Preskočiť na obsah

Bazilika svätého Marka (Benátky)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Bazilika svätého Marka)
Bazilika svätého Marka
(Basilica Cattedrale Patriachale di San Marco)
Basilica di San Marco
bazilika minor
západné priečelie baziliky
Patrocínium: svätý Marek
Štát Taliansko Taliansko
Región Benátsko
Mesto Benátky
Mestská časť San Marco
Náboženstvo Kresťanstvo
 - cirkev rímskokatolícka
 - patriarchát Benátsky patriarchát
Adresa Piazza San Marco
 - súradnice 45°26′04″S 12°20′23″V / 45,434444°S 12,339722°V / 45.434444; 12.339722
Dĺžka 77 m
Šírka 63 m
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 3
 - počet veží 0
 - počet kupol 5
Štýl Byzantská architektúra,
gotika
Výstavba  
 - dokončenie 14. – 15. storočie
Dátum  
 - posvätenia 1094
Správa Benátsky patriarchát
Taliansko s vyznačenou polohou kostola
Taliansko s vyznačenou polohou kostola
Map
Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: St. Mark's Basilica (Venice)
Webová stránka: [1]
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Bazilika svätého Marka (tal. Basilica di San Marco, ofic. Basilica Cattedrale Patriachale di San Marco) je sakrálna stavba nachádzajúca sa v severotalianskom meste Benátky, hlavnom meste regiónu Veneto. Tvorí dominantu a turisticky najpríťažlivejší objekt rovnomenného Námestia svätého Marka.

Dejiny stavby

[upraviť | upraviť zdroj]

Bazilika stojí na mieste, kde sa už v rokoch 828 – 829 spomína kostol založený sv. Teodorom. V roku 832 sa písomne spomína zasvätenie kostola (v tom čase kaplnky vedľa stojaceho Dóžovho paláca) svätému Markovi, ktorého ostatky sa v roku 828 podľa zachovanej legendy dostali do Benátok z kláštora v egyptskej Alexandrii vďaka dvom benátskym moreplavcom. Okrídlený lev - symbol evanjelistu - sa dostal do znaku mesta a sám sv. Marek jeho patrónom.

Už v nasledujúcom storočí (v roku 976) však baziliku postihol pustošivý požiar, ktorý si vyžiadal jej úplnú prestavbu. V rokoch 1063 - 1071 počas panovania dóžu D. Contariniho bol chrám prestavaný do podoby v akej ho obdivujeme dnes, i keď i v nasledujúcich storočiach bol takmer nepretržite upravovaný a obohacovaný mramorovými a mozaikovými obkladmi a dekoračnými doplnkami. Vysvätenie zrekonštruovaného chrámu sa konalo v roku 1094. Chrám bol po vizuálnej stránke dokončený na prelome 14. a 15. storočia prácami popredných talianskych majstrov (najmä z Toskánska). Možno povedať, že chrám je po architektonickej stránke symbiózou byzantského, gotického a renesančného stavebného slohu. Ja nazývaná „Zlatá bazilika“ (Basilica d'Oro).

C. Grubacs, Bazilika sv. Marka a Dóžov palác, olej na plátne, 1845

Stavba zaujme svojím interiérom i exteriérom. Chrám, vzhľadom pripomínajúci byzantské sakrálne stavby, oplýva bohatstvom architektonických detailov. Z exteriéru sú najzaujímavejšími časťami jeho západné a južné priečelie. Západne orientované vstupné priečelie je horizontálne členené na dve časti - spodnú, tvorenú piatimi arkádovými portálmi (centrálny portál je najvyšší), a hornú, skladajúcu sa z piatich lunetových štítov a ochodze s balustrádou. Portály sú lemované zväzkami mramorových stĺpov vyvolávajúcich silný plastický dojem. Reliéfy, ktoré ich zdobia sú skutočnými majstrovskými dielami románskeho umenia a zachytávajú výjavy z biblie, príbehy z každodenného života, mesiace a ľudské povolania. Výklenky nad portálmi obsahujú pôsobivé mozaiky, ktorých ústredným námetom je sv. Marek: smerom zľava (portál sv. Alypia) je to Prenášanie ostatkov sv. Marka (z 13. storočia), Dóža uctieva telo sv. Marka (z r. 1728), Posledný súd (z r. 1836), Sv. Marka prenášajú do Benátok (okolo r. 1660) a Krádež ostatkov sv. Marka z Alexandrie (okolo r. 1660).

