Bezpečnostná rada Slovenskej republiky
Bezpečnostná rada Slovenskej republiky (skratka BR SR) je stály poradný orgán vlády SR zriadený čl. 8 ústavného zákona Národnej rady SR č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, ktorý je určený na koordináciu a riadenie činností v oblasti zabezpečovania bezpečnosti štátu.[1] Nahradil Radu obrany štátu, ktorá bola ustanovená na základe ústavného zákona Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky č. 10/1969 Zb. o Rade obrany štátu, ktorý ostal v účinnosti do 30. apríla 2002.[2]
Okrem BR SR sa zriaďujú aj bezpečnostné rady jednotlivých krajov a okresov.[3]
Štruktúra a organizácia
[upraviť | upraviť zdroj]Personálne zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]BR SR má deväť členov, pričom jej predsedom je predseda vlády SR, podpredsedom podpredseda vlády SR poverený predsedom BR SR a ďalšími členmi sú minister obrany SR, minister vnútra SR, minister financií SR a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Ďalších členov Bezpečnostnej rady vymenúva a odvoláva prezident SR na návrh predsedu vlády SR (najneskôr do 48 hodín). Členovia BR SR sú pri výkone funkcie nezastupiteľní.[4]
Organizačná štruktúra
[upraviť | upraviť zdroj]BR SR na prípravu a plnenie svojich úloh zriaďuje najmä tieto výbory:
- výbor pre zahraničnú politiku,
- výbor pre obranné plánovanie,
- výbor pre civilné núdzové plánovanie,
- výbor pre koordináciu spravodajských služieb.[5]
Úlohy spojené s činnosťou BR SR zabezpečuje kancelária, ktorá je súčasťou organizačnej štruktúry Úradu vlády Slovenskej republiky, pričom riaditeľa kancelárie vymenúva a odvoláva predseda BR SR.[6]
Zásady činnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Štatút BR SR, úlohy jej kancelárie a rokovacie poriadky výborov schvaľuje vláda SR.[7] BR SR rozhoduje v zbore, pričom na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.[8]
Ak vláda SR opätovne začne vykonávať svoju činnosť, na prvej schôdzi po obnovení činnosti schváli alebo zruší uznesenie BR SR. Ak vláda uznesenie neschváli alebo ak zruší uznesenie prijaté BR SR, takéto uznesenie stráca platnosť.[9]
Právomoci prezidenta SR
[upraviť | upraviť zdroj]Prezident SR má vo vzťahu k BR SR právo:
- navrhovať zvolanie BR SR a zúčastňovať sa na jej zasadnutiach, pričom ak prezident navrhne zvolanie BR SR, predseda BR SR zvolá BR SR tak, aby sa jej zasadnutie uskutočnilo najneskôr do 48 hodín od okamihu, keď sa o návrhu dozvedel,
- vyžadovať od predsedu BR SR a ďalších jej členov informácie potrebné na plnenie svojich úloh,
- predkladať BR SR návrhy v záležitostiach bezpečnosti štátu.[10]
Činnosť v čase mieru
[upraviť | upraviť zdroj]V mieri sa podieľa na vytváraní a realizácii bezpečnostného systému SR, plnení medzinárodných záväzkov v oblasti bezpečnosti, vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu na Slovensku a vo svete; pripravuje pre vládu SR návrhy opatrení na zachovávanie bezpečnosti SR, na predchádzanie krízovým situáciám, ako aj návrhy na riešenie vzniknutej krízovej situácie.[11]
Činnosť v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu
[upraviť | upraviť zdroj]Ak je v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu znemožnená činnosť vlády SR, vykonáva jej ústavné právomoci až do obnovenia činnosti BR SR s výnimkou rozhodovania o programe vlády a jeho plnení, o požiadaní o vyslovenie dôvery a o udelení amnestie vo veciach priestupkov.[12]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Vallo, Dušan; et al. (2004), „BEZPEČNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY“, Vojenský terminologický a výkladový slovník, [Bratislava]: Ing. Igor Kvasnica, str. 20, ISBN 80-89018-63-7
- ↑ § 2 ústavného zákona č. 10/1969 Zb. o Rade obrany štátu (dost. 2022-03-19)
- ↑ čl. 9 ods. 1 a čl. 10 zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (dost. 2022-03-19)
- ↑ čl. 8 ods. 4 zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (dost. 2022-03-19)
- ↑ čl. 8 ods. 5 zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (dost. 2022-03-19)
- ↑ čl. 8 ods. 7 zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (dost. 2022-03-19)
- ↑ čl. 8 ods. 8 zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (dost. 2022-03-19)
- ↑ čl. 8 ods. 6 zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (dost. 2022-03-19)
- ↑ čl. 8 ods. 10 zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (dost. 2022-03-19)
- ↑ čl. 8 ods. 9 zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (dost. 2022-03-19)
- ↑ čl. 8 ods. 2 zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (dost. 2022-03-19)
- ↑ čl. 8 ods. 3 zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (dost. 2022-03-19)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa politiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |