Ali paša z Janiny
| Ali paša z Janiny | |
| janinský paša | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Panovanie | 1788 – 1822 |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 1741/1744 Tepelenë |
| Úmrtie | 5. február 1822 Janina |
| Pochovanie | mauzóleum pri Fethiye Camii, Janina |
| Vierovyznanie | sunnitský islam, bektašija[1] |
| Rodina | |
| Potomstvo |
Veli paša, Muchtar paša, Salih paša a ďalší |
| Otec | bej Veli |
| Matka | Chamko (aj Hanko) |
| Odkazy | |
 | Ali paša z Janiny (multimediálne súbory na commons) |
Ali paša z Janiny[2] (iné mená pozri nižšie;* 1741 alebo 1744, Tepelenë – † 5. február 1822, Janina) bol albánsky šľachtic, vojenský veliteľ a dobrodruh, spočiatku polo-autonómny správca, neskôr relatívne samostatný vládca Janinského pašalíku, ktorý odtrhol od Osmanskej ríše.
Udržiaval čulé vzťahy s európskymi krajinami, najmä s Francúzskom. V roku 1822 bol popravený po dobytí Janiny Osmanmi.[2]
Postava Ali pašu sa spomína vo viacerých dielach, mimo iné v knihe Gróf Monte Christo od Alexandra Dumasa, či Posledné dni janičiarov od Móra Jókaia.
Mená
[upraviť | upraviť zdroj]- Ali paša z Janiny[2], Ali paša Janinský[3]
- Ali paša Tepelenský[2], Ali paša Tepedelenli[2]
- prezývaný aj lev z Janiny[4] či janinský lev[1][4][5]
- albán. Ali Pashë Tepelenjoti
- tur. Tepedelenli Ali Paşa
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]
Ali sa narodil do rodiny schudobnelého tepelenského beja Veliho, jeho matkou bola Chamko. Jeho rodina mala pôvod v rode mawlawíjských dervišov z Kütahyje.[6]
Keď mal Ali 14 rokov, jeho otec zomrel a jeho matka zoskupila zbojnícku skupinu na ktorej čelo sa postavil Ali. V ranom období svojho života slúžil pod negropontským pašom a následne u delvinského pašu, ktorého dcéru si v roku 1768 vzal sa ženu. V roku 1774 sa stal delvinským mutasarrıfom.[6]
Do vysokej politiky ho vyniesla služba poručíka u rumélijského pašu. Ali zbohatol a jeho meno sa stalo známym v samotnom hlavnom meste ríše. Prvým významným úradom ktorý dosiahol bol úrad pašu v Trikale, ktorý získal za službu v rakúsko-tureckej vojne. Jeho moc pustupne silnela, úspešne využil slabosť osmanskej centrálnej moci a rivalitu miestnych vládcov a v roku 1788 intrigami a vraždami dosiahol aj postavenie janinského pašu.[5]
Mocenskou podporou mu bola aktivita jeho detí. Syn Veli sa ujal vlády v Trikale a neskôr aj v Morei a jeho syn Muchtar sa stal pašom v Lepante. Postupne svoju moc rozšíril na územie väčšiny Albánska, Macedónska a Peloponézu. V roku 1802 mu bola do správy zverená Rumélia.[6] Opozíciu mu robili iba grécki kresťanskí Sulioti, ktorých si podriadil až v roku 1803. Spočiatku Ali vystupoval ako verný spojenec Osmanov a Vysokej porte pomohol poraziť niekoľkých vzbúrených vazalov, ako i francúzske vojská. Nakoniec však sám začal vládnuť ako nezávislý panovník. Aliho moc bola natoľko veľká, že ho ako nezávislého vládcu uznalo Francúzsko, Veľká Británia, rokovania viedol aj s Ruskou ríšou.[2][5]
Zastavil krvavé konflikty medzi Albáncami a zaviedol poriadok. Z Janiny vytvoril centrum gréckej kultúry, na svojom dvore sám v listinách používal gréčtinu a zakladal grécke školy.[5] Na jeho dvore sídlilo veľké množstvo umelcov a na svojej ceste ho navštívil aj lord Byron, ktorý pašu vykreslil ako veľkého tyrana.[1] Na svojom panstve Ali paša zhromaždil veľké množstvo bohatstva a patrilo mu značné množstvo statkov. Kým na počiatku svojej kariéry sám vystupoval ako bandita, v neskoršom období prísne trestal akékoľvek podobné vystúpenia proti nemu. V krajine zavládol po dlhom čase poriadok a zvýšila sa autorita miestnych úradov. Nastala tiež nová ekonomická prosperita, nechal stavať mosty a vysúšať bažiny. Za pomoci bohatstva si vydržiaval obrovskú armádu.[7]
.JPG)
Osmanský sultán Mahmud II. nespokojný s decentralizáciou krajiny sa rozhodol situáciu riešiť a proti Alimu zakročiť. V roku 1819 vydal príkaz na pašovu likvidáciu.[2][5] Ali sa pokúsil zachrániť svojimi overenými praktikami, no tentokrát ho nezachránili ani vraždy a vydieranie. Nakoniec ho opustili aj vlastné deti a na stranu sultána sa postavil aj albánsky paša Mustafa Bušatli. Ali paša postupne prišiel o väčšinu svojich území, a hoci v roku 1821 proti Osmanom povstalo Grécko, ani táto skutočnosť nezabránila osmanským vojskám na čele s Churšid pašom obľahnúť Janinu. V roku 1822 Churšíd paša Ali pašovi sľúbil milosť doloženú falošným sultánskym fermanom a po tom, čo sa paša vzdal a odišiel do Kláštora svätého Panteleimona bol popravený. Aliho hlava bola poslaná do Konštantínopola, kde bola verejne vystavená.[7]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c ALI PASHA TEPELENA (1744–5 December 1822). In: ELSIE, Robert. Historical Dictionary of Albania. 2. vyd. Lanham, Toronto, Plymouth, UK : Scarecrow Press, 2010. (Historical Dictionaries of Europe; zv. 75.) ISBN 978-0810861886, 0810861887. S. 8 – 9, 40.
- ↑ a b c d e f g Ali paša z Janiny. In: Encyclopaedia Beliana. Zväzok 1. A – Belk. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied. [Cit. 2020-04-11]. Dostupné online. ISBN 80-224-0554-X, 978-80-89524-30-3. S. 164.
- ↑ ŠŤOVÍČEK, Michal. Francie proti Evropě: Války revoluční Francie 1792 – 1802. Praha : Epocha, 2017. ISBN 978-80-7557-346-9. S. 397.
- ↑ a b ŠEDIVÝ, Miroslav. Krvavá odyssea: Řecký boj za nezávislost 1821-1832. Praha : Albatros Media, 2011. ISBN 978-80-7425-087-3. S. 38, 115.
- ↑ a b c d e Ali Paşa Tepelenë. In: Encyclopædia Britannica [online]. [Cit. 2020-05-10]. Dostupné online.
- ↑ a b c ALI PASHA TEPEDELENLI. In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. H. A. R. Gibb, J. H. Kramers, E. Lévi-Provencal, J. Schacht. 2nd Ed. Vol. 1. A – B. Leiden : Brill, 1986. ISBN 90-04-08114-3. S. 398 – 399.
- ↑ a b RYCHLÍK, Jan, et al. Mezi Vídní a Cařihradem: Utváření balkánských národů. Praha : Albatros Media, 2009. Dostupné online. ISBN 978-80-7429-094-7.