Bátovská pahorkatina
| Bátovská pahorkatina | |
| geomorfologická časť Podunajskej pahorkatiny | |
 Okolie Žemberoviec
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Nitriansky |
| Okres | Levice |
| Časť | Podunajskej pahorkatiny |
| Hranice | Ipeľská pahorkatina, Čajkovská zníženina, Brhlovské podhorie, Santovská pahorkatina, Hronská niva, Hodrušská hornatina, Sitnianske predhorie |
| Mestá | Levice, Bátovce, Devičany, Žemberovce, Pukanec |
| Rieky | Sikenica, Podlužianka, Myšpotok, Devičiansky potok, Jabloňovka |
| Súradnice | 48°16′30″S 18°42′07″V / 48,275°S 18,702°V |
| Najnižší bod | juhozápadný okraj územia |
| - výška | cca 190 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Bátovská pahorkatina[1] je geomorfologickou časťou Ipeľskej pahorkatiny, podcelku Podunajskej pahorkatiny.[2] Zaberá zvlnené územie severovýchodne od Levíc.[3]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Pahorkatina sa nachádza na severovýchodnom okraji Podunajskej pahorkatiny a zaberá severný okraj podcelku Ipeľská pahorkatina. Severovýchodný okraj vymedzuje Sitnianske predhorie, časť podcelku Sitnianska vrchovina a severozápadný podcelok Hodrušská hornatina, oba patriace do Štiavnických vrchov. Juhovýchodne pokračuje Ipeľská pahorkatina časťou Brhlovské podhorie, na juhu časťou Santovská pahorkatina a na západe susedí Čajkovská zníženina. Juhozápadným smerom susedí rovinatá Hronská niva.[2] Územie vymedzuje na západe a severozápade riečka Podlužianka a jej prítok Gondovský potok a na juhovýchode údolie rieky Sikenica.[4][5] Z významnejších vodných tokov tu preteká aj Myšpotok, Devičiansky potok, Jabloňovka a Žemberovský potok, ktoré oblasť odvodňujú do Sikenice a Hrona.[3]
Lokalita leží v Nitrianskom kraji, v okrese Levice a z významných sídiel tu leží okrajovo mesto Levice a obce Bátovce, Devičany, Žemberovce, Pukanec a Drženice.[3] Juhovýchodnou časťou prechádza cesta I/51 z Levíc do Banskej Štiavnice, na ktorú sa pripája II/524, rovnako vedúca do Banskej Štiavnice. Na tieto dopravné tepny sú napojené cesty III. triedy, ktoré dopravne obsluhujú okolité obce.[6]
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]V západnej časti pahorkatiny sa nachádza prírodná rezervácia Kusá hora, na severovýchode chránený areál Bohunický park. Severný okraj lemuje Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy.[3]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Mierne zvlnená oblasť Ipeľskej pahorkatiny patrí medzi turisticky pokojnejšie oblasti. Atraktívna je najmä oblasť v okolí dávneho baníckeho mestečka Pukanec, kde je vybudovaný náučný chodník a obce na okraji Štiavnických vrchov. Lokalita je vhodná na nenáročné prechádzky a cyklotúry, no z okrajových obcí vedú značené chodníky do blízkych hôr.[4][3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-05-30]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-30]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-05-30]. Dostupné online.
- ↑ a b TM 140 Krupinská planina – Dudince – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-30]. Dostupné online.
- ↑ TM 138 Štiavnické vrchy (8. vydanie; 2021) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-30]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 99-100.