Akademie výtvarných umění v Praze

Akademie výtvarných umění v Praze

Akademie výtvarných umění v Praze (AVU) je verejná univerzitná vysoká škola v Prahe. Je najstaršou umeleckou školou v Česku.

Dejiny

AVU je vysoká škola umeleckého zamerania. Uskutočňuje magisterské a doktorské študijné programy v oblasti výtvarného umenia a poskytuje vysokoškolské vzdelávanie v odboroch maliarstvo, sochárstvo, kresba a grafika, intermediálná tvorba, nové médiá, reštaurovanie umeleckých diel maliarskych a sochárskych, a architektonická tvorba. Zároveň je i významnou kultúrnou inštitúciou, ktorá sa v duchu tradícii spolupodieľa na formovaní a rozvoji kultúry a spoločnosti.

Bola založená 10. septembra 1799 dekrétom cisára Františka II. Vyučovať sa začalo nasledujúceho roku 1800. Prvým riaditeľom bol nemecký rytec Josef Bergler (1753 – 1829), od roku 1836 to bol už Čech profesor František Tkadlík, niekedy uvádzaný aj ako Kadlík. V roku 1896 bola AVU reformovaná a zoštátnená, dekrétom z roku 1922 uznaná ako prvá štátna vysoká umelecká škola. Pri jej vzniku stála aj Společnost vlasteneckých přátel, ktorá chcela zaistiť kvalitné umelecké vzdelanie českým študentom z Čiech, Moravy a rakúskeho Sliezska, ktorí do tej doby museli študovať vo Viedni či Mníchove.

Sídlo AVU

Hlavná budova

Škola sídli v budove postavenej v secesnom slohu, niekedy nazývanom aj secesný barok, autorom budovy je Václav Roštlapil Projekt pochádza z rokov 1897 až 1903. V budove je unikátny interiér školskej knižnice ktorej autorom je Jan Kotěra.

Moderná galéria AVU

Škola architektúry

Nachádza sa v tesnom susedstve hlavnej budovy. Autormi budovy sú Jan Kotěra a Josef Gočár. Vybudovaná bola v rokoch 1922 – 1924. Sídli v nej ateliér architektúry, Vědecko-výzkumné pracoviště AVU a ateliér nových médií.

Šalounov ateliér AVU

Moderná galéria

Budova sa nachádza v areáli Výstaviště Praha. Bola postavená v roku 1891, v rámci celonárodnej hospodárskej prehliadky, ktorá niesla názov Jubilejní zemská výstava. Architektom bol Antonín Wiehl. Jej súdobú obnovu, úpravu a rozvoj navrhli známi architekti Zdeněk Jiran a Michal Kohout (2003). V súčasnosti v nej sídlia grafické dielne, ateliér reštaurovania maliarskych diel, ateliér reštaurovania sochárskych diel a plastík a ateliér grafiky. Uskutočňujú sa v nej aj hodiny večerného kreslenia. Nad jej vchodom je umiestnená kamenná ďakovná tabuľa mecenášovi Josefov Hlávkovi.

Šalounov ateliér na Vinohradoch ("Šaloun")

Výtvarný ateliér na Vinohradoch slúži pedagógom hosťujúcim na AVU. Je to pôvodný ateliér význačného českého sochára Ladislava Šalouna. Po víťaznej súťaži na pomník Jana Husa pre Staromestské námestie, sa sochár Ladislav Šaloun rozhodol postaviť na tento účel úplne nový ateliér podľa vlastného návrhu. Zahŕňal veľký a malý ateliér, salón, slovácku izbu, jej autorom bol Dušan Jurkovič, vestibul, zázemie i byt pre strážnika a tiež nevyhnutnú okultistickú pivnicu.

Ateliér v Zájicovej ulici ("Zajícovka")

Bol postavený v roku 1902 pre potreby výstavy a pobytu sochára Augusta Rodina v Prahe. Slúži ako prípravná škola kresby a modelovania pre prvé ročníky AVU.

Rektori od roku 1880

• 1880 – 1881: Antonín Lhota
• 1882 – 1887: František Sequens
• 1890 – 1893: František Sequens
• 1893 – 1894: Václav Brožík
• 1894 – 1895: Vojtěch Hynais
• 1899 – 1900: Vojtěch Hynais
• 1901 – 1902: Vojtěch Hynais
• 1903 – 1904: František Ženíšek
• 1911 – 1912: Maxmilián Pirner
• 1914 – 1915: Jan Kotěra
• 1916 – 1920: Max Švabinský
• 1922 – 1924: Jan Štursa
• 1924 – 1926: Max Švabinský
• 1926 – 1928: Vratislav Nechleba
• 1928 – 1931: Josef Gočár
• 1931 – 1933: Vratislav Nechleba
• 1933 – 1935: Max Švabinský
• 1935 – 1937: Jakub Obrovský
• 1939 – 1940: Vratislav Nechleba
• 1945 – 1946: Vratislav Nechleba
• 1946 – 1948: Otakar Španiel
• 1948 – 1950: Karel Pokorný (sochař)
• 1950 – 1954: Miloslav Holý
• 1954 – 1958: Jaroslav Fragner
• 1960 – 1967: Jiří Kotalík
• 1976 – 1985: Miloš Axman
• 1985 – 1989: Jan Hána
• 1990 – 1996: prof. Milan Knížák
• 1996 – 2002: akademik doc. PhDr. Jiří T. Kotalík, CSc.
• 14. listopadu 2002 do 1. 2. 2010: prof. Jiří Sopko
• 1. 2. 2010 do 31. 1. 2014 akademik doc. PhDr. Jiří T. Kotalík, CSc.

