Atletika

Ženských 400 metrov cez prekážky na klasickej vonkajšej tartanovej trati na Helsinskom Olympijskom štadióne vo Fínsku

Atletika je jedna z hlavných športových disciplín, ktorá pôvodne zahŕňala prirodzené pohyby človeka, dnes sem však patrí:

• beh (hladký, prekážkový, štafetový, cestný, terénny)
• atletická chôdza
• sedemboj
• desaťboj
• skok (do výšky, o žrdi, do diaľky, trojskok)
• vrh guľou a hod diskom, hod oštepom, hod kladivom

Majstrovstvá sveta v atletike sa konajú každé dva roky, Majstrovstvá Európy každé štyri roky. Organizátorom podujatí a hlavným zastrešovateľom atletiky je Medzinárodná atletická federácia (IAAF) založená v roku 1912.

V staroveku atletika znamenala telesné cvičenie, zápas, prirodzené ľudské pohyby. Novodobá atletika sa rozvinula v 19. storočí v Spojenom kráľovstve, odtiaľ sa rozšírila po svete.

Dráhový beh

Prvá a jediná súťažná disciplína na prvých olympijských hrách (776 pred Kr.) bol beh na dĺžku štadióna, teda štadiónny beh – dráhový beh.

V Európe v tú dobu ale vzniklo aj niekoľko iných “hier“, napríklad:

• Panhelénske hry:
  • Pýtické hry (založené roku 527 pred Kr.), konané v Delfách každé 4 roky
  • Nemejské hry (založené roku 516 pred Kr.), konané v Nemei (Argolis) každé dva roky
  • Isthmické hry (založené roku 523 pred Kr.), konané v korintskej Isthmii každé dva roky
• Rímske hry – vychádzajúc viac z etruských koreňov než čistých gréckych, boli menej zamerané na beh a iné atletické disciplíny. Najväčšiu pozornosť sústreďovali na preteky bojových vozov či zápasenie, tak ako etruské športy gladiátorských bojov.
• Tailteannské hry (založené roku 1829 pred Kr.) konané v blízkosti Teltownu v Írsku. Toto tridsaťdňové stretnutie zahŕňalo bežecké disciplíny, ale aj hádzanie kameňov a iné.

Ostatné národy ako Kelti, Germáni či Góti nasledovali Rimanov v atletických disciplínach. Tieto však často súviseli s bojovým tréningom. V stredoveku trénovali synovia šľachticov najmä beh, skoky a rôzne formy boja, dodatočne potom jazdu na koni a rytierske boje. Súťaženie medzi rivalmi, ale aj priateľmi, bolo bežné na oficiálnej aj neoficiálnej úrovni.

Každoročne od roku 1796 – 1798 sa konala vo Francúzsku “L'Olympiade de la République” ako skorý predchodca moderných olympijských hier ako ich poznáme teraz. Premiérové podujatie sa skladalo z atletických ale aj starovekých disciplín, známych z Grécka. Olympiáda z roku 1796 je označovaná ako tá, ktorá uviedla metrický systém do športu.

V 19. storočí vzrástol záujem o formálnu organizáciu moderných podujatí, najmä vo Francúzsku, Nemecku a Veľkej Británii. To zahŕňalo tiež začlenenie športu a cvičenia do škôl. Kráľovská vojenská akadémia v Sandhurste (RMAS) si v tomto vyslúžila prvenstvo v rokoch 1812 a 1825, žiaľ bez žiadnych zjavných dôkazov. Prvé zaznamenané stretnutie bolo zorganizované v Shewsbury Shropshire v roku 1840 Kráľovskou Shewsburskou školou. Existujú tiež detaily stretnutia v množstve listov napísaných o 60 rokov neskôr C. T. Robinsonom, ktorý bol vtedajším žiakom v rokoch 1838 až 1841. Kráľovská vojenská akadémia vo Woolwichy zorganizovala síce prvé športové podujatie v roku 1849, no prvá pravidelná súťaž sa konala na Exeterskej univerzite v Oxforde od roku 1850.

Moderné atletické disciplíny sú zvyčajne organizované pomocou 400 metrového okruhu, na ktorom sa koná väčšina bežeckých podujatí. Iné atletické disciplíny (skoky, vrhy) využívajú potom plochu vnútri okruhu.

Externé odkazy

• Aktuálne informácie o atletike

Športový portál