Izák z Trnavy
Izák z Trnavy | |
bratislavský a trnavský rabín, spisovateľ | |
Osobné informácie | |
---|---|
Narodenie | koniec 14. storočia |
Trnava, Uhorsko | |
Úmrtie | po 1439 |
Prešporok, Uhorsko dnes Bratislava, Slovensko | |
Národnosť | uhorský Žid |
Alma mater | talmudská škola vo Viedni a Viedenskom Novom Meste |
Zamestnanie | rabín |
Vzťahy | Abrahám Claus (učiteľ) |
Dielo | |
Významné práce | Minhagin (slov. Kniha predpisov) |
Izák z Trnavy[p 1] (* koniec 14. storočia, možno Trnava, Uhorsko – † po 1439, Bratislava, tamtiež) bol bratislavský a trnavský rabín v 15. storočí.[5] Autor knihy Minhagin, prvého liturgického diela v hebrejčine v Uhorsku.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa, na Slovensku asi prevládajúcej, teórie sa narodil v Trnave (Tyrnau) na konci 14. storočia. Časť odborníkov však tvrdí, že Trnava ako miesto Izákovho pôvodu nie je hodnoverne preukázaná[6].
Navštevoval talmudskú školu vo Viedni a Viedenskom Novom Meste. Následne pôsobil ako rabín v Trnave a v rokoch 1430 – 1439 v Bratislave.[5] Zomrel v Bratislave asi v roku 1440.[3]:253
Minhagin
[upraviť | upraviť zdroj]Podnet pre vznik knihy Minhagin (iné názvy: Sefer minhagin, Sidur hahinhodim[1]:92, slov. Kniha predpisov[1]:92) bol Izákov učiteľ vo Viedni Abrahám Claus, na základe ktorého Izák začal skúmať náboženské zvyky a modlitebné poriadky židov v Trnave a Bratislave, čiastočne aj na Morave a Štajersku.[5]
V tomto diele „podáva výklad náboženských predpisov a zvykov“[7]:48 – 49.
Rukopisne kniha vyšla v roku 1400, tlačou po prvý raz až v roku 1566 v Benátkach.[1]:92 Neskôr vyšla v rôznych miestach Európy asi v 30-tich vydaniach.[7]:48 – 49 V roku 1590 Minhagin preložil do jidiš Simon Ganzburg.[5]
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f POLAKOVIČ, Daniel. K dejinám orientalistiky v školstve na Slovensku v 15. – 18. storočí. Ed. Pavol Mešťan. Acta Judaica Slovaca (Bratislava: SNM – HM – Oddelenie židovskej kultúry), 1993, roč. I, čís. 1, s. 82 – 104. ISBN 80-85753-00-6.
- ↑ a b ŠIMONČIČ, Jozef. Dejiny Trnavy. Trnava : Mesto Trnava, 2010. ISBN 978-80-970498-5-0. S. 107, 472.
- ↑ JELÍNEK, Ješajahu Andrej. Dávidova hviezda pod Tatrami: Židia na Slovensku v 20. storočí. Praha : Vydavateľstvo Jána Mlynárika, 2009. ISBN 978-80-904134-3-6. S. 25.
- ↑ a b c d 314. IZÁK Z TRNAVY. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 359.
- ↑ VISI, Tamás. Die Rebellion des Elieser Eilburg gegen die rabbinische Tradition / Vzpoura Eliezera Eilburga proti rabínské tradici. In: Judaica Bohemiae XLVI – Supplementum: Jedinec a obec. Židé v Čechách, na Moravě a ve Slezsku 1520 – 1848. Praha, Brno : Židovské muzeum v Praze, 2011. ISBN 9788087366110. S. 12n, 211n.
- ↑ a b BRATISLAVA. In: Encyklopédia židovských náboženských obcí. Ed. Robert J. Büchler. Vyd. 1. Zväzok 1. A – K. Bratislava : Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry, 2009. 255 s. (Judaica Slovaca; zv. 90.) ISBN 978-80-8060-220-8. S. 41 – 58.
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- TYRNAU, ISAAC. In: Encyclopaedia Judaica. Ed. Fred Skolnik. 2nd ed. Vol. 20. To – Wei. Detroit : Macmillan Reference USA, 2007. 785 s. ISBN 0-02-865948-1. S. 219 – 220.