Letohrádok kráľovnej Anny
| Letohrádok kráľovnej Anny | |
| letohrádok | |
 | |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Mesto | Praha |
| Mestská časť | Praha 1 |
| Katastrálne územie | Hradčany |
| Historická krajina | Čechy |
| Súradnice | 50°05′37″S 14°24′19.5″V / 50,09361°S 14,405417°V |
| Vznik | 1538-1565 |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Najľahší výstup | Praha-Hradčany |
   Poloha paláca v Česku
| |
| Wikimedia Commons: Letohrádek královny Anny | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Letohrádok královnej Anny (nesprávne Belvedér) je renesančná stavba na Pražskom hrade v Kráľovskej záhrade.
Funkcie letohrádku
[upraviť | upraviť zdroj]Letohrádok v renesančnom štýle dal postaviť v rokoch 1538 – 1565 Ferdinand I. pre svoju manželku Annu Jagelovskú. Podľa nedávnej interpretácie 26 mytologických reliéfov však výzdobný program stavby predstavuje oslavu cisárskej moci a teda vládu Habsburgovcov v strednej Európe.[1] Taký program pochopiteľne nemožno čakať na budove určenej súkromným potrebám manželky panovníka, ale na budove používanej na štátnu reprezentáciu.
Priebeh výstavby
[upraviť | upraviť zdroj]
Stavba začala v apríli 1538 za účasti talianskeho staviteľa Giovanniho Spazia a talianskeho kamenára a sochára Paola della Stella, ktorý postupne Spazia vypudil. Najprv Spazia nahradil Stellom doporučený Giovanni Maria Aostalli, neskôr (1551) sa ujal vedenia stavby sám Stella. Po jeho smrti roku 1552 ho nahradil juhonemecký staviteľ Hans Tirol.[2] Stavbu po roku 1556 dokončil Bonifác Wohlmut.
Dlhú dobu výstavby mal na svedomí najmä požiar Pražského hradu v roku 1541 po ktorom práce takmer ustali, a tiež zmena plánov okolo roku 1554, kedy bolo rozhodnuté dostavať prvé poschodie. Autor projektu nie je známy, ale bol ním asi neznámy taliansky architekt. Podobu prvého poschodia navrhol pravdepodobne Bonifác Wohlmut.
Ide o jednu z prvých renesančných stavieb na území Čiech a Moravy. Vo svojej dobe bola táto stavba svojou koncepciou obdĺžnikovej budovy opatrenej zo všetkých stranách arkádovou ochodzou, novinkou i v samotnom Taliansku.
Popis letohrádku
[upraviť | upraviť zdroj]Architektonicky ide v podstate o villu suburbanu, (v dobovej literatúre „lusthaus“, slovensky letohrádok), teda stavbu, ktorá bola súčasťou rozsiahlej záhrady a slúžila na usporiadanie dvorských slávností, nebola uspôsobená na bývanie. Táto konkrétna villa bola súčasťou plánovitého budovania kráľovskej záhrady, ktorú dodnes uzatvára.
Obdĺžnikové dvojpodlažné jadro budovy obieha zo všetkých strán arkádová ochoza nesená iónskymi stĺpmi. V cvikloch tejto arkády sú umiestnené zmienené mytologické reliéfy. Reliéfna, sčasti ornamentálna a sčasti figurálna výzdoba sa však nachádza i na sokloch stĺpov, vlyse rímsy ochodzu, je súčasťou supraport a suprafenestier, okien a dverí v prízemí budovy. Nad arkádou je umiestnená rozľahlá terasa prístupná z prvého poschodia budovy. To je prekvapujúco riešené pomocou dórskeho slohu, takže je tu porušená radová superpozícia. Okrem okenných otvorov rytmizujú stenu prvého poschodia ešte voľné niky. Krov stavby tvorí unikátna tesárska konštrukcia pripomínajúca svojim tvarom obrátený trup lode.
V parku pred letohrádkom je umiestnená známa Spievajúca fontána, ktorú odlial v roku 1568 z bronzu brniansky kovolejec Tomáš Jaroš podľa návrhu talianskeho umelca Francesca Terza.
Mladšie udalosti
[upraviť | upraviť zdroj]
Pri letohrádku robil svoje pozorovania oblohy astronóm Tycho Brahe, ktorý ho využíval ako observatórium.
V dobe vlády Jozefa II. boli poškodené interiéry.
V druhej polovici 19. storočia došlo k rozsiahlej rekonštrukcii pri ktorej bol veľmi výrazne zmenený interiér a čiastočne i exteriér. Na mieste krajnej sály bolo vybudované súčasné rozmerné schodište. Hlavná sála bola vymaľovaná historickými výjavmi podľa návrhu maliara Kristiána Rubena.
Pri rekonštrukcii v roku 1989 vypukol v krove budovy požiar pri ktorom bola o. i. poškodená medená krytina strechy.
V súčasnosti sa v letohrádku konajú občasné výstavy, alebo slúži k oficiálnym účelom kancelárie prezidenta republiky.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ BAŽANT, Jan, Pražský Belvedér a severská renesance, Academia, Praha 2006. s. 65-98.
- ↑ BAŽANT, Jan. (cit. v pozn. 1) s. 11-20.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Letohrádok kráľovnej Anny
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Letohrádek královny Anny na českej Wikipédii.