Verejný bicykel
Verejné bicykle (bikesharing) sú služba, ktorá zabezpečuje požičiavanie bicyklov osobám, ktoré ich nevlastnia. Hlavnou myšlienkou je poskytovať tieto bicykle zadarmo alebo za prijateľnú cenu na krátke cesty v mestských oblastiach ako alternatívu k hromadnej alebo individuálnej doprave a tak redukovať dopravné zápchy, hluk a znečistenie ovzdušia. Verejné bicykle môžu taktiež slúžiť na prekonanie "poslednej míle" a tak sprístupniť užívateľom sieť verejnej dopravy.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Systémy verejných bicyklov sú na vzostupe v 21. storočí v celom svete, napriek tomu majú svoje korene v polovici 20. storočia v Európe. Je možné vypozorovať niekoľko vývojových generácií, ktoré sa všetky objavili v Európe, Amerike aj Ázii (uvedené sú len európske príklady):[1]
1. generácia - Verejné bicykle
[upraviť | upraviť zdroj]Bežné bicykle mestského typu jednotnej farby, ktoré boli dané na voľné použitie vo verejnom priestore. Systém trpel krádežami a vandalizmom.
- 1965 Amstrdam v Holandsku, Biele bicykle (Witte fiets) - spojené s hnutím Provo
- 1974 La Rochelle vo Francúzsku, Žlté bicykle (Vélos Jaunes)
- 1993 Cambridge v Anglicku, Zelené bicykle (Green Bikes)
- 2001 Bratislava na Slovensku, Biele bicykle (združenie BicyBa)
2. generácia - Bicykle na mince
[upraviť | upraviť zdroj]Bicykle boli špeciálne navrhnuté do mestského prostredia so zvýšenou odolnosťou, mali reklamné plochy. Požičiavali sa zo staníc podobne ako nákupné vozíky na mince z požičiavacej stanice a prevádzka bola možná len vo vyhradenej časti mesta (inak hrozila pokuta polície). Systém bol však napriek tomu postihovaný krádežami a vandalizmom.[2][3]
- 1995 Kodaň v Dánsku (Bycyklen)
- 1996 Sandnes v Nórsku (Bycykler)
- 2000 Helsinki vo Fínsku (Citybikes)
- 2005 Arhus v Dánsku (Bycykel)
3. generácia - Automatizované systémy
[upraviť | upraviť zdroj]Bicykel je k dispozícii po identifikácii elektronickou kartou na stanici, bicykel má čip.
- 1996 Portmouth v Anglicku (Bikeabout), pilotný projekt univerzitnej požičovne bicyklov na magnetické karty, ukončený 1998[4]
- 1998 Rennes vo Francúzku (Vélo à la carte), prevádzkovaný reklamnou spoločnosťou Clear Channel France
- 2005 Lyon vo Francúzku (Vélo'v), prevádzkovaný reklamnou spoločnosťou JCDecaux
4. generácia - GPS, internet a mobilný telefón
[upraviť | upraviť zdroj]On-line diagnostika bicyklov aj staníc. Bicykel má palubný počítač a GPS a GSM komunikátor, stanice GSM a solárny zdroj energie. V niektorých systémoch je možné bicykel nechať zamknutý aj mimo stanice a ako voľný ho možno nájsť cez on-line mapu v mobilnom telefóne.
Verejné bicykle na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Bratislava
[upraviť | upraviť zdroj]Prvý projekt verejných bicyklov na Slovensku pod názvom Biele bicykle bol spustený združením BicyBa 21. septembra 2001 v Bratislave, avšak pre zvolený koncept (systém 1. generácie, bicykle boli voľne dostupné bez zamykania) v krátkom čase stroskotal kvôli krádežiam a vandalizmu[5].
V marci 2012 vypísalo mesto Bratislava súťaž na systém verejných bicyklov 3. generácie. Prihlášky bolo možné posielať do 27. apríla, do súťaže sa však nikto neprihlásil. Magistrát vyhlásil, že bude pokračovať priamymi rokovaniami s možnými prevádzkovateľmi[6].
V roku 2014 začala testovacia prevádzka nekomerčného komunitného systému verejných bicyklov. Je určený pre aktívnych bratislavčanov a koncom roka mal k dispozícii približne 50 bicykov a 25 stanovíšť.[7] Používa open source systém Open Source Bike Share založený na SMS a webovej aplikácii. Webové rozhranie je k dispozícii na adrese whitebikes.info.
7. septembra 2018 mesto spustilo oficiálny systém verejných bicyklov Slovnaft Bajk.
Od 7. septembra 2020 v Bratislave pôsobí aj český prevádzkovateľ vejerných bicyklov Rekola.[8]
Kežmarok
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2014 začala príprava komunitného systému verejných bicyklov v Kežmarku - Kežmarok na dvoch kolesách. Prevádzka bola založená na starších opravených bicykloch a systéme Open Source Bike Share.[9]
Prievidza
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2016 bol v meste Prievidza spustený prvý komerčný bikesharingový systém Zelený bicykel, ktorý bol založený na vlastnom software. Do obehu dali 103 bicyklov a bolo si ich možné vypožičať na takmer 30 miestach po celom meste. Po nasledovnom vývoji hardwaru sa inovovaná verzia systému neskôr úspešne ujala aj v mestách Lučenec, Dubnica nad Váhom ale aj v malej obci Smolenice.
Žilina
[upraviť | upraviť zdroj]Od 29. marca 2019 v meste funguje systém zdieľaných bicyklov, nazývaný BikeKIA.[10] Má 20 stanovíšť, na ktorých je k dispozícii 120 bicyklov.[11]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Steve Hoyt McBeth: Transportation Seminar Series Archivované 2016-01-01 na Wayback Machine October 12, 2012, strana 4
- ↑ Jan Valeška Fenomén sdílení kol, Prahounakole.cz, 16.11.2008
- ↑ John R. Pucher, Ralph Buehler City Cycling strana 185-188, 2012 MIT USA
- ↑ http://veloalacarte.free.fr/index2.html
- ↑ http://bratislava.sme.sk/c/124828/biele-bicykle-v-centre-stroskotali.html
- ↑ http://bratislava.sme.sk/c/6378375/do-sutaze-na-poziciavanie-bicyklov-sa-nikto-neprihlasil.html
- ↑ http://bratislava.dnes24.sk/rozhovor-vsimli-ste-si-v-uliciach-bratislavy-biele-bicykle-komunitny-bikesharing-je-pre-aktivnych-bratislavcanov-192787
- ↑ A.S, Petit Press. Pribudol ďalší prevádzkovateľ verejných bicyklov [online]. bratislava.sme.sk, [cit. 2021-06-15]. Dostupné online.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2015-01-02]. Dostupné online. Archivované 2015-01-02 z originálu.
- ↑ Koncom marca štartuje žilinský bike sharing [online]. bikekia.sk, 2019-03-18, [cit. 2019-04-10]. Dostupné online. Archivované 2019-05-07 z originálu.
- ↑ Mapa staníc BikeKIA v Žiline - Aktuálny stav bicyklov na mieste [online]. bikekia.sk, [cit. 2019-04-10]. Dostupné online.