Budhizmus
Budhizmus (-kodifikovaný tvar podľa PSP a KSSJ; nekodifikovaný tvar: buddhizmus[1]) je učenie a filozofický systém, ktoré sa zakladá na učení Siddhárthu Gautamau, úctivo zvaného Buddha („Prebudený“), ktorý pôsobil v 6. – 5. storočí pred Kr. na severovýchode dnešnej Indie.
Ide o jedno z najrozšírenejších svetových učení-filozofických hnutí, ktoré uctieva a praktizuje 300 – 500 miliónov ľudí, hlavne v Číne, Bhutáne, Malajzii, Indii, Japonsku, Kambodži, Laose, Mongolsku, Mjanmarsku, na Srí Lanke, v Kórei, Thajsku, Tibete a Vietname.
Siddhártha Gautama Buddha sa narodil v kráľovskej rodine, približne v roku 560 pred Kr. Od detstva ho obklopovalo bohatstvo, krása a dostalo sa mu to najlepšie vzdelanie. Texty ho popisujú ako vysokého, silného a modrookého muža. Keď vo veku 29 rokov po prvýkrát opustil palác, stretol starca, chorého a polomŕtveho človeka, skúsenosti, ktoré dovtedy nepoznal. Vtedy si uvedomil, že nič nie je trvalé a opustil palác, aby meditoval v horách a lesoch severnej Indie. Po dlhom hľadaní trvalých hodnôt rozpoznal v hlbokej meditácii prirodzenosť mysle a dosiahol osvietenie.
Čistý budhizmus sa niekedy považuje za formu džnánajogy. Budhizmus je učením významne odlíšených od náboženstiev ľudstva, nejde o náboženstvo. Budhizmus sa v istých ohľadoch vyvinul ako reakcia na niektoré aspekty hinduizmu.
Budhizmus preberá z tradície učenie o odplate dobrých a zlých činov (karma) a učenie o kolobehu životov. Učenie budhizmu je založené na odmietaní strastiplného bytia a na hľadaní cesty, ktorá vedie k oslobodeniu z kolobehu života, ktorého podstatu tvorí utrpenie. Stvoriteľ Budhizmu bol Budha.
Budhistické učenie
[upraviť | upraviť zdroj]Budhistické učenie alebo inak dharma, dharma yoga ukazuje cestu k prebudeniu a ukončeniu utrpenia, ktoré predstavuje opätovný cyklus znovuzrodzovania. Je to stredná cesta, ktorá je kompromisom medzi zmyslovými pôžitkami a asketizmom.
Budha kázal, že všetky veci v materiálnom svete sú len ilúziou vrátane ega a že svetské pôžitky sú nestále a v konečnom dôsledku predstavujú sklamanie. V budhizme nie je ego trvalou entitou ako hinduistický átman, ale niečo, čo je podrobené zmene kvôli lipnutiu na predmetoch, ktoré sú vo svojej podstate netrvalé a iluzórne. Utrpenie v živote je spôsobované túžbou po predmetoch dostupných ľudským zmyslom. Preto treba odstrániť tento smäd poznaním, že to všetko nie je pravé Ja a že sa ma to v skutočnosti vôbec netýka. Tento najvyšší cieľ sa nazýva nirvána (doslova: vyvanutie, vyhasnutie plameňa). Svojím dôrazom na premáhanie utrpenia, na sebavýchovu osobnosti zapôsobil na ďalší vývoj východných filozofií skôr v moralistickom než v náboženskom zmysle.
Veľmi záleží na tom, čo si človek predstavuje pod pojmom „náboženstvo“. Z pohľadu budhistov, budhizmus nie je náboženstvom. Budhizmus je „Cesta“ (recept) k dosiahnutiu uvedomenia si reality a pravdy o živote.
Budhovo učenie
[upraviť | upraviť zdroj]Budhovo učenie v jadre tvoria štyri vznešené pravdy:
- 1. existuje utrpenie
- 2. utrpenie má príčinu
- 3. utrpenie možno ukončiť
- 4. existuje cesta k ukončeniu utrpenia
Existuje utrpenie
[upraviť | upraviť zdroj]Utrpením je narodenie i staroba, choroba i smrť, spojenie s nemilými i odlúčenie od milého, nesplnené priania. Utrpenie je aj akákoľvek zmena a človek je súhrn prebiehajúcich pochodov – dhammov (v sanskrite: dharma). Podstatu jedinca tvorí päť khand: telesnosť, cítenie, vnímanie, tvorivé sily a vedomie. Tie sa smrťou uvoľňujú a novým narodením znovu novo zoskupujú, a tak utrpenie pokračuje.
