Preskočiť na obsah

Bataška planina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bataška planina
(Баташка планина)
diel pohoria Rodopy
Bataška planina pri pohľade od mesta Peštera
Štát Bulharsko Bulharsko
Región Pazardžik,
Plovdiv,
Smoľan
Časť Západné Rodopy
Hranice Čepinska reka, Devinska reka, Văča, Stara reka
Súradnice 41°53′46″S 24°01′19″V / 41,896°S 24,022°V / 41.896; 24.022
Najvyšší bod Goľama Siutkia
 - výška 2 186 m n. m.
Dĺžka 60 km
Poloha v rámci Bulharska
Poloha v rámci Bulharska
Wikimedia Commons: Batashka planina
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Bataška planina (bulh. Баташка планина, doslova Batašské pohorie),[1][2][3] alebo Bataškijat dial (bulh. Баташкият дял, doslova Batašský diel)[4] je diel Západných Rodop, podcelku pohoria Rodopy v Pazardžickej, v Plovdivskej a v Smoľanskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][4]

Bataška planina sa nachádza v Západných Rodopoch. Jej poloha je vymedzená dolinami riek Čepinska reka, Devinska reka, Văča a Stara reka.[1]

Nachádza sa juhovýchodne od západoropského dielu Alabak (bulh. Алабак), v severnej časti sú jej hranice vymedzené samotným okrajom pohoria Rodopy, na juhozápade a na juhu hraničí s veľkým dielom Rodop, ktorý sa nazýva Velijško-Videniški dial (bulh. Велийшко-Виденишки дял) a na východnej hranici sa nachádza rieka Văča za ktorou sa dvíha hrebeň Černatica.[4]

Všeobecná charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Bataška planina má tvar dúhy s vypuklou časťou smerujúcou na juhovýchod. Celková dĺžka pohoria dosahuje 60 km. Bataška planina má impozantný vzhľad charakterizovaný pomerne málo členitým vrcholovým hrebeňom od ktorého sa spúšťajú strmé svahy[1] s množstvom hlbokých dolín vytvorených riekami.[1][2] Je charakteristické rozľahlými krasovými časťami.[1] Na rozľahlých častiach pohoria sa rozprestierajú lesy, predovšetkým ihličnaté, rozsiahle časti však pokrývajú aj pastviny.[1]

Najvyššie vrchy

[upraviť | upraviť zdroj]

Najvyššie vrchy Batašskej planiny sú:

Hrebeň pohoria sa začína v sedle Černa mogila a ihneď prudko stúpa ku svojej najvyššej časti, cez vrcholy Srebren (bulh. Сребрен) 1 901 m n. m. a Malka Siutkia (bulh. Малка Сюткя) 2 079 m n. m. k najvyššiemu bodu Batašskej planiny, vrchu Goľama Siutkia (bulh. Голяма Сюткя) 2 186 m n. m.. V oblasti najvyššieho bodu sa hlavný hrebeň v takmer pravom uhle stáča smerom na východ a klesá do sedla Sedlova poľana (bulh. Седлова поляна) (do roku 1942 sedlo Semeralan) 1 710 m n. m. Zo sedla hrebeň opäť stúpa k druhému najvyššiemu bodu Batašskej planiny, vrchu Bataški Snežnik (bulh. Баташки Снежник) 2 082 m n. m.. Za vrcholom Bataški Snežnik sa hlavný hrebeň stáča k severu a rozdeľuje sa na niekoľko častí – hrebene Ravnogor (bulh. Равногор) a Kărkarija (bulh. Къркария) a sústavu nízkych hrebeňov Besaparski ridove (bulh. Бесапарски ридове).[2]

Na teritóriu Batašskej planiny sa v nadmorskej výške 750 – 800 m n. m. nachádza unikátna vnútrohorská kotlina Čepinska kotlovina (bulh. Чепинска котловина) na území ktorej leží mesto Velingrad.[2]

Horský hrebeň Kărkarija

[upraviť | upraviť zdroj]

Hrebeň Kărkarija (bulh. Къркария), ktorý sa nachádza severne od kotliny Čepinska kotlovina je niekedy uznávaný za samostatný diel Západných Rodop. Geologicky je zložený z ruly a amfibolitov.[4]

