Preskočiť na obsah

Bránica (časť tela)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Bránica (lat. diaphragma) je plochý kupolovitý sval, ktorý tvorí priehradku medzi hrudnou a brušnou dutinou.

Bránica je pripojená k dolnej apertúre hrudníka (dolnému vchodu do hrudníka; apertura thoracis inferior). Pri okrajoch ju tvoria svalové vlákna, v prostriedku je rozsiahla aponeuróza (ústredná šľacha - centrum tendineum) s tromi otvormi. Svalové snopce začínajú na vnútornej ploche mečovitého výbežku (processus xiphoideus), od chrupiek posledných 6 rebier a na laterálnych plochách prvých lumbálnych stavcov. Keď sa svaly kontrahujú, zmenšuje sa vyklenutie bránice, a tým sa zväčšuje objem hrudnej dutiny. V koordinácii s inými svalmi sa súčasne dvíhajú rebrá a tak je vyvolaný vdych. Výdych je aktívna činnosť vytláčania vzduchu z hrudníkovej dutiny. Odohráva sa tak, že svaly sťahujú rebrá smerom dolu, kontrahujú sa svaly brucha a relaxuje bránica. Na to, aby mohol nastať usilovný výdych, kašeľ, smiech alebo plač, musí tomu predchádzať hlboký vdych. Bránica sa zúčastňuje aj na činnostiach ako je napr. zvracanie, defekácia, močenie a sťahy pri pôrode.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]