Deutsches Afrikakorps

Deutsches Afrikakorps (Nemecký africký zbor; skratka DAK) známy tiež jednoducho ako Afrikakorps bol expedičný zbor nemeckého Wehrmachtu počas druhej svetovej vojny. Afrikakorps operoval medzi rokmi 1941 a 1943 v severnej Afrike - v Tunisku, Líbyi a Egypte.

Jeho prvým veliteľom bol generál a neskorší veliteľ Panzerarmee Afrika a poľný maršal Erwin Rommel. Pôvodný názov nemeckých jednotiek vyslaných do severnej Afriky bol Sperrverband Afrika, ale 16. februára 1941 boli premenované na Deutsches Afrika Korps.

Africká výprava sa začalo útokom talianskych jednotiek z Líbye na britskú armádu v Egypte. Briti útok odrazili a podnikli protiútok do Líbye.

Aby zabránilo porážke Talianov, vykonalo Nemecko operáciu Slnečnica (Sonnenblume), čiže vylodenie jednotiek, najprv nazývaných Sperrverband Afrika a od 21. februára 1941 Afrikakorps, v Líbyi. Nemecké jednotky čoskoro prevzali hlavnú úlohu v boji proti Britom: keďže v tom období bola pre Britov severná Afrika jediným bojiskom, na ktorom sa mohli priamo stretnúť s Nemcami, prikládalo britské velenie tomuto stretu veľkú dôležitosť. Kým pre Britov nepredstavovalo (vďaka nadvláde na mori) zabezpečenie prísunu potravín a munície závažný problém, Afrikakorps sa musel spoliehať na zásobovanie cez Stredozemné more. Tieto dodávky sa často stávali terčom útokov britského letectva a námorníctva. Prítomnosť britských jednotiek na Gibraltáre a na Malte robila zásobovanie veľmi neľahkým.

Afrikakorps spočiatku bojoval v podriadenosti talianskej armády v severnej Afrike, ale už 15. augusta 1941 bola zriadená ako vyšší veliteľský stupeň Panzergruppe Afrika (Tanková skupina Afrika), ktorá sa 30. januára 1942 pretransformovala na Panzerarmee Afrika (Tanková armáda Afrika), ktorej veliteľom sa postupne stál prvý veliteľ Afrikakorpsu E. Rommel. Označenie Afrikakorps sa však niekedy používa pre všetky nemecké pozemné jednotky v severnej Afrike ako celok, keďže Afrikakorps bol do konca roka 1942 ich najväčšou súčasťou.

Najdôležitejšie bitky Afrikakorpsu sa odohrali pri Tobruku a Al-Alamajne. Po urputných bojoch boli sily Osi zahnané do Tuniska. Po vylodení Američanov v Maroku a Alžírsku bol Afrikakorps zovretý dvoma frontami, takže sa jeho pozícia stala neudržateľnou. Keďže jednotky neboli včas stiahnuté do Talianska, padlo 120 000 nemeckých vojakov do zajatia. Afrikakorps kapituloval 13. mája 1943.

Velitelia Afrikakorpsu

generálporučík Erwin Rommel (do 15. augusta 1941)
generálporučík Ferdinand Schaal (15. augusta 1941 až 1. septembra 1941)
generál tankových vojsk Philipp Müller-Gebhard (1.- 15. septembra 1941)
generál tankových vojsk Ludwig Crüwell (15. septembra 1941 až 9. marca 1942)
generál tankových vojsk Walther Nehring (9. - 19. marca 1942)
generál tankových vojsk Ludwig Crüwell (19. marca - 29. mája 1942)
generál tankových vojsk Walther Nehring (29. mája - 31. augusta 1942)
generálporučík Fritz Bayerlein (31. augusta 1942)
generál tankových vojsk Gustav von Värst (1. septembra 1942)
generál tankových vojsk Wilhelm rytier von Thoma (2. septembra 1942 - 13. novembra 1942)
generál tankových vojsk Gustav Fehn (13. novembra 1942 - 28. februára 1943)
generál tankových vojsk Hans Cramer (28. februára 1943 - 13. mája 1943)

Externé odkazy

Oficiálne stránky Spolku nemeckého Afrikakorps (po nemecky)
Neoficiálne, osobné stránky (po nemecky)
Pochodová pieseň jednotiek Afrikakorps (mp3, po nemecky)
Vojna v severnej Afrike Archivované 2006-12-30 na Wayback Machine (po nemecky)
Erwin Rommel a Afrikakorps Archivované 2008-08-27 na Wayback Machine (poanglicky)
Afrikakorps - fotogaléria
Velitelia a zloženie (po nemecky)