Preskočiť na obsah

Borovica horská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Borovica kosodrevinová)
Borovica horská

Borovica horská.
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Pinus mugo
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Borovica horská alebo kosodrevina (lat. Pinus mugo alebo Pinus montana) je taxón (najčastejšie súborný druh, druh či poddruh) z rodu borovica (Pinus). Zahŕňa ihličnaté dreviny.

Terminológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Podrobnosti vyplývajú z kapitoly Systematika. Tu je uvedený len základný prehľad:[1]

  • Borovica horská[2][3] (iný názov: kosodrevina[4]) v širšom zmysle pozostáva z typickej kosodreviny (tým sa myslia kríčkovité horské borovice) a taxónov, ktoré sú s ňou bezprostredne príbuzné (tým sa myslia jednak stromovité horské borovice z juhozápadnej Európy, jednak stromovité rašeliniskové borovice zo strednej Európy a jednak isté krovité hybridy). Prirodzene sa vyskytuje od severného Španielska až po Ukrajinu. Prípadne zahŕňa aj akékoľvek hybridy s borovicou lesnou.V nižšie uvedenej kapitole Systematika je tento taxón pomocne označený ako borovica horská (alebo kosodrevina) A a B.
  • Borovica horská (iný názov: kosodrevina) v užšom zmysle je len vyššie spomínaná typická kosodrevina (čiže kríčkovité horské borovice) a prípadne aspoň sčasti aj vyššie spomínané krovité hybridy.V nižšie uvedenej kapitole Systematika je tento taxón pomocne označený ako borovica horská (alebo kosodrevina) C.
  • Kosodrevina[2] v najužšom zmysle je len podskupina borovice horskej v užšom zmysle, a to konkrétne podskupina označovaná prívlastkom pumilio (alebo menej často applanata). Z borovice horskej v užšom zmysle sa na Slovensku (podľa niektorých interpretácií) vyskytuje len táto podskupina. Táto podskupina sa dnes obyčajne klasifikuje ako poddruh (subsp. pumilio) alebo ako varieta (var. pumilio) alebo ako forma (f. applanata) v rámci borovice horskej alebo sa menej často klasifikuje ako samostatný druh (Pinus pumilio). V najnovších prácach sa už táto podskupina nezvykne rámci borovice horskej v užšom zmysle osobitne vydeľovať. V nižšie uvedenej kapitole Systematika je tento taxón pomocne označený ako kosodrevina D.

Borovica horská sa alternatívne nazýva borovica kosodrevinová[5], borovica kosodrevina[6], zastarano: sosna kosodrevina[7], bôr krpatý[8], hornatá borovica[9].

Kosodrevina (v užšom alebo najužšom zmysle) má tieto iné názvy: ľudovo alebo zastarano: kosodr(i)evie[10][11][12][13], kosodrevo[11]; ľudovo zastarano kosodrev[14], kosodrievä[15], kľeč[7], kŕč[16][17]; ľudovo bor (bôr)[18], borovec[19].

Charakteristika [20][21][22]

[upraviť | upraviť zdroj]

Nasleduje charakteristika borovice horskej v užšom zmysle.

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Je to ihličnatá drevina krovistého vzrastu bez hlavného koreňa. Dorastá do výšky 1-2 metrov a vyskytuje sa prevažne v horských oblastiach nad hornou hranicou lesa, poprípade v nižších polohách na rašeliniskách alebo vrchovištiach.

Borka je hnedošedá, nelúpavá. Letokruhy svetlo zelené, neskôr hnedé až čiernošedé, holé. Ihličie po dvoch na brachyblastoch, husto obrastajú vetvy, 3-8 cm dlhé, kosákovito zahnuté, na obidvoch stranách s prieduchmi. Šišky sú symetrické, jednotlivé alebo v lôžkach, vajíčkovo kuželovité, prisadnuté alebo krátko stopkovité.

Výskyt

[upraviť | upraviť zdroj]

Na hornej hranici lesa, prevažne v zóne subalpínskej vegetácie, v Alpách, v severných a stredných Dinaridoch, v Karpatoch a pohoriach severného Balkánu. Okrem týchto hlavných oblastí sa vyskytuje izolovane v pohoriach Jura, Vogézy, Šumava, Jizerské hory, Tatry a Krkonoše, najnižšie v strednom Taliansku v pohorí Abruzzy.

