Akrečný klin
Akrečný klin alebo akrečná prizma sú nakopené sedimenty v čele aktívneho kontinentálneho okraja, ktoré sa akretujú (naliepajú) na nadložnú platňu nad subdukčnou zónou. Väčšinu materiálu akrečnej prizmy tvoria usadené horniny morského pôvodu, ktoré sú odtrhnuté z podložnej subdukujúcej platne, niekedy však obsahuje aj zerodované sedimenty vulkanického pôvodu, ktoré môžu pochádzať z ostrovného oblúka nadložnej platne.
Akrečný klin získal názov vďaka svojmu tvaru v kolmom reze. Takýto tvar nemajú len dnes fungujúce kliny nad subdukčnými zónami ale aj fosílne zachované v orogénnych pásmach, napríklad v karpatskom flyšovom pásme.
Stavba a vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Vnútorná štruktúra akrečného klinu zodpovedá klasickým tenkokôrovým (superficiálnym) vrásovo-násunovým pásmam. Tvorí ich viacero násunových telies s vergenciou smerom k hlbokomorskej priekope. Najmladšie násuny sa väčšinou vytvárajú na vonkajšej strane (bližšie k subdukčnej zóne) zatiaľ čo staršie násuny sa nachádzajú v zázemí (ďalej od subukčnej zóny)[1]. Toto však nemusí platiť ak dochádza k násunom mimo poradia (tzv. out of sequence). Staršie násuny sú typické väčšou deformáciou, v porovnaní s mladšími, alebo novovznikajúcimi vo frontálnej časti násunov.
Akrečný klin vzniká zoškrabávaním výplne hlbokomorskej priekopy, tvorenej najčastejšie hlbokovodnými (pelagickými) usadenými horninami, väčšinou rôznymi turbiditmi teda flyšom. Tieto horniny sa vyznačujú striedaním piesčitých a jemnozrnných ílovitých vrstiev. Ílovce a bridlice sú mäkké horniny, často so značným obsahom vody (tzv. pórových fluíd) vo svojej štruktúre. Takéto horniny so zvýšeným obsahom fluíd pod tlakom sa po zatiahnutí do strižnej zóny v blízkosti rozhrania subdukujúcich platní ľahko deformujú. Dochádza k vzniku zón odlepenia, tzv. décollement[2]. Horniny sa odliepajú z ponárajúcej sa, väčšinou oceánskej platne a zachytávajú sa na nadložnej. V prípade, že akrečný klin pri subdukčnej zóne chýba je dôkazom tektonickej erózie, keď sú sedimenty pohltené v subdukčnej zóne a nezachovajú sa.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Kearey, P., Klepeis, K.A., Vine, J.F., 2009, Global Tectonics. 3rd Edition, Wiley-Blackwell, Chichester, 496 s.
- ↑ Westbrook, G.K. 2005, Convergent Plate Boundaries and Accretionary Wedges. in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R., (Editors), Encyclopedia of Geology. Volume 5, Elsevier, Amsterdam, s. 307-317