Bazilika svätého Kríža (Kežmarok)

Bazilika svätého Kríža
bazilika minor
Patrocínium: svätý Kríž (4. september)
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Kežmarok
Mesto	Kežmarok
Náboženstvo
- cirkev	rímskokatolícka
- diecéza	Spišská diecéza
- dekanát	Kežmarský
- farnosť	Kežmarok
Adresa	Kostolné námestie 407/20
- súradnice	49°08′15″S 20°25′48″V
Dĺžka	51 m
Šírka	22 m
- hlavnej lode	11,5 m
Výška
- hlavnej lode	15,75 m
Ďalšie údaje
- počet lodí	3
- počet veží	1
Štýl	gotický
Výstavba	1444 – 1498
Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF
- číslo	703-2606/1
- dátum zápisu	4. 12. 1981
Autor oltára	majster Pavol z Levoče
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci Kežmarku (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: Basilica of the Exaltation of the Holy Cross, Kežmarok
Webová stránka: https://www.fara-kezmarok.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Architektonický portál

Bazilika minor svätého Kríža v Kežmarku je neskorogotický rímskokatolícky farský kostol postavený v rokoch 1444 – 1498 na mieste staršieho farského kostola, ktorý v roku 1443 vyhorel. Súčasťou hlavného oltára kostola je plastika ukrižovaného Ježiša od Majstra Pavla z Levoče. V roku 1998 bol kostol vyhlásený za basilicu minor, a stal sa tak prvou nemariánskou bazilikou na Slovensku.

História kostola

Kostol stojí na mieste pôvodnej, pravdepodobne románskej, kaplnky. Rozvojom mesta a nárastom obyvateľstva vnikla požiadavka na nový kostol, ktorý sa začal stavať niekedy v prvej polovici 14 storočia (cca 1320). O veľkosti chrámu po jeho prestavbe nám dnes dáva predstavu veža na západe a ukončenie sakristie na východe (šírka 19 m a dĺžka cca 41 m resp. 49 m ak rátame aj vežu). Bol to objekt veľkých rozmerov, porovnateľný vtedy s najväčšími kostolmi na území horného Uhorska.

15. storočie

25. apríla 1433 napadli mesto husiti. Nasledujúci požiar a neskoršie zemetrasenie v roku 1443 kostol silno poškodili. Výstavba nového neskorogotického halového kostola začala v roku 1444. Prestavbu kostola z veľkej časti financovala Kežmarská rodina Zápoľských. Pri prestavbe sa zachovali niektoré časti obvodového muriva z pôvodného kostola. Prestavba zväčšila baziliku južným a východným smerom. Ako prvé sa začalo prestavovať presbytérium a pokračovalo sa halou. Presbytérium sa podarilo dokončiť hlavne vďaka príspevkom rodiny Zápoľských čomu nasvedčujú aj vytesané erby nad portálom. V roku 1486 sa do svätyne osadil vstupný portál a v roku 1498 hlavný – južný portál chrámu. Tento rok sa ukončila neskorogotická prestavba.

16. až 17. storočie

Bazilika na vedute mesta Kežmarok z 18. storočia

Interiér baziliky a hlavný oltár s plastikou ukrižovaného Ježiša od Majstra Pavla z Levoče

Veža baziliky

Hlavný organ RIEGER Opus 2213 z roku 1926. Skriňa organa je z roku 1641. Organ má 3 manuály + pedál, 33 registrov, novú elektrickú traktúru (2022) a kužeľkové vzdušnice. Pozitív v zábradlí je len pozostatok zo staršieho nástroja.

Neskôr nastal ďalší požiar a to v roku 1521 po ktorom zabezpečili vežu kamennou pavlačou (v roku 1525) a po výstavbe novej renesančnej zvonice (1589 – 1591) túto vežu prispôsobili renesančnému štýlu pomocou novej renesančnej atiky. Následne pristavali aj severnú predsieň, čim sa zavŕšil architektonický vývoj chrámu.

Počas obdobia reformácie chrám obohatili o baldachýn nad kazateľnicou, organy, epitafy, mortuáriá a bočné drevené chóry, ktoré po prevzatí kostola katolíci odstránili (približne okolo roku 1670).

18. až 19. storočie

Podľa evanjelickej vizitácie z roku 1709 a z vizitácie z toku 1731 vieme že v kostole bolo 14 oltárov. Protestanti teda oltáre neodstránili len ich prestali používať s tým že niektoré boli poškodené po zásahu kryptokalvínskych kaplánov rodiny Thököly. Ale v roku 1779 bolo v kostole už len desať oltárov a v roku 1803 už len päť. Historik Juraj Bohuš okolo roku 1720 opisuje nástropné maľby s obrazmi apoštolov a cirkevných otcov. V roku 1731 nastala obnova exteriéru kostola. Následne v roku 1804 kežmarský historik Christian Genersich hovorí o kamenných článkoch klenby ktoré sú vymaľované na smaragdovozeleno ale väčšina z malieb boli asi pri opravách z roku 1754 zabielené. Neskôr postupne zanikali aj náhrobky významných občanov ako Kataríny Tharcy – manželky správcu hradu Krištofa Warkocza, či hradného pána – Hieronyma Lasky (1496 – 1541). Z roku 1754 pochádzali aj nápisy na klenbe svätyne ktoré boli ovplyvnené barokom.

Barokové nápisy boli odstránené spoločne s maľbami v rokoch 1868 – 1870, keď objekt reštaurovali.

2. polovica 19. storočia až 20. storočie

Od druhej polovice 19. storočia stúpa záujem o pamiatkovú starostlivosť. Na základe romantizujúcich tendencii (purizmu – čistote štýlu) je z kostolov odstraňované renesančné a barokové zariadenie a nahradené novým – neogotickým. Na základe pokračovania myšlienky sú upravované aj gotické architektonické časti ktoré sa reštaurátorom zdali byť menej dokonalé. V roku 1868 došlo k regotizácii interiéru a namiesto zbarokizovaných oltárov postavili nové – neogotické, do ktorých zakomponovali časti zachovaných gotických oltárov. Obnovil sa aj Hlavný oltár sv. Kríža s plastikou ukrižovaného Ježiša od Majstra Pavla z Levoče. Architektonickú a sochársku výzdobu po odstránení pôvodnej polychrómie nanovo pozlátili a polychrómovali. Počas vtedajšej opravy niektoré obrazy a sochy premaľovali tak silno že nie je zreteľná ich historická hodnota.

V roku 1978 sa začalo ďalšie reštaurovanie kostola. Opravila sa veža a obnovila sa jej výzdoba. Múry kostola boli izolované proti vlhkosti a došlo k úprave celého okolia kostola. V roku 1993 – 1994 sa do kostola nainštalovaná nová dlažba spolu s podlahovým kúrením a kostol sa vymaľoval. Zároveň sa aj zreštaurovali niektoré sochy napríklad socha Michala archanjela.

Na basilicu minor bol kostol povýšený pápežom Jánom Pavlom II. 29. júla 1998. Slávnostné vyhlásenie na baziliku sa udialo 14. septembra 1998.

Interiér

Architektonický opis

Tento chrám predstavuje typ spišských halových kostolov.

V jeho presbytériu sa nachádza neskorogotická sieťová klenba parlérovskej schémy ktorá je vytvorená na princípe pretínajúcich sa dvojíc paralelných diagonálnych rebier ktoré sú usadené na masívnych poygonálnych pilastroch a sú podchytené konzolami, z ktorých dve sú ukončené maskarónmi v podobe muža a ženy. V mieste kríženia rebier v strede klenby, sú na spôsob svorníkov umiestnené drobné rozety alebo štítky s erbami. Samotné presbytérium je presvetlené neskorogotickými oknami s bohatou vitrážou s individuálne riešenými kružbami. Na južnej strane presbytéria je malý neskorogotický portál s letopočtom 1486 a vyššie spomínanými erbami Zápoľských a Kežmarku. Podobný portál vedie do severnej sakristie. Na severnej stene presbytéria sa nachádzajú otvorené hrotité arkády empory, postavenej na poschodí nad sakristiou z 1. polovice 14. storočia.

Sakristia pochádza z prestavby okolo roku 1320 a má pôdorys v tvare obdĺžnika a je klenutá troma poľami krížovej klenby s klinovými rebrami, ktoré dosadajú na kružbové a ostrohové konzoly. V mieste kríženia rebier sa nachádzajú svorníky s motívom barančeka, mesiaca a slnka.

Nad sakristiou sa nachádza empora ktorá je otvorená smerom do presbytéria pomocou veľkých lomených arkád. Empora je sprístupnená zo sakristie pomocou vnútorného schodiska. Je zaklenutá gotickou sieťovou klenbou ktorej rebrá so žliabkami prechádzajú hladko na stenu alebo na oblé prípory, prípadne na štítok alebo na malú konzolu s vegetatívnymi úponkami. Taktiež sa tam nachádza zvonku zamurované rozetové okno. V empore sa zachovala pôvodná neskorogotická tehlová dlažba.