Veľmi často sa spontánne kríži:

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

Prehľad

[upraviť | upraviť zdroj]

Borovica horská (alebo kosodrevina) v širšom zmysle sa delí na tieto taxóny:

  • Taxón kríkovitých rastlín z niektorých oblastí strednej a východnej Európy. Po slovensky sa volá borovica horská (alebo kosodrevina) v užšom zmysle. Jeho latinský prívlastok je mugo. Niekedy sa ďalej delí dve podskupiny – borovica horská pravá (s latinským prívlastkom mughus) a kosodrevina v najužšom zmysle (s latinským prívlastkom pumilio).
  • Taxón stromovitých rašeliniskových rastlín z niektorých oblastí strednej Európy. Po slovensky sa volá borovica barinná. Jeho latinský prívlastok je uliginosa alebo rotundata.
  • Taxón stromovitých nerašeliniskových rastlín z niektorých oblastí juhozápadnej Európy. Po slovensky sa volá borovica pyrenejská. Jeho latinský prívlastok je uncinata.
  • Taxón rôznych (skôr krovitých) hybridov medzi vyššie uvedenými taxónmi. Jeho latinský prívlastok je v novších textoch ascendens (po slovensky borovica vystúpavá), v starších najmä pseudopumilio alebo niekedy rotundata (čo vedie k zámenám s borovicou barinnou).

Uvedené taxóny rôzni autori autori klasifikujú buď ako samostatné druhy alebo sú rôzne pospájané do jedného, dvoch či troch druhov (pozri nižšie), pričom prípadne tvoria ich podskupiny (presnejšie: poddruhy, variety a pod.). Osobitné postavenie majú hybridy (t.j. krížence) vyššie uvedených taxónov s borovicou lesnou (Pinus sylvestris) - ich typické latinské prívlastky sú rhaetica a/alebo celakovskiorum a digenea, a zvyknú sa uvádzať ako jeden alebo viacero samostatných druhov alebo sa (najmä v Poľsku) zlučujú s borovicou barinnou.

Nasleduje prehľad možností delenia borovice horskej v širšom zmysle na druhy z literatúry zhruba od polovice 20. storočia (všetky okrem jedného sa používajú dodnes):

-delenie na 1 druh Pinus mugo (tento druh zahŕňa aj uliginosa, uncinata a ascendens) a 1 alebo viacero druhov hybridov s borovicou lesnou
-delenie na 1 druh Pinus mugo (tento druh zahŕňa aj uncinata) a 1 druh hybridov s borovicou lesnou (ktorý zahŕňa aj uliginosa a ascendens) [toto je typicky poľské delenie]
-delenie na 2 druhy Pinus mugo a Pinus uncinata (tento druh zahŕňa aj uliginosa a je sporné, do ktorého z týchto druhov patrí ascendens) a 1 alebo viacero druhov hybridov s borovicou lesnou
-delenie na 2 druhy Pinus mugo (tento druh zahŕňa aj uliginosa a ascendens) a Pinus uncinata a 1 druh hybridov s borovicou lesnou
-delenie na 3 druhy Pinus mugo, Pinus uncinata a Pinus uliginosa (je sporné, do ktorého z týchto druhov patrí ascendens) a 1 alebo viacero druhov hybridov s borovicou lesnou
-delenie na 3 druhy Pinus mugo, Pinus ascendens a Pinus uncinata (tento druh zahŕňa aj uliginosa) a 1 alebo viacero druhov hybridov s borovicou lesnou
-delenie na 3 druhy Pinus mughus, Pinus pumilio a Pinus uncinata (tento druh zahŕňa aj P. uliginosa a P. ascendens) a 1 alebo viacero druhov hybridov s borovicou lesnou [toto delenie sa dnes už nepoužíva]

Alternatívne sa používa niektoré z vyššie uvedených delení na viacero druhov, pričom ale všetky tieto druhy spolu zároveň tvoria jeden súborný (=agregátny) druh Pinus mugo agg.