Horná časť priečelia opakuje päť arkád dolnej časti. Centrálny najvyšší oblúk je tvorený oknom presvetľujúcim vnútrajšok baziliky. Nad oknom sa nachádza socha okrídleného leva držiaceho v prednej končatine otvorenú knihu na pozadí hviezdnatej modrej oblohy. Štyri postranné lunetové štíty sú zdobené mozaikami (diela pochádzajúce zo 17. storočia vytvorené podľa predlohy Maffea Veronu) zachytávajúcimi výjavy zo života Ježiša Krista - Snímanie Krista z kríža, Zostúpenie do limbu, Vzkriesenie a Nanebovstúpenie. Svetelné efekty, ktoré tieto mozaiky vyžarujú, najmä pri západe slnka keď slnečné lúče oživujú oslňujúce farby, majú nesmiernu emotívnu silu. Koncom 14. storočia boli vrchné časti lunet doplnené gotickými listovými dekoráciami a skulptúrami svätcov.

Porfýrové súsošie Tetrarchovia, zo zač. 4. storočia po Kr.

Významnou pamiatkou, dominujúcou priečeliu baziliky, je mohutný štvorzáprah (Quadriga) 1,6 metra vysokých koní. Do roku 1981 stáli na galérii priečelia originály, ktoré nahradili kópiami. Pôvodné antické práce sú dnes v múzeu (dva kone sú rímskej proveniencie zo 4. storočia, dva grécko-rímskej z 3. - 4. storočia). Švorzáprah sa do Benátok dostal ako vojnová korisť v roku 1204 z Istanbulu (za vlády dóžu E. Dandola), kde tvoril výzdobu hipodrómu. Kone pre svoju krásu a historickú hodnotu viackrát opustili Benátky. V roku 1798 chcel Napoleon kone previezť do Paríža a umiestniť ich pred Palais des Tuileries.

Strechu baziliky tvorí pätica mohutných kupol.

Južná strana baziliky opakuje motív priečelia s krásnymi, nad sebou stojacimi arkádami. Významnou sochárskou pamiatkou je súsošie Tetrarchovia zo zač. 4. storočia po Kr., predstavujúce cisárov Diokleciána, Maximiana, Galeria a Konstantia Chlora, nachádzajúce sa na juhozápadnom nároží baziliky.

Mozaiky dominujú výzdobe interiéru baziliky

Pôdorys chrámu je v tvare gréckeho kríža s kupolou nad každým ramenom a s veľkou centrálnou kupolou nad miestom pretínania ramien. Vstupnú časť baziliky tvorí átrium (nartex), lemujúce jej tri strany. Pravé krídlo átria bola uzatvorené a boli do neho vstavané krstiteľnica a kaplnka Zen. Ľavé rameno je otvorené prekrásnou Kvetinovou bránou zdobenou reliéfmi s rastlinnými motívmi.

Interiér chrámu na prvý pohľad zaujme mohutnou štruktúrou stavby a skvostom mozaikovej výzdoby, ktoré sa tu prelínajú vo vzácnej rovnováhe. Mozaiky, tvoriace dominantu interiérovej výzdoby, pokrývajú úplne plochu kupol a s celkovou rozlohou viac ako osemtisíc štvorcových metrov predstavujú najväčšiu historickú plochu na svete. Pochádzajú z 11. - 14. storočia a svojimi výjavmi zo Starého i Nového zákona spolu s postavami svätcov a apoštolov zachytávajú prakticky celé dejiny cirkvi. Najstaršie sú nad hlavným oltárom a v prvej kupole od vchodu. Na návrhoch mozaík pracovali veľkí umelci každej z epoch. Zlato vytvára odrazy zábleskami svetla, ktoré prenikajú celým priestorom a činia ho tak takmer nekonečným a nereálnym.

Kostol je prezývaný Chiesa d'Oro (Zlatý kostol).[1]

Farmár Noe, detail mozaikovej výzdoby, 13. storočie

Podlaha tvorená mramorovou mozaikou u návštevníka vyvoláva dojem akoby kráčal po bohato zdobenom orientálnom koberci. Stĺpy (údajne je ich v celej bazilike viac ako päťsto) sú zhotovené zo vzácnych druhov mramoru, steny sú pokryté rôznofarebnými mramorovými doskami a ich horné časti sú obložené mozaikovými dekoráciami z farebného skla a zlata.

Opticky sa interiér baziliky delí na tri pozdĺžne časti: ľavá loď, hlavná loď s presbytériom a pravá loď. Medzi najvzácnejšie priestory ľavej lode patrí Capella Santa Maria dei Mascoli (Kaplnka Panny Márie Mascoli), ktorej meno je odvodené od názvu rehoľného bratstva Mascoli. Mozaiky tvoriace výzdobu kaplnky zachytávajú výjavy zo života Panny Márie. Ďalšími mimoriadne cennými priestormi a artefaktami sú Capella di Sant'Isidoro (Kaplnka sv. Izidora) zo 14. storočia postavená na počesť svätca, ktorého ostatky (prevezené do Benátok v roku 1125) sa nachádzajú v sarkofágu hlavného oltára, Capella di Madonna di Nicopeia (Kaplnka Panny Márie Víťaznej) - meno dostala podľa hodnotného byzantského obrazu dopraveného do Benátok na začiatku 13. storočia a renesančný Altare di San Paolo (Oltár sv. Pavla), dielo P. Lombarda.

Presbytérium je od hlavnej lode oddelené gotickým ikonostasom, mramorovým priečelím tvoreným ôsmimi stĺpmi, ktorý nesie na svojom architráve sochy Panny Márie, sv. Jána Evanjelistu a dvanástich apoštolov – dielo pochádzajúce z rokov 1394 - 1404. Dominantu presbytéria tvorí hlavný oltár sv. Marka z rokov 1834 - 1836, keď ho zostavili zo starších častí. Pod presbytériom sa nachádza hrob svätca. Nad hlavným oltárom je akoby rozprestretý baldachýn zo zeleného mramoru neseným alabastrovými stĺpmi s biblickými výjavmi.

Po ľavej i pravej strane pred ikonostasom stoja dve kazateľnice zo 14. storočia - vľavo tzv. dvojitá kazateľnica (ambona), ktorá dostala svoje pomenovanie podľa dvoch nad sebou sa nachádzajúcich kazateľníc, a vpravo tzv. kazateľnica relikvií zo vzácneho mramoru, dielo zložené z pôvodných byzantských častí. Meno kazateľnice je odvodené od toho, že počas liturgií boli z tohto miesta ukazované veriacim ostatky svätých.

Pala d'Oro

Najcennejšou umeleckou prácou v bazilike je prenosný oltár zvaný Pala d'Oro. Ide o vzácne a jedinečné byzantsko-benátske zlatnícke dielo nesmiernej hodnoty. Skladá sa z viac ako osemdesiatich emailových tabuliek vsadených v harmonickej kompozícii do zlatého ingotu obdĺžnikového tvaru (rozmery 3,48 x 1,4 m), ktorý je ešte vykladaný nespočetným množstvom drahokamov. Prevažná časť emailových tabuliek, zachytávajúcich kresťanské motívy (náboženské slávnosti, podobizne prorokov, apoštolov, svätcov a anjelov), pochádza z Byzancie. Od konca 10. storočia, kedy sa datuje pôvod oltára (bol vyhotovený na objednávku dóžu Pietra Orseola), bol v nasledujúcich obdobiach viackrát dopĺňaný a dnešný vzhľad nadobudol až v roku 1342. Pala d'Oro, ktoré korunuje oltár sv. Marka, bolo zdrojom večnej pýchy Benátskej republiky a i dnes návštevníci obdivujú nádheru kompozície, jemnosť práce a antiku emailov a drahokamov.

V pravej bočnej lodi zaujmú Altare di Eucaristia (Oltár Sviatosti) zo 17. storočia s relikviami Svätého Kríža, Porta (Brána), ktorou sa vstupuje do Dóžovho paláca, Altare di San Giacomo (Oltár sv. Jakuba) z druhej polovice 15. storočia a Capella di cardinale Zen (Kaplnka kardinála Zena) s náhrobkom kardinála z 15. storočia.

Z ľavej lode sa vchádza do krypty z 11. storočia, z pravej do klenotnice (Tesoro) s množstvom zlatníckych prác, ktoré ukoristili Benátčania na svojich výpravách.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Fodor's Italy 2011. [s.l.] : Random House Digital, Inc., 2011-05-11. Dostupné online. S. 190.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • J. Sopouch, H. Sopouchová, Benátky, Šport, Bratislava, 1990
  • Italská města - Benátky, Plurigraf, 2000
  • Benátky, Edizioni Storti, Venezia, 1991