Klimatické podmienky

[upraviť | upraviť zdroj]

Bataška planina je charakteristická výdatnými zrážkami,[1][2] vrátane snehových.[2]

Vodné nádrže

[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Batašskej planiny sa nachádza celkovo päť vodných nádrží, ktoré patria do sústavy vodných elektrární Bataški vodnosilov păt (bulh. Баташки водносилов път). Pri vodných nádržiach vzniklo množstvo horských turistických rezortov.[2]

v doline rieky Devinska reka

Na území pohoria pramení veľké množstvo riek a potokov. Najvýznamnejšími sú:

  • Čepinska reka s celkovou dĺžkou 83 km a priemerným ročným prietokom pri ústí 8 m³/s
  • Devinska reka s celkovou dĺžkou 57 km a priemerným ročným prietokom pri meste Devin 5 m³/s
  • Stara reka s celkovou dĺžkou 61 km a priemerným ročným prietokom pri meste Stambolijski 2,5 m³/s[2]

Pohorie nie je geologicky jednotné a je tvorené viacerými druhmi hornín. Ide predovšetkým o granit, rulu,[1] mramor, ryolit,[1][4] alebo kryštalická bridlice.[4]

Bataška planina je významný a obľúbený turistický cieľ. Dôvodom sú prírodné krásy, ako aj množstvo archeologických a historických lokalít.[2] Hlavné východiskové body pre návštevy pohoria sú mestá Velingrad, Rakitovo, Batak, Peštera a Bracigovo a dedina Michalkovo.[2] Východiskovým bodom pre výstup na najvyšší bod Batašskej planiny, vrch Goľama Siutkia, je mesto Velingrad z ktorého trvá výstup približne päť hodín.[2]

Na území Batašskej planiny sa nachádza viacero horských rezortov. Medzi najvýznamnejšie patria:

  • Sveti Konstantin (bulh. Свети Константин)[1][2]
  • Atoluka (bulh. Атолука), známy aj ako Vasil Petleškov (bulh. Васил Петлешков)[1][2]
  • Snežanka (bulh. Снежанка), známy aj ako Čukura (bulh. Чукура)[2]
  • Kurtludža (bulh. Куртлуджа), známy aj ako Anton Ivanov (bulh. Антон Иванов)[2]
  • Cigov čark (bulh. Цигов чарк)[1]

Horské chaty

[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Batašskej planiny sa nenachádza veľké množstvo horských chát a v južnej časti pohoria nie sú vôbec žiadne.[2] Významnejšie horské chaty sú napríklad chata Rumen v blízkosti Pešterského monastiera svätých Konštantína a Heleny,[1] alebo chata Dobra voda v severnej časti Batašskej planiny na území horského hrebeňa Kărkarija v nadmorskej výške 736 m n. m..[2]

Prírodné chránené územia

[upraviť | upraviť zdroj]

Na teritóriu Batašskej planiny sa nachádza viacero chránených celkov, okrem iného tri z celkovo sedemnástich bulharských biosférických rezervácií.[2]

jaskyňa Snežanka, jedna z prírodných pamiatok na území Batašskej planiny

Chránené celky na území Batašskej planiny sú:

Biosférické rezervácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Rezervácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Spravované rezervácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Menšie chránené celky

[upraviť | upraviť zdroj]

Na teritóriu Batašskej planiny sa nachádza taktiež viacero maloplošných chránených celkov. Medzi najvýznamnejšie patria napríklad:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 35 – 36. (po bulharsky)
  2. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae NIKOLOV, Vasil; JORDANOVA, Marina; BOTEVA, Ivanka. Planinite v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite "Prof. Marin Drinov". 2018. 434 s. ISBN 9789543229468. S. 357 – 361. (po bulharsky)
  3. a b MIČEV, Nikolaj; MIHAJLOV, Cvetko; VAPCAROV, Ivan; KIRADŽIEV, Svetlin. Geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Nauka i izkustvo. 561 s. 1980. S. 31. (po bulharsky)
  4. a b c d e f g CVETANOV, Momčil. Bălgarskite planini. Stara Zagora : "Domino" EOOD. 2014. 298 s. ISBN 9789546512499. S. 60. (po bulharsky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]