Preskočiť na obsah

Bambusovaté

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Bambusovité)
Bambus

Bambusovaté[1] (staršie: bambusovité[2][3]; mimo taxonómie: bambusy[4][5][6][7][8][9][10]; lat. Bambusoideae) je podčeľaď čeľade lipnicovité (=trávy; lat. Poaceae).

Výskyt

[upraviť | upraviť zdroj]

Bambusy sa vyskytujú v tropickom, subtropickom a menej často v miernom pásme. Konkrétne sa vyskytujú v juhovýchodných USA a v celej Strednej a Južnej Amerike, ďalej v takmer celej Afrike južne od Sahary, ako aj v Ázii od Indie (vrátane), Japonska (vrátane) a juhovýchodnej Číny (vrátane) po severnú Austráliu (vrátane). Bambusy rastú aj v značných nadmorských výškach (napr. v Južnej Amerike do výšky 4 700 m n. m.).[11][5]

Do Európy sa prvé bambusy dostali koncom 19. storočia, ale väčšina teraz známych druhov a variet bola dovezená nemeckými, belgickými a holandskými pestovateľmi až začiatkom 90. rokov 20. storočia.[6]

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

podčeľaď bambusovaté (Bambusoideae):[11][8][12]

  • tribus Arundinarieae (staršie niekedy zaraďované ako podtribus pod Bambuseae)
  • tribus Bambuseae
  • tribus Olyreae (staršie niekedy uvádzané rozdelené na viacero tribusov)

Údaje o počte rodov a druhov patriacich do podčeľade sa v závislosti od autora značne rozchádzajú: počet rodov sa staršie uvádzal 45, 50, 60 či 75, novšie skôr 90, 100 či 115; počet druhov sa staršie uvádzal okolo 600, alebo medzi 600 a 700, novšie vyše 1400, vyše 1500 či vyše 1600. Tieto rozdiely v počtoch vyplývajú prevažne len z odlišne širokého vymedzenia rodov a druhov u jednotlivých autorov, čiže reálny obsah podčeľade sa medzi autormi veľmi nemení (hoci niekoľko rodov bolo v posledných desaťročiach z čeľade vylúčených).[5][4][8][13][7][10][9][14][15]

Príklady rodov patriacich do tejto podčeľade sú: bambus (Bambusa), bambusník (Dendrocalamus), trsťovník (Pseudosasa), Bashania, Fargesia, Phyllostachys, Sasa, Sasaella a Semiarundinaria.[9][1]

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Bambusy z tribusov Arundinarieae a Bambuseae majú zdrevnatené steblá, bambusy z tribusu Olyreae ich zdrevnatené nemajú. Bambusy z tribusu Arundinarieae rastú skôr v miernom pásme, ostatná dva tribusy naopak v tropickom a subtropickom pásme.[11]

Bambusy sú viacročné stromy alebo kry, niektoré druhy sú nízke a pokrývajú pôdu, iné druhy sú vysoké a môžu rásť až do výšky okolo 40 či 50 m. Niektoré druhy majú schopnosť šíriť sa z miesta výsadby do okolia prostredníctvom podzemkov. Mnohé druhy rastú v podobe hustých porastov. Bambusy kvitnú buď ročne alebo u niektorých druhov každých 12 alebo až 120 rokov, pričom všetky rastliny jedného regiónu kvitnú naraz. Po vykvitnutí obyčajne rastliny zahynú.[5][14]

Listy sú stopkaté (čo je výnimočný znak čeľade lipnicovité), široko elipsovité.[1] Majú klásky kvetov so 6 tyčinkami usporiadané do metlín. Plod je zrno, kôstkovica alebo bobuľa.[9]

Bambusy partia medzi najrýchlejšie rastúce rastliny na svete - niekedy steblo rastie až rýchlosťou 1 meter za deň.[5]

Využitie

[upraviť | upraviť zdroj]

Bambusy sú užitočné v mnohých ohľadoch. Napríklad z významného rodu bambus je najdôležitejší druh bambus trsteníkovitý (Bambusa bambos[16] alebo Bambusa arundinacea). Jeho steblá sa využívajú ako materiál v stavebníctve a na výrobu nábytku. Jeho tenké čiarkovité zospodu chlpaté listy sa používajú na výrobu rohoží a športového náradia, lyko na výrobu papiera. Okrem toho sa jeho bobule a mladé výhonky konzumujú ako zelenina. Bambus konzumujú aj napr. pandy (pandy z rodu Ailurus a pandy veľké).[9]

Rody bambusník a trsťovník sú okrasné druhy pestované aj v našich podmienkach.[1]

Steblá druhu Pseudosasa amabilis (=Arundinaria amabilis) sa používajú na výrobu udíc.[10]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d BARANEC, T. et al.: Systematická botanika, 2001, S. 180
  2. ↑ KLIMENT, J. et al. Zásady, pravidlá a odporúčania pre tvorbu a revíziu slovenského menoslovia siníc, rias, húb a rastlín. In: Bulletin Slovenskej botanickej spoločnostiročník 39, supplement 1 Bratislava 2017 [1] S.63
  3. ↑ nariadenie vlády č. 199/2005 Z. z.
  4. ↑ a b REZL, Pavel. Bambusy a jejich pěstování u nás. [s.l.] : Grada Publishing a.s., 2006. 96 s. ISBN 978-80-247-1528-5. S. 9,10.
  5. ↑ a b c d e BRAUNOVÁ, K. Bambus. In: Trifid 2006/1, S. 20 [2]
  6. ↑ a b Bambusarium [online]. bambusarium.sk, [cit. 2020-04-26]. Dostupné online.
  7. ↑ a b bambukovyje. In: Boľšaja sovetskaja enciklopedija 3. vydanie 1969–1978
  8. ↑ a b c OHRNBERGER, D.. The Bamboos of the World (Annotated Nomenclature and Literature of the Species and the Higher and Lower Taxa). [s.l.] : Elsevier, 1999. 596 s. ISBN 978-0-08-054238-6. S. najmä S. 8,9.
  9. ↑ a b c d e bambus. In: Encyclopaedia Beliana online [3]
  10. ↑ a b c bambus. In: Malá československá encyklopedie 1, S. 336
  11. ↑ a b c ANGIOSPERM PHYLOGENY WEBSITE, version 14.[4]
  12. ↑ USDA, Agricultural Research Service, National Plant Germplasm System. 2020. Germplasm Resources Information Network (GRIN-Taxonomy). National Germplasm Resources Laboratory, Beltsville, Maryland. URL: https://npgsweb.ars-grin.gov/gringlobal/taxonomyfamily.aspx?type=subfamily&id=1465. Accessed 25 April 2020.
  13. ↑ Kelchner S.; Bamboo Phylogeny Working Group. "Higher level phylogenetic relationships within the bamboos (Poaceae: Bambusoideae) based on five plastid markers". In: Molecular Phylogenetics and Evolution. 67 (2): 404–413. 2013 [5]
  14. ↑ a b Konradin Medien GmbH, Leinfelden-Echterdingen. Bạmbus [online]. wissen.de, [cit. 2020-04-26]. Dostupné online.
  15. ↑ TAKHTAJAN, A.. Diversity and Classification of Flowering Plants. Columbia University Press, New York. 1997, citovaný in: Brands, S.J. (ed.), 1989-present. The Taxonomicon. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands. [6]
  16. ↑ Xia, Nianhe & Stapleton, Chris. Typification of Bambusa bambos (L.) Voss (Gramineae: Bambusoideae). Kew Bulletin. 52. 693-698. 1997 [7]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bambusovaté
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bambusovaté&oldid=7885357“