Systém

[upraviť | upraviť zdroj]

Nasleduje samotný systém borovice horskej.

borovica horská A/ borovica kosodrevinová A/ borovica kosodrevina A/ kosodrevina A (Pinus mugo agg. A/ Pinus montana agg. A):

  • borovica horská B/ borovica kosodrevinová B/ borovica kosodrevina B/ kosodrevina B (Pinus mugo agg. B/ Pinus montana agg. B/ Pinus mugo A/ Pinus montana A/zastarano Pinus pumilio A):
    • borovica horská C/ borovica kosodrevina C/ borovica kosodrevinová C/ kosodrevina C/ borovica horská kosodrevinová A/ borovica horská kosodrevina A/ kosodrevina pravá/ kosodrevina obyčajná (Pinus mugo B/ Pinus montana B/ Pinus mughus A/ Pinus pumilio B/ Pinus mugo subsp. [alebo var.] mugo [alebo mughus] A/ Pinus mugo subsp. pumilio A/ Pinus mugo subsp. [alebo var.] prostrata) – Má krovitý vzrast (iba borovica rašelinová sa vzrastom blíži k stromom). Vyskytuje sa od západných Čiech, Bavorska, východného Švajčiarka a severného Talianska po južné Poľsko, ukrajinské Karpaty, Rumunsko, Bulharsko a severné Grécko (všetko vrátane). Nasledujúce delenie na podskupiny mughus, pumilio a prípadne pseudopomilio je síce veľmi zaužívané, ale z čisto fylogenetického hľadiska už prekonané, pretože všetky tieto taxóny sú od seba ťažko odlíšiteľné.
      • borovica horská pravá (Pinus mughus B/ Pinus mugo subsp. [alebo var.] mugo [alebo mughus] B/ Pinus mugo subsp. mugo [alebo mughus] var. mugo [alebo mughus alebo typica]/ Pinus mugo subsp. mugo [alebo mughus] f. mugo) -Od borovice horskej kosodrevinovej B sa (podľa definície uvedenej vo Flóre Slovenska) odlišuje tým, že má (trochu) dlhšie, vajcovito kužeľovité a odlišne sfarbené šišky a najmä má iný tvar štítku šupiny. Na Slovensku sa podľa rôznych názorov buď vôbec nevyskytuje alebo len v malej miere.
      • borovica horská kosodrevinová B/ borovica horská kosodrevina B/ kosodrevina D (Pinus pumilio C/ Pinus mugo subsp. pumilio B / Pinus mugo var. pumilio/ Pinus mugo subsp. mugo [alebo mughus] var. pumilio/ Pinus mugo subsp. mugo [alebo mughus] f. applanata) - Od borovice horskej pravej sa (podľa definície uvedenej vo Flóre Slovenska) odlišuje tým, že má (trochu) kratšie, vajcovito guľaté a odlišne sfarbené šišky a najmä má iný tvar štítku šupiny. Toto je typická podoba borovice horskej na Slovensku. Okrem nej sa na Slovensku vyskytuje už len hybridný druh borovica Čelakovskovcov (staršie mylne považovaný za Pinus pseudopumilio) a možno čiastočne aj borovica horská pravá.
      • borovica rašelinová/ borovica horská rašelinová (Pinus pseudopumilio/ Pinus mugo subsp. pseudopumilio/ Pinus uncinata var. pseudopumilio) – Podľa novších zistení patrí jednoznačne čisto do Pinus mugo B. Staršie sa niekedy (z rôznych dôvodov) zaraďovala ako súčasť taxónu Pinus uliginosa B (konkrétne napr. pod názvom Pinus mugo subsp. rotundata var. pseudopumilio). Donedávna sa istý čas mylne považovala za hybrid Pinus mugo B x uliginosa B (a teda sa mylne stotožňovala s dnešným taxónom Pinus ascendens nothosubsp. skalickyi), preto sa niekedy zaraďovala buď (ako už bolo spomenuté) do taxónu Pinus uliginosa B alebo do taxónu Pinus rotundata A (dnes nazývaného Pinus ascendens). Staršie sa niekedy uvádzalo, že sa borovica rašelinová vyskytuje aj na Orave a v Západných, Belianskych a poľských Tatrách; v skutočnosti tu ide o borovice z druhu borovica Čelakovskovcov.