Utrpenie má príčinu
[upraviť | upraviť zdroj]Konkrétne: vzniká z našej žiadostivosti, chcenia, túžob a z nášho odporu, odmietania a latentnosti voči javom, osobám, veciam v našom okolí, ktoré vnímame našimi piatimi zmyslami a našou mysľou (v buddhizme je myseľ našim šiestym zmyslom).
Utrpenie možno ukončiť
[upraviť | upraviť zdroj]Čiže odstránením nevedomosti, zložiek karmických síl.
Existuje cesta k ukončeniu utrpenia
[upraviť | upraviť zdroj]Celú cestu k osvieteniu možno rozčleniť na päť ciest. Najpoužívanejším rozdelením je:
- 1. cesta nahromadenia
- 2. cesta spojenia
- 3. cesta vhľadu
- 4. cesta meditácie (osemdielna cesta)
- 5. cesta meditácie
Cesta nahromadenia
[upraviť | upraviť zdroj]Pozostáva z malej, strednej a veľkej časti. Malá pozostáva z pozorovania tela, pocitov mysle a javov. Strednú možno opísať výrokom: “Nedovoľ vznikať negatívnym činom. Ak už niečo také vznikne, vzdaj sa toho – pozitívnymi činmi rob presný opak.“ Vo veľkej ide o štyri druhy stavov koncentrácie (samádhi), ktoré na seba nadväzujú: “Ak usilovnosťou rozvinieš samádhi úsilia, dosiahneš jednobodovo sústredený stav mysle; práve tak, ako keď rozvinieš samádhi, ktoré analyzuje učenia.“
Cesta spojenia
[upraviť | upraviť zdroj]Originálny verš z „Pokladu poznania“, ktorý objasňuje cestu spojenia, uvádza:„Samádhi obrátenia sa k dharme, usilovnosti, jednobodovej sústredenosti mysle a analyzovania, štyri časti cesty, ktoré vedú k definitívnemu pochopeniu sa spájajú so šestnástimi aspektmi štyroch vznešených právd (na ceste vhľadu), pričom dvakrát používame dôveru, usilovnosť, pozornosť, meditačnú koncentráciu a múdrosť.“
Cesta vhľadu
[upraviť | upraviť zdroj]V mahájáne prechádza 16 aspektov do jednej sústredenej samádhi, pretože rozpoznanie základnej prázdnoty sa nedá deliť na jednotlivé aspekty.
Cesta k oslobodeniu, osvieteniu život podľa osemdielnej cesty - Dharma
[upraviť | upraviť zdroj]- správne názory – znamená že rozumieme, prečo spočívame v meditačnej vyrovnanosti, rozlišujeme relatívnu a absolútnu pravdu
- správne porozumenie – vieme čo máme povedať a ako sa máme správať, rozpoznávame podstatu mysle
- správna reč – vieme čo môžeme ostatným povedať alebo ako sa pred nimi môžeme vyjadrovať, vždy máme správnu motiváciu
- správne konanie – zastavíme každý druh negativity
- správny životný štýl – praktizujeme čisté chovanie sa, neklameme, nekradneme, atď., zažívame zmyslové vnímanie ako čisté
- správne úsilie – vieme čoho sa musíme vzdať a vieme k tomu použiť vždy ten správny prostriedok
- správna pozornosť – nezabúdame na objekt koncentrácie, zostávame v samádhi a veci analyzujeme tým správnym spôsobom
- správna meditačná koncentrácia (samádhi) – prekonávame špecifické prekážky a praktizujeme správnu koncentráciu.
Znamená zrealizovanie absolútneho stavu buddhu.
Podstatou Budhovho učenia je teda zbavenie sa lipnutia na podmienenej existencii cestou vonkajšej a vnútornej disciplíny až po rozpoznanie neexistencie/iluzórnosti "ja" a nakoniec dosiahnutie osvietenia. Na otázku čo a prečo učí, Buddha vždy odpovedal: "Učím, pretože rovnako ako všetky bytosti chcete byť šťastní a vyhnúť sa utrpeniu. Učím ako sa veci majú".
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Buzássyová, Klára; Jarošová, Alexandra, edi. (2006), „buddhizmus“, Slovník súčasného slovenského jazyka, A – G, Bratislava: Veda, ISBN 80-224-0932-4
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Budhizmus
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Budhizmus
Wikislovník ponúka heslo Budhizmus
