Anton Padovský
| Anton Padovský | |
| portugalský svätec a učiteľ cirkvi | |
 digitálna rekonštrukcia tváre sv. Antona | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Rodné meno | Fernando de Bulhões |
| Narodenie | 15. august 1195 Lisabon, Portugalsko |
| Úmrtie | 13. jún 1231 (35 rokov) Padova |
| Svätenia | |
| Cirkev | rímskokatolícka |
| Rehoľník | |
| Rehoľa | františkáni |
| Kňaz | |
| Kňazská vysviacka | cca 1220 |
| Svätec | |
| Kanonizácia | 30. máj 1232 Spoleto Gregor IX. |
| Sviatok | 30. jún |
| V cirkvách | rímskokatolícka |
| Patrón | nájdenia stratených predmetov; manželov; žien; detí; za šťastný pôrod; proti neplodnosti; seniorov; chudobných; sociálnych pracovníkov; pekárov, baníkov, cestovateľov; pastierov svíň; pred morom; horúčkou; pred mocou diabla |
| Atribúty | kniha, malý Ježiš Kristus, ľalia |
| Odkazy | |
 Anton Padovský | |
Svätý Anton Padovský rod. Fernando Martins de Bulhões (bežne aj sv. Anton Paduánsky, Anton z Padovy, Anton Lisabonský; * 15. august 1195, Lisabon – † 13. jún 1231, Padova) bol portugalský rímskokatolícky kňaz, rehoľník – františkán a predtým augustinián, kazateľ a teológ. Dňa 30. mája 1232 bol vyhlásený pápežom Gregorom IX. za svätého, roku 1946 bol svätým otcom Piom XII. vyhlásený za učiteľa cirkvi.
Bol obdarovaný schopnosťou bilokácie, prorokovania a čítania v svedomí ľudí. Ako prvý vo svojej reholi učil bratov teológiu.
Bol prezývaný aj ako „Kladivo na kacírov“ napriek tomu, že sa k nim nesprával hrubo, ba práve naopak si dokázal získať ich záujem a úctu svojou vľúdnosťou a výrečnosťou. Pápež Gregor IX. o ňom povedal, že je „Archou Písma svätého“.
Biografia
[upraviť | upraviť zdroj]Mladosť
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v bohatej lisabonskej rodine ako Fernando Martins de Bulhões. Jeho matka Mária pochádzala zo slávneho rodu Treverského. No aj napriek tomu svojho syna vychovala viac po kresťansky než po šľachticky.
Rehoľník
[upraviť | upraviť zdroj]Augustinián
[upraviť | upraviť zdroj]V pätnástich rokoch ho prijali do Rádu svätého Augustína. Táto rehoľa sa venuje najmä štúdiu Svätého Písma v čom Fernando vynikal. V Lisabonskom kláštore ho ale pri štúdiách vyrušovali návštevy príbuzných, a preto sa rozhodol požiadať o preloženie inam. Bol preložený do Coimbry, kde získal teologické vzdelanie. Vtedy mal 25 rokov.
O niekoľko rokov neskôr zomrelo mučeníckou smrťou v Maroku niekoľko františkánov a ich ostatky boli prevezené do Portugalska, kde sa konal aj ich pohreb, na ktorom sa Fernando zúčastnil. Príbeh františkánov naňho prudko zapôsobil a prial si ich nasledovať. V dôsledku toho odišiel od augustiniánov.
Františkán
[upraviť | upraviť zdroj]Začiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Po tom čo ho zasiahol príbeh františkánskych mučeníkov sa pridal k Menším bratom – františkánom v Coimbre a prijal meno Anton. Chcel ísť šíriť vieru medzi africké národy, preto sa aj do Afriky vybral. Po krátkom pobyte na africkom kontinente však ochorel a musel sa liečiť, preto sa musel vrátiť do Európy. Loď, na ktorej sa plavil do Európy ale stroskotala a búrka ju vrhla na pobrežie Sicílie.
Anton potom prebýval v kláštore v Messine.
Kláštor pri Forli
[upraviť | upraviť zdroj]Potom čo sa aspoň čiastočne uzdravil sa odobral do Assisi, aby spoznal zakladateľa rehole – svätého Františka Assiského. Stretol sa s ním a prosil ho, aby ho prijal do niektorého z talianskych kláštorov, no neuspel lebo ešte nebol dostatočne uzdravený.
Nakoniec bol predsa len prijatý. Vstúpil do malého kláštora pri talianskom Forli, kde v tom čase žili len štyria bratia. Anton bol veľmi pokorný, mlčal o svojom pôvode a vykonával aj tie najhoršie práce. Po čase bol poslaný priamo do Forli, aby tam prijal kňazskú vysviacku. V meste bolo zhromaždených množstvo rehoľných čakateľov na sviatosť kňazstva, františkáni a dominikáni. Pred slávnostným jedlom boli vyzvaní, aby predniesli duchovnú reč. Nikto nenabral dostatok odvahy prehovoriť, a tak sa slova ujal novokňaz Anton. Sprvu hovoril jednoducho a nesmelo ale po chvíli sa osmelil a začal hovoriť veľmi výrečne a so značnou učenosťou. Všetci žasli. Následne bol vyslaný na štúdiá a venoval sa kázaniu.
Kazateľ
[upraviť | upraviť zdroj]
Anton kázal v kostoloch, na námestiach a dokonca aj na plážach. Niekedy ho údajne počúvalo až 30-tisíc ľudí.
Legenda hovorí, že keď kázal v talianskej Rimini pri pobreží a nikto ho nechcel počúvať, ryby vystrkovali z vody hlavy, aby mohli počuť jeho hlas. Všetci Riminčania sa po tomto zázraku obrátili. Iná legenda zase hovorí, že raz sa svätý Anton nestihol vrátiť do svojho kláštora, a zostal teda ako hosť grófa Zina Camposampiera v Padove. Hostiteľ videl Antona ako v rukách choval malého Ježiška (takto býva často vyobrazený).
