality types [online]. Washington University Department of Psychiatry, 1998-10-01, [cit. 2023-01-10]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ AKISKAL, Hagop. Temperament, mood disorder and human nature: toward an integration of psychological medicine and evolutionary biology [online]. 2006-02-25, [cit. 2023-01-10]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c HANDEL, Sharon et al. Affective disorder and personality change in a patient with traumatic brain injury [online]. 2007, [cit. 2023-01-10]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Duševné poruchy a poruchy správania (MKCH 10) [online]. Bratislava: Národné centrum zdravotníckych informácií, [cit. 2023-01-10]. Dostupné online.