Aslan Alijevič Maschadov
| Aslan Alijevič Maschadov | |
| čečenský politik a vojenský veliteľ | |
 | |
| Narodenie | 21. september 1951 Šokaj, Kazachstanská SSR, ZSSR |
|---|---|
| Úmrtie | 8. marec 2005 (53 rokov) Tolstoj-Jurt, Čečensko, Rusko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Aslan Alijevič Maschadov |
Aslan Alijevič Maschadov (* 21. september 1951 – † 8. marec 2005) bol popredný líder čečenského separatistického hnutia, tretí prezident neuznanej Čečenskej republiky Ičkéria.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v malej dedine Šakaj blízko mesta Karaganda v Kazachstane, kde jeho rodina žila od roku 1944 v nútenom exile (po Stalinom nariadenej masovej deportácii Čečenov). Do Čečenska sa vrátili v r. 1957. Maschadov vstúpil do sovietskej armády, kde ako dôstojník delostrelectva slúžil až do roku 1992 a dosiahol hodnosti plukovníka. Potom sa vrátil sa do Čečenska a stal sa veliteľom civilnej obrany novovzniknutej separatistickej Čečenskej republiky Ičkeria. Bol podporovateľom prezidenta Džochara Dudajeva a pomohol mu v bojoch proti opozícii, ktorá sa ho usilovala zvrhnúť. Aj vďaka tomu ho v marci 1994 Dudajev vymenoval za náčelníka generálneho štábu čečenskej armády.
Počas prvej čečenskej vojny sa vyznamenal ako hlavný organizátor obrany Grozného, vo februári 1995 ho Dudajev povýšil na divízneho generála. Od júna 1995 sa Maschadov začal aktivizovať v mierových rozhovoroch, ktoré viedli k ukončeniu vojny, keď 31. augusta 1996 Maschadov a ruský splnomocnenec Alexander Lebeď podpísali Chasavjurtskú mierovú dohodu. 17. októbra 1996 sa stal čečenským premiérom, zároveň zostal náčelníkom generálneho štábu a ministrom obrany. Rozhodol sa kandidovať v čečenských prezidentských voľbách. Bol vnímaný ako pomerne umiernený a pragmatický politik a v januári 1997 s prehľadom zvíťazil nad jeho hlavnými konkurentmi, radikálom Šamiľom Basajevom a dovtedajším prezidentom Selimchanom Jandarbijevom (Dudajevov viceprezident). Maschadov 12. mája 1997 podpísal s ruským prezidentom Borisom Jeľcinom v Moskve mierovú zmluvu, ktorá mala spečatiť mier medzi oboma krajinami. Táto udalosť sa považuje za vrcholný bod Maschadovovej politickej kariéry.
Jeho pozícia vo vojnou zničenej krajine však nebola veľmi silná, musel sa vysporiadavať s nefunkčnou ekonomikou, vysokou kriminalitou, či s mnohými nacionalistickými a islamskými extrémistami, ktorí neuznávali a podkopávali jeho autoritu. V rokoch 1998 až 1999 prežil niekoľko pokusov o atentát (pripravených pravdepodobne mafiou alebo islamistami). V auguste 1999 odsúdil inváziu islamských militantov do Dagestanu a snažil sa zabrániť následnej blížiacej sa vojne. Aj potom, ako vtedajší ruský premiér Vladimir Putin 1. októbra 1999 prehlásil jeho vládu za nelegitímnu a naplno sa rozvinula druhá čečenská vojna, pokúsil sa 11. októbra presadiť mierový plán, ktorý by bez narušenia nezávislosti Čečenskej republiky Ičkéria rátal s tvrdým zásahom proti extrémistom (ktorých prítomnosť v Čečensku bola v podstate hlavnou zámienkou k vojne). Potom, ako ruská strana jeho úsilie zavrhla, vyhlásil „svätú vojnu“ a naplno sa zapojil do organizácie ozbrojeného odporu (v spolupráci so Šamilom Basajevom, Ibn al-Chattábom a ďalšími radikálnymi veliteľmi, proti ktorým predtým plánoval zakročiť).
Po dobytí Grozného sa ukryl do hôr a ďalej vystupoval ako líder čečenských povstalcov, hoci jeho skutočná rola v riadení ozbrojeného odporu ostáva otázna (väčšiu vojenskú moc mal pravdepodobne Basajev a Maschadov zastával skôr reprezentačnú funkciu, o čom svedči aj fakt, že pre ruskú tajnú službu bol až druhým najhľadanejším povstalcom, po Basajevovi). Napriek podporovaniu ozbrojených akcii proti „ruským okupantom“ rázne odmietal teroristické útoky proti civilistom a aj neskôr viackrát volal po politickom riešení konfliktu, v januári 2005 dokonca povstalcom nariadil „zastavenie paľby“. Ruské sily ho však začali vnímať ako teroristu a obviňovali ho z viacerých teroristických útokov, napr. aj z účasti na rukojemníckej kríze v moskovskom divadle z r. 2002, či z nariadenia vraždy promoskovského prezidenta Achmata Kadyrova. V júli 2004 Maschadov priznal osobnú zodpovednosť za rozsiahli útok teroristov na Ingušské mesto Nazraň z 22. júna 2004 (pri ktorom zahynulo 98 ľudí, hlavne policajtov a vojakov), neskôr dokonca prisľúbil viacero podobných útokov.
Maschadov zahynul 8. marca 2005 v dedine Tolstoj-Jurt pri akcii ruských špeciálnych síl. Presné okolnosti jeho smrti sú nejasné, podľa oficiálnej verzie sa ho špeciálne jednotky pokúsili iba zatknúť a zahynul nešťastnou náhodou pri výbuchu granátu, podľa čečenských povstalcov však išlo o cielenú vraždu, iné zdroje zas uvádzajú, že ho v panike počas prestrelky zabil jeho vlastný ochrankár. Ako "terorista" bol Maschadov tajne pochovaný na neznámom mieste v neoznačenom hrobe. Jeho rodina sa márne domáha zverejnenia týchto údajov.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Maschadova biografia (anglicky)