    • borovica vystúpavá (Pinus ascendens sensu Businský/ Pinus mugo B x uncinata A/ Pinus rotundata A) – Má vzrast veľkých krov (prechod medzi stromovitým a krovitým vzrastom). Je to hybrid medzi borovicou horskou C a borovicou barinnou A; vyskytuje sa najmä na mieste styku týchto dvoch taxónov, t.j. v stredných Alpách a priľahlom Nemecku a Taliansku. Niekde sem, teda do Pinus ascedens, asi patrí aj veľmi pochybný (pravdepodobne reálne neexistujúci) výslovne krovitý taxón borovica barinná krovitá A[2]/ borovica krovitá A (Pinus uncinata subsp. rotundata/ Pinus rotundata B); podrobnejšie o tomto pochybnom taxóne pozri napr. v článku Businský 2019.
      • borovica vystúpavá Skalického (Pinus ascendens nothosubsp. skalickyi/ Pinus mugo B x uliginosa B/ Pinus rotundata C) – Donedávna sa indivíduá z tohto taxónu vždy alebo väčšinou považovali za hlavnú súčasť taxónu Pinus pseudopumilio (pozri vyššie).
      • borovica vystúpavá pravá (Pinus ascendens nothosubsp. ascendens/ Pinus mugo B x uncinata B/ Pinus rotundata D) – Strediskom výskytu je južné Švajčiarsko
    • borovica barinná A/ kosodrevina barinná A/ borovica horská barinná A/ borovica barinná pravá [ako opak borovice barinnej krovitej]/ borovica bahenná A/ kosodrevina bahenná A/ borovica horská bahenná A/ borovica blatka A/ borovica pyrenejská A/ borovica zobákovitá A (Pinus uncinata A/ Pinus mugo subsp. uncinata A/ Pinus mugo subsp. [alebo var.] arborea A/ Pinus mughus C/ Pinus mugho/ Pinus uliginosa A)
      • borovica barinná B/ kosodrevina barinná B/ borovica horská barinná B/ borovica bahenná B/ kosodrevina bahenná B/ borovica horská bahenná B/ borovica blatka B/ borovica horská barinná zaoblená/ borovica zaoblená/ nesprávne: borovica (barinná) krovitá B (Pinus uliginosa B/ Pinus rotundata E/ Pinus hartenbergiensis/ zastarano Pinus montana D/ zastarano Pinus mughus C/ Pinus mugo subsp. [alebo var.] rotundata [alebo uliginosa]/ Pinus uncinata subsp. [alebo var.] rotundata [alebo uliginosa]/ Pinus mugo subsp. uncinata var. rotundata [alebo uliginosa]) – Má stromovitý vzrast. Vyskytuje sa na rašeliniskách v Čechách (a malej časti Moravy) a priľahlom Poľsku, Nemecku a Rakúsku. V minulosti sa do tohto taxónu často zahŕňal aj taxón Pinus pseudopumilio (pozri vyššie), v takom prípade sa niekedy rozlišovali taxóny Pinus (mugo subsp.) rotundata var. arborea (t. j. Pinus uliginosa v dnešnom ponímaní) a Pinus (mugo subsp.) rotundata var. pseudopumilio (t. j. Pinus pseudopumilio). Staršie sa mylne uvádzalo, že sa (v rámci taxónu pseudopumilio) Pinus uliginosa B vyskytuje aj na Slovensku; v skutočnosti tu ale ide, ako už bolo spomenuté, o borovicu Čelakovskovcov. Niektorí (súčasní i minulí) autori taxón Pinus uliginosa B zaraďujú do taxónu Pinus mugo B. Podľa niektorých autorov je Pinus uliginosa B hybrid - pozri Poznámku 4. Pozri aj Poznámku 3.