Významní absolventi AVU (výber)

• 
  Josef Mánes, absolvent 1842
• 
  Antonín Slavíček, absolvent 1893
• 
  Bohumil Kubišta, absolvent 1906
• 
  Eva Jiřičná, štúdium architektúry, 1965 – 1967

• Antonín Mánes: 1806 – 1813, prof. Karel Postl, od r. 1836 profesor na AVU
• Josef Mánes: 1835 – 1842, prof. Christian Ruben, Tkadlík František (uvádza sa niekedy i ako Kadlík), Antonín Mánes...
• Julius Mařák: 1852 – 1953 prof. M. Haushofer, v rokoch 1853 – 55 Mníchov profesor L. Rottmann, prof. Eduard Schleich
• Václav Brožík: 1868 – 1975 (79?) prof. Antonín Lhota, Emanuel Rom, Jan Emil Lauffer
• Mikoláš Aleš: 1869 – 1876, prof. Josef Matyas Trenkwald, Jan Sweerts. Vylúčený kvôli účasti na Woltmannovej afére
• Josef Václav Myslbek: 1868 – 1871, maliarsky ateliér, prof. Josef Matyáš Trenkwald, 1872 – 1973 štúdium v Drážďanoch
• Maxmilián Pirner: 1872 – 1874 prof. M. Trenkwald, od r. 1896 profesor AVU
• Antonín Chittussi: 1873 – 1878 prof. J. Trenkwald a J. Swerts
• Luděk Marold: 1881 – 1882, prof. F. Čermák a F. Sequens
• Max Švabinský: 1891 – 1998, prof. M. Pirner, J. Mařák a E. Karl, 1910 – 1939 profesor na AVU a rektor
• František Kupka: 1887 – 1891, prof. František Sequens
• Antonín Slavíček: 1887 – 1893, prof. Julius Mařák
• František Kaván: 1890 – 1994, prof. Julius Mařák
• Josef Mařatka: 1896 – 1899: prof. Josef Václav Myslbek
• Emil Filla: 1903 – 1906, prof. Franz Thiele, prof. Vlaho Bukovac
• Otakar Španiel: 1902 – 1904, prof. Josef Václav Myslbek
• Jan Štursa: 1899 – 1904, prof. Josef Václav Myslbek, v rokoch 1908 – 1914: asistent u prof. Myslbeka
• Willi Nowak: 1903 – 1906, prof. František Thiele
• Bohumil Kubišta: 1904 – 1906, prof. Vlaho Bukovac
• Josef Šíma: 1911 – 1914, prof. Vlaho Bukovace, prof. Jan Preisler v rokoch 1918 – 1922 asistent
• Kamil Roškot: 1911 – 1914, 1918 – 1922, prof. Švabinský, prof. Jan Kotěra
• Jindřich Štyrský: 1918 – 1921, prof. Max Švabinský
• Otakar Švec: 1912(?) – 19, prof. Josef Václav Myslbek a asistent Jan Štursa – medaila
• Bohuslav Fuchs: 1916 – 1919, prof. Jan Kotěra
• Vincenc Makovský: 1919 – 1926, prof. Jakub Obrovský, Krattner K., Štursa J., Bohuslav Kafka
• Mikuláš Medek: 1945 – 1946, poté UMPRUM, r. 1949 z politických dôvodov vylúčený
• Hugo Demartini: 1949 – 1954, prof. Jan Lauda
• Jan Koblasa: 1952 – 1958, v rokoch 2002 – 2005 prof. na AVU
• Aleš Veselý: 1952 – 1956, od r. 1990 – 2005 prof. na AVU
• Karel Malich: 1945 – 1949, absolvoval až v r. 1953, prof. Vladimír Silovský.
• Antonín Málek: 1957 – 1963 (prof. V. Rada a K. Soucek), 1963 – 1964 čestný rok na AVU v Prahe (prof. Karel Souček)
• Zdeněk Beran: 1956 – 1962 (prof. V Sychra) od. r. 1990 prof. na AVU
• Jiří Načeradský: 1957 – 1963, prof.V. Rady. 1990 docent, 1991 profesor monumentálnej maľby (do 1992).
• Jiří Sopko: 1960 – 1966, prof. Hornik J., Pelc A. V rokoch 1969 – 1971 asistent na AVU v ateliéri J. Smetany. Od r. 1990 profesor AVU. Od r. 2002 – 2010 rektor AVU.
• Eva Jiřičná: 1965 – 1967, prof. Jaroslav Fragner
• Martin Rajniš: 1969 – 1971, prof. Frantisek Cubr
• Magdalena Jetelová: 1965 – 1971 (1970?) prof. Karel Hladik

AVU a populárna kultúra

• Christian Duguay použil priestory Akadémie vo svojom filme Vzostup Zla (The Rise of Evil) v roku 2003.
• Zdeněk Burian ilustrátor, grafik, jeho kresby použil Petr Sadecký v komikse Octobriana: 1919 – 1921, prof: Max Švabinský, Jan Goth; prijatý 14 rokoch do druhého ročníka.
• Jan Antonín Pacák hudobník a výtvarník kapely Olympic: 1959 – 1965, prof. Vojtěch Tittelbach a prof. Arnošt Paderlík
• Theodor Pištěk filmový výtvarník: 1953 – 1957, u prof. Vratislava Nechleby

Externé odkazy

• Akademie výtvarných umění Archivované 2007-06-09 na Wayback Machine
• stručná historie AVU
• 3D galerie soch ze zahrady AVU Archivované 2020-05-27 na Wayback Machine