V talianskej Padove sa stávalo, že ľudia si chodili do kostola zaistiť miesta blízko kazateľnice už v noci, len aby Antona dobre počuli. Nikto nechodil na kázanie v drahom oblečení, pretože sa vedelo, že to Anton nemal rád.
Vo francúzskom meste Toulouse bolo v tom čase stredisko sekty katarov a aj tu mali Antonove kázne veľkú odozvu. Svätého Antona Paduánskeho začali prezývať „Kladivo na kacírov“ napriek tomu, že proti nekresťanom nebol násilný ani vulgárny, naopak si dokázal získať ich záujem a úctu svojou vľúdnosťou a výrečnosťou, čím ich priviedol na súhlas s autoritou cirkvi.
Založil mnoho kláštorov a napokon sa usadil v Padove.
Jeho kázeň raz počul pápež Gregor IX. a Antona nazval „Archou Písma svätého“. Po vypočutí Antonovho kázania zhýralci zanechávali svojho dovtedajšieho života a kajali sa, dlžníci boli prepustení z väzenia. Niektoré z jeho kázaní sa zachovali.
Záver pozemského života
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1231 sa celkovo vyčerpaný so slabým zdravím usadil v Campo di San Pietro blízko Padovy a tam aj zomrel 13. júna nasledujúceho roku vo veku len 36 rokov.
Svätec a učiteľ cirkvi
[upraviť | upraviť zdroj]Po najkratšom procese kanonizácie v dejinách bol vyhlásený za svätého už po 11 mesiacoch od začiatku procesu, 30. mája 1232, pápežom Gregorom IX. Atribúty Antona Padovského sú františkánsky odev, ľalie a držanie v malého Ježiša v rukách. 16. januára 1946 ho pápež Pius XII. vyhlásil za učiteľa cirkvi.
V umení
[upraviť | upraviť zdroj]Kedže z františkánskej rehole vzišlo mnoho svätcov, inkonografia sa snaží svätého Antona Paduánskeho spomedzi nich odlíšiť. Na to slúžia atribúty – veci úzko spojené s daným človekom. Svätý Anton z Padovy je teda najčastejšie zobrazovaný tak, ako asi všetci františkáni v hnedom habite. Špecifické sú preňho tieto atribúty: keďže je s ním spojená legenda o zázraku, že ryby vystrkovali hlavy z vody, aby ho počuli, niekedy sa to používalo ako jeho atribút; veľmi často je v umeleckých dielach zobrazovaný so steblom bielych ľalií, ktoré reprezentujú jeho čistotu; iné zvyky zase odkazovali na Antonovo vizionárstvo; jeden čas sa ako jeho atribút používalo aj horiace srdce.
V roku 1511 taliansky renesančný umelec Titan vytvoril v Scuola del Santo v talianskej Padove tri veľké fresky zobrazujúce zázraky zo života svätého Antona Paduánskeho: Zázrak Žiarlivého manžela, Dieťa svedčiace o nevine svojej matky,
Ďalší, azda najčastejší, symbol svätého Antona je zobrazenie ako medituje nad otvorenou knihou, v ktorej sa objaví postava malého Ježiška. Postupom času sa v umení postava Božieho Syna zväčšovala, až sa došlo k tomu, že niekedy zakrýva celú knihu alebo kniha vôbec nie je prítomná. Je teda preňho typické držanie novorodeniatka Ježiša v jednej ruke a kríža alebo ľalie v ruke druhej.
-
-
Malý Ježiš so sv. Antonom z Padovy, Elisabetta Siraniová, 1656 -
Anton z Padovy s novorodeným Ježišom Ježišom, Antonio de Pereda -
Sv. Anton čítajúc, začiatok 17. storočia, Marco Antonio Bassetti -
Triptych Svätého Antona, Ambrosius Benson -
-
Vízia Svätého Antona, Alonso Cano -
Oltár sv. Antona Paduánskeho, Františkánsky kostol (Prešov), socha zo začiatku 20. storočia, oltár z 18. storočia -
Dielo zobrazujúce sv. Antona -
Sv. Anton z Padovy od Francisca de Zurbarána
Digitálna rekonštrukcia tváre
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 10. júna 2013 bola zverejnená najhodnovernejšia digitálna rekonštrukcia tváre sv. Antona Paduánskeho. Na jej tvorbe sa podieľalo Antropologické múzeum Univerzity sv. Antona Paduánskeho spolu s medzinárodným tímom forenzných bádateľov. Bola vytvorená za pomoci najmodernejšej 3D techniky s použitím digitálnej kópie lebky svätca.[1][2]
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- "13. jún : Sv. ANTON PADUÁNSKY, kňaz a učiteľ Cirkvi." In: Daniel Dian - Viliam Judák: Každý deň so svätými : I. diel. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2006. s. 174. ISBN 80-7162-618-X
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Forensic experts attempt to reconstruct face of St. Anthony [online]. Catholic News Agency, [cit. 2019-08-16]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ MAURO, J.-P.. Aleteia — Catholic Spirituality, Lifestyle, World News, and Culture [online]. 2018-06-13, [cit. 2019-08-16]. Dostupné online. (po anglicky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anton Padovský
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Životopisy svätých, zivotopisysvatych.sk
- Kapucíni na Slovensku
- Svätý Anton Paduánsky, františkánsky kňaz a učiteľ Cirkvi
- Video z digitálnej rekonštrukcie tváre sv. Antona z Padovy
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Antonín z Padovy na českej Wikipédii a Anthony of Padua na anglickej Wikipédii.