      • borovica pyrenejská B/ borovica horská barinná zobákovitá/ borovica zobákovitá B (Pinus uncinata B/ Pinus rostrata/ Pinus rotundata F/ zastarano Pinus montana D/Pinus mugo subsp. uncinata B [alebo rostrata]/ Pinus uncinata subsp. uncinata [alebo rostrata]/ Pinus mugo subsp. uncinata var. uncinata [alebo rostrata]/ Pinus mugo subsp. [alebo var.] arborea B) - Má stromovitý vzrast, len vo veľkej nadmorskej výške ojedinele má krovitý vzrast. Rastie na suchej (nie barinnej) pôde. Vyskytuje sa od severného Španielska po juhozápadné Nemecko, Tirolsko a francúzsko-talianske pohraničie (všetko vrátane). Niektorí, najmä poľskí autori, tento taxón zaraďujú do taxónu Pinus mugo B.
  • Pinus rhaetica A/ Pinus mugo A x sylvestris/ Pinus montana A x sylvestris - Má stromovitý vzrast; v prípade borovice Čelkovskovcov sa vzrastom trochu blíži ku krom. Je to hybrid medzi borovicou horskou B a borovicou lesnou. Staszkiewicz-Tyszkiewicz 1972, a podľa nich aj niektorí ďalší autori, chápu prakticky všetky prirodzené hybridy vyskytujúce sa v rámci borovice horskej A ako hybridy medzi borovicou horskou C (Pinus mugo B) a borovicou lesnou a klasifikujú ich do jedného spoločného taxónu nazývaného Pinus rotundata G (v roku 1993 premenovaného na: Pinus rhaetica B); keďže za takýto hybrid považujú aj taxón Pinus uliginosa B (porov. Poznámku 4) a možno aj taxón Pinus uncinata B, ich taxón Pinus rotundata G celkovo pozostáva z taxónov Pinus pseudopumilio, Pinus ascendens, Pinus uliginosa B, Pinus rhaetica a prípadne aj Pinus uncinata B.
    • borovica Čelakovskovcov/staršie: borovica Fockeho Čelakovskovcov (Pinus celakovskiorum/ Pinus čelakovskyorum/Pinus mugo B x sylvestris/Pinus rhaetica C/ staršie: Pinus fockei subsp. celakovskiorum) – Vyskytuje sa na rôznych miestach v strednej Európe; z toho na Slovensku dnes už asi len na Orave a v Česku len na Šumave. Niekedy sa táto borovica uvádza spolu s Pinus digenea B ako taxón borovica Fockeho (Pinus fockei)/ Pinus rhaetica D. Alternatívne sa niekedy uvádza spolu s Pinus bougeti ako taxón Pinus rhaetica E.
    • Pinus rhaetica F/ borovica podvojná A (Pinus digenea A):
      • borovica podvojná B/ staršie: borovica Fockeho podvojná (Pinus digenea B/ Pinus rhaetica nothosubsp. digenea/ Pinus uliginosa B x sylvestris/ staršie: Pinus fockei subsp. digenea)- Vyskytuje sa skoro všade tam, kde sa súčasne vyskytujú taxóny Pinus uliginosa B a Pinus sylvestris.
      • Pinus bougeti/ Pinus rhaetica nothosubsp. rhaetica/ Pinus uncinata B x sylvestris / Pinus rhaetica E - Vyskytuje sa najmä v Pyrenejách a západných Alpách


Poznámky:
1. A, B...sú pomocné označenia rôznych významov toho istého názvu. Znak / oddeľuje úplné synonymá.
2. Vyššie je uvedený len malý výber latinských názvov uvedených taxónov, vyskytujúcich sa v literatúre. Na prvom mieste sú kvôli prehľadnosti vždy uvedené najkratšie latinské názvy, a teda spravidla názvy v tej podobe, v akej sa daný taxón uvádza, ak sa považuje za druh. V súčasnosti má však väčšinou väčšina vyššie uvedených taxónov (ako už bolo uvedené vyššie) postavenie niekde pod úrovňou druhu (napr. postavenie poddruhu či variety), takže v mnohých prípadoch sa dnes častejšie používajú dlhšie latinské názvy uvedené za lomítkami.
3. Názov Pinus rotundata má ako vidno vyššie veľa významov. Najčastejšie sa používa vo význame Pinus rotundata E (čiže je synonymom taxónu Pinus uliginosa B). Podľa najnovších zistení je jeho formálne najsprávnejším (t.j. reálne najpôvodnejším) významom význam Pinus rotundata F (čiže je synonymom taxónu Pinus uncinata B), ale v literatúre sa názov Pinus rotundata v tomto význame F reálne takmer nepoužíva. Slovenský názov borovica (resp. kosodrevina) barinná (resp. bahenná) či borovica blatka je vyššie uvedený len v dvoch významoch (borovica barinná A a B). V literatúre je však tento slovenský názov niekedy viazaný na latinský názov Pinus rotundata bez ohľadu na jeho presný význam, preto možno nájsť tento slovenský názov niekedy napr. ako označenie pre Pinus rotundata G.
4. Podľa niektorých autorov je Pinus uliginosa B hybrid: Podľa jednej skupiny autorov je to v podstate hybrid medzi borovicou horskou C a borovicou pyrenejskou B (čiže Pinus mugo B x uncinata B), a preto buď úplne splýva s taxónom Pinus ascedens (=Pinus rotundata A) alebo taxón Pinus ascedens prinajmenšom zahŕňa, a to vrátane taxónu Pinus pseudopumilio (v jeho staršom ponímaní, čiže chápaného ako hybrid). Podľa inej skupiny autorov (na základe vyššie spomínanej poľskej práce z roku 1972) sa zvykne Pinus uliginosa B naopak považovať za jeden z hybridov medzi borovicou horskou C a borovicou lesnou (t. j. jeden z hybridov v rámci Pinus mugo B x sylvestris) – pozri aj vyššie uvedený komentár k taxónu Pinus rhaetica A.

Zdroje tejto kapitoly: [23][24][25][26][27][2][3][28][29][30][31][4][32][33][34][35][36][37][38][39][40][41][42][43][44][45][46][47][48][49][50][51][6][52][53][54][8][55][56]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Zdroje pozri v kapitole Systematika.
  2. ↑ a b c d ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 358 – 359.
  3. ↑ a b NOVACKÝ, J. M. Slovenská botanická nomenklatúra. Bratislava: Vyd. SAV. 1954. S. 15
  4. ↑ a b Pinus mugo. In: FUTÁK, J. (ed.) Flóra Slovenska II. Bratislava: Vyd. SAV. 1966. S. 288 a nasl.
  5. ↑ MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 85.
  6. ↑ a b Lesnictví. [s.l.] : [s.n.], 1971. 1248 s. S. 70.
  7. ↑ a b REUSS, G. Května Slovenska. 1853. S. 392
  8. ↑ a b Lesnická práce. [s.l.] : [s.n.], 1947. 460 s. S. 269.
  9. ↑ kosodrevina. In: Historický slovník slovenského jazyka
  10. ↑ kosodrevina. In:Slovník slovenského jazyka
  11. ↑ a b kosodrevie. In: Slovník slovenských nárečí
  12. ↑ Muzeálna slovenská spoločnost̕. Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti (Revue de Societé de musée slovaque. Sammelwerk der Slowakischen Museumsgesellschaft). [s.l.] : Muzeálna slovenská spoločnost̕, 1906. 846 s. Dostupné online. S. 63.
  13. ↑ BOBEK, W. Rusizmy, polonizmy a juhoslavizmy v literárnom jazyku slovenskom. In: 4-5 1937-38. S. 157
  14. ↑ kosodrev. In: Historický slovník slovenského jazyka
  15. ↑ KOTT, František Štěpán. Česko-německý slovník zvláště grammaticko-fraseologický zv. 6. [s.l.] : J. Kolář, 1890. 1234 s. S. 678.
  16. ↑ Hviezdoslav. Výber z lyriky. [s.l.] : Matica Slovenska, 1923. 184 s. S. 169.
  17. ↑ HOLUB, Josef; KOPEČNÝ, František. Etymologický slovník jazyka českého. [s.l.] : Státní nakl. učebnic, 1952. 575 s. ISBN 978-0-598-59605-5. S. 186.
  18. ↑ KÁLAL, Karel; KÁLAL, Miroslav. Slovenský slovník z literatúry aj nárečí ((slovensko-český differencialny)). [s.l.] : [vl. nákl.] K. a M. Kálal, 1923. 1112 s. S. 34.
  19. ↑ Slovenský učitel̓. [s.l.] : Krajinský učitel̓ský spolok na Slovensku, 1925. 654 s. Dostupné online.
  20. ↑ Borovice kleč — Pinus mugo L. [online]. ZO ČSOP Alter meles, [cit. 2010-12-29]. Dostupné online. Archivované 2012-01-16 z originálu. (česky)
  21. ↑ Pinus mugo - borovice kleč (kosodřevina) [online]. [Cit. 2010-12-29]. Dostupné online. (česky)
  22. ↑ FRANC, Petr. Rostliny: Pinus mugo 'Wintergold' - borovice kleč [online]. [Cit. 2010-12-29]. Dostupné online. (česky)
  23. ↑ Sokołowska J, Fuchs H, Celiński K. New Insight into Taxonomy of European Mountain Pines, Pinus mugo Complex, Based on Complete Chloroplast Genomes Sequencing. Plants (Basel). 2021 Jun 29;10(7):1331. doi: 10.3390/plants10071331. PMID: 34209970; PMCID: PMC8309040. [1]
  24. ↑ BUSINSKÝ, R., KIRSCHNER, J. Pinus mugo and P. uncinata as Parents of Hybrids A Taxonomic and Nomenclatural Survey. In: Phyton. Vol. 50. Fasc. 1. 2010 [2]
  25. ↑ HAMERNÍK, J., MUSIL, I. The Pinus mugo coplex – its structuring and general overview of the used nomenclature. In: JOURNAL OF FOREST SCIENCE, 53, 2007 (6): 253–266 [3]
  26. ↑ MUSIL, I. Lesnická dendrologie 1 - jehličnaté dřeviny - přehled nahosemenných (i výtrusných) dřevin. 2003. ISBN 80-213-0992-X – 2. ed. S. 53 – 57
  27. ↑ HAMERNÍK, J. Příspevěk k variabilitě agregátu Pinus mugo ….- Příloha 1 – Variabilita šišek agregátu Pinus mugo – včetně jeho některých hybridních populace – a jejich využití pŕi klasifikaci hybridních rojů. 2004 [4]
  28. ↑ BUSINSKÝ, R. Borovice blatka, příbuzní a kříženci: Zapomeňte na Pinus rotundata, P. pseudopumilio a P. pumilio. In: Živa 6/2019 [5]
  29. ↑ HOLUBČÍK, M. Návrh slovenských názvov niektorých cudzokrajných drevín. In: SON 1960 č. 6 [6]
  30. ↑ HOLLUBIČKOVÁ, B. A Study of the Pinus mugo Complex (Variability and Diagnostic Value of Characters in Some Bohemian Populations). In: PRESLIA (PRAHA) 37: 276~288, 1965 [7]
  31. ↑ FARJON, Aljos. A Handbook of the World's Conifers. [s.l.] : Brill, 2017. 1153 s. ISBN 978-90-04-32449-7. S. S. 739-740, 776, 802.
  32. ↑ JÄGER, Eckehart J.. Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland. Gefäßpflanzen: Grundband. [s.l.] : Springer-Verlag, 2016. 924 s. ISBN 978-3-662-49708-1. S. 124, 125.
  33. ↑ Pinus L. [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2023-03-12]. Dostupné online.
  34. ↑ KAVALIAUSKAS, Darius. Die Spirke in süddeutschen Mooren [online]. waldwissen.net, 2019-12-09, [cit. 2023-03-12]. Dostupné online.
  35. ↑ МАТЮХИН, Дмитрий; СИМАХИН, Максим. Виды и формы хвойных, культивируемые в России. Часть 4. [s.l.] : Litres, 2022. 268 s. Dostupné online. ISBN 978-5-04447429-1. S. 111-115.
  36. ↑ HESS; LANDOLT; HIRZEL. Flora der Schweiz und angrenzender Gebiete Band 1: Pteridophyta - Caryophyllaceae. [s.l.] : Springer-Verlag, 2013. 855 s. Dostupné online. ISBN 978-3-03485905-9. S. 174.
  37. ↑ Pinus ascendens, Pinus mugo, Pinus uncinata subsp. uncinata, Pinus uncinata subsp. uliginosa
  38. ↑ Rote Liste Plantae [online]. portal.cybertaxonomy.org, [cit. 2023-03-12]. Dostupné online.
  39. ↑ MARHOLD, K. – HINDÁK, F. et al. 1998 Zoznam nizsich a vyssich rastlin Slovenska [8]
  40. ↑ KURT, H., DEVETAK, Z. Prilog poznavanju eteričnog ulja klekovine. In: Glasnik družstva hemičara NRBiH, Sarajevo, knj. 7 (1958). [9]
  41. ↑ VANČUROVÁ, R. et al. Poľnohospodárska botanika – systematika rastlín. 1968. S. 141
  42. ↑ BUSINSKÝ, R. Borovice blatka v novém pojetí. Zprávy Èes. Bot. Spoleè., Praha, 44: 35–43, 2009 [10]
  43. ↑ BUSINSKÝ, R., KIRSCHNER, J. Nomenclatural notes on the Pinus mugo complex in Central Europe. In: Phyton (Horn, Austria). 2006. Vol. 46. Fasc. 1. 129-139 [11]
  44. ↑ AG Flora von Bayern. Steckbriefe zu den Gefäßpflanzen Bayerns [online]. daten.bayernflora.de, [cit. 2023-03-12]. Dostupné online.
  45. ↑ BARANEC, T. et al. Systematická botanika. 2001. S. 46
  46. ↑ Cenník okrasných drevín 2019 – Lesy SR [12]
  47. ↑ HIEKE, Karel. Encyklopedie jehličnatých stromů a keřů. [s.l.] : Albatros Media a.s., 2019. 248 s. ISBN 978-80-264-2524-3. S. 159, 175, 183.
  48. ↑ borovica. In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch A-L. 2006. S. 159
  49. ↑ Sosna górska (kosodrzewina) [online]. encyklopedia.lasypolskie.pl, [cit. 2023-03-12]. Dostupné online.
  50. ↑ Sosna górska [online]. encyklopedia.lasypolskie.pl, [cit. 2023-03-12]. Dostupné online.
  51. ↑ Sosna błotna [online]. encyklopedia.lasypolskie.pl, [cit. 2023-03-12]. Dostupné online.
  52. ↑ ENDLICHER, Stephan. Synopsis coniferarum. [s.l.] : Apud Scheitlin & Zollikofer, 1847. 368 s. S. 169-170.
  53. ↑ Elie-Abel Carrière. Traité général des conifères (ou, Description de toutes les espèces et variétés de ce genre aujourd'hui connues, avec leur synonymie, l'indication des procédés de culture et de multiplication qu'il convient de leur appliquer). [s.l.] : Chez l'Auteur, 1867. 910 s. S. 476-480.
  54. ↑ GORDON, George. The pinetum: being a synopsis of all the coniferous plants at present Known, with descriptions, history, and synonymes, and compresing nearly one hundred new Kinds (By George Gordon, assisted by Robert Glendinning). [s.l.] : H. G. Bohn, 1858. 353 s. S. 172, 173, 180.
  55. ↑ STANOVÁ, V. Š. Manažmentové modely pre údržbu, ochranu a obnovu mokraďových biotopov. 2015 [13]. S. 136
  56. ↑ BERNÁTOVÁ, D., UHLÍŘOVÁ, J. Príspevok k poznaniu reliktnej flóry oblasti Tatranskej Javoriny. Bull. Slov. Bot. Spoločn., roč. 40, č. 1: 63–69, 2018. S. 67 [14]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Hamerník, J., Musil, I. The Pinus mugo complex – its structuring and general overview of the used nomenclature. 2007 [15] (prehľad systematík)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Borovica_horská&oldid=7926094“