Pseudobazilikálny halový priestor sa skladá z troch lodí, ktoré delí vysoká medziloďová arkáda s lomeným oblúkom položených na siedmych osembokých pilieroch ktoré dosadajú na mohutné polygonálne pätky. V hlavnej strednej lodi sa nachádza hviezdicová klenba ktorej bohato profilované rebrá dosadajú na obvodové múry a piliere bez konzol s náznakmi prekríženia. V západnej časti strednej lode sa taktiež nachádza orgánový chór ktorý je podklenutý hviezdicovou klenbou a ukončený kamenným zábradlím zostaveným z kružieb s motívom rotujúcich plamienkov. Cesta na chór vedie pomocou schodiska na južnej strane cez novší renesančný portál. V južnej lodi sa nachádza sieťová klenba parlérovskej schémy, v severnej lodi jednoduchá sieťová klenba.

V južnej stene strednej lode je umiestnená vstupná neskorogotická predsieň zaklenutá hviezdicovou klenbou. Do nej je následne vsadený dvojosový hlavný portál s plamienkovou kružbou a s plastikami Krista, Panny Márie a svätého Jána z roku 1498 spolu s pamätnou páskou s dátumom ukončenia stavby „crux nos sancta tuere 1498“. Zo severnej strany vedie do chrámu podobný, ale jednoduchší portál s predsieňou zo 16. storočia.

Veža chrámu pochádza zo začiatku 13. storočia. V prízemí sa nachádzajú zvyšky ústupokvého portálu vedúceho do hlavnej lode chrámu. Ďalej odtlačky klenieb a v rohoch zvyšky kamenných náznakov rebier. V posledných poschodiach sa zachovali zamurované neskorogotické zvukové otvory a vonkajšiu fasádu veže rozdeľujú dve rímsy. Po obvode kostola sa nachádzajú dvojstupňové oporné piliere s pultovými strieškami.

Zariadenie interiéru

Zariadenie kostola bolo kedysi omnoho bohatšie ale presné informácie o pôvodnom stave nemáme. Predpokladá sa umiestenie zariadenia z okolitých zaniknutých kostolov. Steny boli vymaľované freskami ktoré boli počas obdobia reformácie zabielené. Oltáre boli neskôr rozobrané a odstránené z kostola, na želanie rodiny Thőkőyovcov, ktorú silne ovplyvnili dvorní kapláni naklonení myšlienke kalvinizmu. Kostol znovu začala spravovať cirkev a od roku 1673 sa začali stavať nové oltáre. Podľa vizitácie z roku 1731 sa v chráme nachádzalo 14 oltárov.

• Hlavný oltár sv. kríža s plastikou ukrižovaného Ježiša od Majstra Pavla z Levoče
• oltár sv. Anny
• oltár sv. Pavla Pustovníka (z dielne kežmarského rezbára Jána Lercha a dnes sú umiestnené v Mariánskom kostole)
• oltár sv. Salvátora,
• oltár sv. Mikuláša
• oltár sv.Kataríny z r. 1493, (zachovaný dodnes)
• oltár sv. Jána Nepomuckého (barokový dodnes zachovaný ako závesný obraz)
• oltár Najsvätejšej Trojice (gotická tabuľová maľba odstránená v priebehu 18. storočia)
• oltár Mučeníkov – dodnes zachovaný ako oltár sv. Apoštolov
• oltár sv. Jána Evanjelistu (nezachovaný)
• oltár sv. Barbory – poškodený (dnes sa zachoval pomerne veľký obraz sv. Barbory z prvej polovice 18.storočia, ktorý bol do opravy v roku 2005 umiestnený v Mariánskom kostole)
• oltár sv. Doroty (poškodený)
• sv. Kríž – umiestnený uprostred (dnes umiestnený na hlavnom oltári)
• oltár Panny Márie

Galéria

• 
  Historická fotografia - Bazilika Povýšenia svätého Kríža
• 
  Veža baziliky
• 
  Bazilika Povýšenia svätého Kríža
• 
  Interiér baziliky
• 
  Pohľad do hlavnej lode chrámu ktorá je zaklenutá hviezdicovou klenbou
• 
  Chór, empora a vchod do sakristie
• 
  Presbytérium a hlavný oltár
• 
  Klenba v presbytéru a v hlavnej lodi
• 
  Pohľad na klenby v hlavnej lodi
• 
  Pôdorys objektu
• 
  Hlavný organ
• 

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bazilika svätého Kríža (Kežmarok)

Zdroje

• Ivan Chalupecký, Bazilika sv. Kríža v Kežmarku Kežmarok, Rímsko-katolícky farský úrad 2004. 2. oprav. a dopl. vyd. 36 s. Brož. ISBN 80-969175-5-2
• KEŽMAROK. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok II. K – P. Bratislava : Obzor, 1968. 584 s. S. 38.
• Bazilika minor sv. Kríža - Dejiny [online]. Rímsko-katolícka cirkev - farnosť Kežmarok, 2008, [cit. 2016-06-04]. Dostupné online. Archivované 2017-05-10 z originálu.