Aun Schan Su Ťij
| Aun Schan Su Ťij | |
| mjanmarská prodemokratická aktivistka a politička | |
.jpg) odovzdávanie Sacharovovej ceny 22. októbra 2013 | |
| Narodenie | 19. jún 1945 (79 rokov) Rangún, Mjanmarsko |
|---|---|
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Aun Schan Su Ťij |
Aun Schan Su Ťij (* 19. jún 1945, Rangún, Mjanmarsko) je prodemokratická aktivistka a politička v Mjanmarsku (bývalej Barme). V roku 1990 dostala Sacharovovu cenu za slobodu myslenia (formálne suspendovaná v 2020)[1], v roku 1991 Nobelovu cenu za mier.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Je dcérou zdravotnej sestry Kchin Ťij a generála Aun Schana, ktorý v roku 1947 vyjednal nezávislosť Barmy od Spojeného kráľovstva a v tom istom roku bol zavraždený svojimi konkurentmi.
V roku 1948 bola vyhlásená nezávislosť Barmy a o dva roky sa jej matka stala veľvyslankyňou v Indii. Su Ťij matku nasledovala do Naí Dillí, kde absolvovala strednú školu.
Od roku 1967 študovala v Oxforde v Anglicku filozofiu, prírodné vedy a ekonómiu. Tu stretla svojho budúceho manžela Michaela Arisa, ktorý študoval tibetskú civilizáciu. O tri roky sa zosobášili a odišli do Bhutánu, kde pracovala ako výskumná pracovníčka na Kráľovskom ministerstve zahraničných vecí. Do Anglicka sa s manželom vrátila pred narodením prvého syna Alexandra v roku 1973. Michael sa zamestnal na univerzite v Oxforde v odbore tibetských a himalájskych štúdií. Druhý syn Kim sa narodil v roku 1977.
V tomto období začala Su Ťij pracovať na životopise svojho otca.
Do Mjanmarska sa vrátila v roku 1988, aby sa starala o svoju chorú matku.
V tom istom roku odstúpil dlhoročný vodca vládnucej socialistickej strany generál Ne Win, čo viedlo k masovým demonštráciám za demokratizáciu. Demonštrácie boli násilne potlačené a moc prevzala nová vojenská junta. Su Ťij, silno ovplyvnená filozofiou nenásilia Móhandása Gándhího, vstúpila do politiky, aby pomohla demokratizačnému procesu. Vládnuca vojenská junta ju ale v roku 1989 uvrhla do domáceho väzenia. Bola jej ponúknutá sloboda, ak odíde z krajiny – Su Ťij to však odmietla.
Vojenská junta v roku 1990 vyhlásila všeobecné voľby, ktoré strana Národná Liga pre demokraciu (NLD), vedená Aun Schan Su Ťij, presvedčivo vyhrala. Výsledky však junta vyhlásila za neplatné a odmietla jej odovzdať moc. To viedlo k medzinárodnému odsúdeniu barmského vojenského režimu a (čiastočne aj) k udeleniu Nobelovej ceny za mier Aun Schan Su Ťij v nasledujúcom roku. Finančnú cenu v hodnote 1,3 milióna dolárov Su Ťij použila na založenie zdravotnej a vzdelávacej nadácie pre ľud Barmy. V roku 1990 jej Európsky parlament udelil Sacharovovu cenu (V roku 2020 bola vylúčená spomedzi laureátov z dôvodu jej nečinnosti pri páchaní násilia na Rohingoch.)[1].
Z domáceho väzenia bola prepustená v júli 1995. Bolo jej tiež dané jasne najavo, že ak opustí krajinu, aby navštívila svoju rodinu v Anglicku, nebude jej povolený návrat. Su Ťij zostala v Mjanmarsku a už sa nikdy nestretla so svojím manželom, ktorý zomrel v roku 1999.
Opakovane mala znemožnené stretnúť sa s prívržencami svojej strany a v septembri 2000 bola znova v domácom väzení. Po sérii rokovaní vedených Organizáciou Spojených národov (OSN) bola prepustená 6. mája 2002. O rok neskôr, v máji 2003, ju po zrážkach opozície s bezpečnostnými jednotkami vládnucej junty opäť zatkli a následne jej znovu nariadili domáce väzenie.[2] Prepustili ju až po viac než siedmich rokoch, 13. novembra 2010.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Mjanmarskú líderku Aun Schan Su Ťij vylúčili spomedzi laureátov Sacharovovej ceny [online]. SITA, 2020-09-10, [cit. 2020-09-29]. Dostupné online.
- ↑ spravodajstvo BBC
- ↑ hnonline.sk správa TASR
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aun Schan Su Ťij
