Aspergil
_-Osterloh-_-Brendel_10f-.jpg)
Aspergil[1] (lat. Aspergilus) je rod vreckatých húb (Ascomycota), resp. nedokonalých húb (Deuteromycota). Patrí medzi plesne.
Tak ako pri mnohých ostatných tzv. nedokonalých hubách (Deuteromycota), k anamorfnému (nepohlavnému, imperfektnému, mitotickému) rodu Aspergillus prislúchajú asociované teleomorfné (pohlavné, perfektné, meiotické) druhy (rody), ktoré sa dajú považovať za jeho súčasť.
Taxonómia
[upraviť | upraviť zdroj]Rod Aspergillus (Pitt et Hocking, 1999) bol prvýkrát opísaný v roku 1729 talianskym kňazom a mykológom Pierom Antoniom Michelim v diele Nova Plantarum Genera (Klich, 2002, Samson et Varga, 2007). Sú to vláknité mikroskopické huby rozmnožujúce sa nepohlavnými spórami – fialokonídiami, ktoré vznikajú na fruktifikačných orgánoch charakteristickej štruktúry (Klich, 2002). Eurotium , Emericella , Neosartorya (Pitt et Hocking, 2009), a ďalšie sú asociované teleomorfné rody rozmnožujúce sa pohlavnými spórami – askospórami. Nepohlavné štádium týchto druhov patrí do rodu Aspergillus. Rod v súčasnosti obsahuje približne 250 druhov. Toto číslo bude postupne narastať s objasňovaním druhových koncepcií a objavovaním nových druhov (Geiser et al., 2007). V systéme organizmov je mitotický rod Aspergillus a s ním asociované meiotické rody začlenený nasledovne (Index Fungorum, 2010):
- ríša: Fungi
- oddelenie: Ascomycota
- trieda: Eurotiomycetes
- podtrieda: Eurotiomycetidae
- rad: Eurotiales
- čeľaď: Trichocomaceae
Rod je vnútorne rozdelený na podrody a sekcie. Zoskupenie druhov do podrodov a sekcií reflektuje farbu konídií, veľkosť a tvar vezikula, prítomnosť sexuálneho štádia a podobne (Klich, 2002).
Druhová koncepcia
[upraviť | upraviť zdroj]Väčšina druhov rodu Aspergillus bola opísaná na základe morfologickej (fenotypovej) druhovej koncepcie, založenej na podobnosti pozorovateľných morfologických (a zvyčajne aj fyziologických) vlastností; napr. podľa veľkosti a tvaru spór, charakteristík kolónie.
Nomenklatúra
[upraviť | upraviť zdroj]V taxonómii aspergilov sa uplatňuje duálna nomenklatúra, existencia dvoch platných názvov pre jeden organizmus. Aspergily so známou teleomorfou majú teda dve platné mená. V praxi je odporúčané používať jedno, príslušné štádiu, v ktorom sa huba nachádza (Samson et Varga, 2009).
- Príklady
| Emericella nidulans (pohlavné rozmnožovanie askospórami) Aspergillus nidulans (nepohlavné rozmnožovanie konídiami) |
| Druh je homothalický: kolónie izolátov sú po kultivácii väčšinou tvorené vegetatívnym mycéliom, určitým podielom konidioforov (nepohlavné rozmnožovanie) a určitým podielom kleistotécií (pohlavné rozmnožovanie). Kultúra sa nazýva Emericella nidulans, pretože okrem konidioforov sú v nej prítomné aj kleistotéciá s askospórami (pohlavné rozmnožovanie je v biológii hodnotnejšie). |
| Neosartorya fumigata (pohlavné rozmnožovanie askospórami) Aspergillus fumigatus (nepohlavné rozmnožovanie konídiami) |
| Druh je heterothalický: a) v prípade zhodnej časovej a priestorovej lokalizácie kompatibilných kultúr budú výsledné kolónie tvorené vegetatívnym mycéliom, určitým podielom konidioforov (nepohlavné rozmnožovanie) a určitým podielom kleistotécií (pohlavné rozmnožovanie) a ako v príklade 1 sa kultúra nazýva menom pohlavného štádia, t. j. Neosartorya fumigata, b) väčšinou sa práve v dôsledku heterothalickosti druhu stretávame s izolátmi bez zhodnej časovej a priestorovej lokalizácie kompatibilnej kultúry („partnera“). Takéto izoláty sa môžu rozmnožovať výlučne nepohlavne. Ich kolónie sú po kultivácii tvorené len vegetatívnym mycéliom a konidioformi (nepohlavné rozmnožovanie). Kultúra sa nazýva Aspergillus fumigatus. |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Dovičičová M. (2010): Štúdium potenciálne toxinogénnych druhov rodu Aspergillus a asociovaných teleomorf izolovaných zo zrna pšenice slovenského pôvodu. [Dizertačná práca.] Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre.