Rod Bourbon-Parma

Rod Bourbon-Parma je menšia talianska vetva šlachtického rodu Bourbonovcov. Vládla vojvodstvám Parma, Piacenza, Guastalla a Lucca, aj kráľovstvu Etrúria.

Rod Bourbonovcov-Parmských pochádza z francúzskeho kráľovského rodu Kapetovcov (legitímnou mužskou líniou) a je dedičom dynastie Farnézovcov. Pochádza z neho niekoľko panovníkov krajín katolíckej a pravoslávnej Európy a v súčasnosti od roku 1964 vládne Luxemburskému veľkovojvodstvu.

História rodu

Bourbonovci-Parmovci vznikli manželstvom španielskeho kráľa Filipa V. s princeznou Alžbetou Farnese, poslednou predstaviteľkou parmskej dynastie Farnese, ktorá bola mladšou španielskej vetvou kapetovského rodu Bourbonovcov.

Rod bol založený v roku 1748 Karolom III. (najstarším synom Filipa V. a Alžbety Parmsko-Farónskej) a jeho mladším bratom, Filipom I. Parmským. Počas Veľkej francúzskej revolúcie a Napoleonovho cisárstva sa s rodom Bourbon-Parma zaobchádzalo zle. Dokonca boli ich majetky aj skonfiškované. Po Viedenskom kongrese (1815) bolo Parmské vojvodstvo zverené bývalej cisárovnej Márii Lujze Habsbursko-lotrinskej a Bourbon-Parmovci dostali vojvodstvo Lucca ako náhradu za stratu svojich majetkov.

Rod bol v roku 1860 definitívne zbavený svojich talianskych dŕžav v rámci Risorgimenta. Bourbon-Parmovci si napriek tomu udržali svoje postavenie a časté manželské zväzky ich naďalej spájali so suverénnymi katolíckymi, aj pravoslávnymi dynastiami Európy.

Po smrti posledného panovníckeho vojvodu Roberta I. v roku 1907 a následne po Prvej svetovej vojne bol rod Bourbon-Parma značne rozštiepený a viacerí jeho členovia sa zapojili do politického života.

Zatiaľ čo najstaršia vetva si naďalej nárokovala svoje práva na Parmské vojvodstvo, mladšia vetva sa postavila na čelo španielskeho karlistického hnutia, a ďalšia vetva sa stala hlavou Luxemburska sobášom s veľkovojvodkyňou Šarlotou I..

Rod sa v roku 1974 na istý čas opäť zjednotil, no od roku 1977 sa opäť rozdelil na dve protichodné línie.

Predstavitelia rodu

Suverénni parmskí vojvodovia

Karol I. Parmský (1731-1735), budúci Karol III. španielsky

Filip I. Parmský (1748-1765), jeho mladší brat

Ferdinand I. Parmský (1765-1802), jeho syn

Králi Etrúrie

Ľudovít (Etrúria) (1801-1803), jeho syn

Ľudovít II. z Etrurie (1803-1807), jeho syn (známy ako Karol Ľudovít z Luccy a Karol II. z Parmy)

Suverénny vojvodcovia z Luccy

Mária Lujza Bourbonská (1815-1824), vdova po Ľudovítovi I.

Charles-Louis de Lucques (1824-1847), ich syn

Suverénni parmskí vojvodovia

Karol II. Parmský (1847-1849) ( na parmský trón nastúpil po smrti cisárovnej Márie Lujze Habsbursko-lotrinskej)

Karol III. Parmský (1849-1854), jeho syn

Robert I. Parmský (1854 - 1860), jeho syn

Titulovaní parmskí vojvodovia

Robert I. Parmský (1860-1907)

Henri Bourbon-Parmský (1907-1939), jeho syn

Joseph Bourbon-Parmský (1939-1950), jeho brat

Élie Bourbon-Parmský (1950-1959), jeho brat

Robert (II.) Bourbon-Parmský (1959-1974), jeho syn

Karlistickí predstavitelia

François-Xavier de Bourbon-Parme, karlistický pretendent na španielsky trón (1936-1977), strýko Roberta (II.) a syn Roberta I.

Sixte-Henri de Bourbon-Parme, jeho najmladší syn (od roku 1977)

Parmskí vojvodovia a karlistickí pretendenti

François-Xavier de Bourbon-Parme (1974-1977), vyššie

Charles-Hugues de Bourbon-Parme (1977-2010), jeho najstarší syn, karlistický pretendent do roku 1978

Charles-Xavier de Bourbon-Parme (od roku 2010), jeho syn

Luxemburskí veľkovojvodovia

Ján (1964-2000), vnuk Roberta I.

Henri (od roku 2000), jeho syn

Manželky z rodu

Medzi významné manželky z rodu patri napríklad:

Zita Bourbonsko-Parmská, rakúska cisárovná a uhorská kráľovná (1916-1918), dcéra Roberta I.

Mária Lujza Parmská, španielska kráľovná (1788-1808), dcéra Filipa I.

Ďalšie osobnosti z rodu

Izabela Bourbónska (1741), prvá manželka budúceho cisára Svätej ríše rímskej Jozefa II.

Referencie

Luxemburský portál
Taliansky portál
Historický portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Maison de Bourbon-Parme na francúzskej Wikipédii.