Hlavná budova Slovenského národného múzea

Slovenské národné múzeum
budova
Hlavná budova Slovenského národného múzea
Štát	Slovensko
Región	Bratislavský kraj
Okres	Bratislava I
Mesto	Bratislava
Mestská časť	Staré Mesto
Súradnice	48°08′25″S 17°06′48″V
Architekt	Michal Milan Harminc
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Starého Mesta
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Hlavná budova Slovenského národného múzea (pôvodne budova Zemedelského múzea) je budova na Dunajskom nábreží v Bratislave, v ktorej dnes sídli Prírodovedné múzeum Slovenského národného múzea a Generálne riaditeľstvo SNM.

Pôvodne budovu postavilo Československé zemědělské muzeum v Prahe, ktoré si v Bratislave zriadilo v roku 1924 svoju pobočku. V medzivojnovom období ju na výstavné účely využívali tri bratislavské múzeá (Zememdelské múzeum, Lesnícke a Lovecké múzeum a Slovenské vlastivedné múzeum), ktoré sa v roku 1940 zlúčili do Slovenského múzea v Bratislave. Toto múzeum sa v roku 1961 spojilo so Slovenským národným múzeom v Martine pod spoločným názvom Slovenské národné múzeum so sídlom v Bratislave. V súčasnosti tu sídli Generálne riaditeľstvo Slovenského národného múzea a Prírodovedné múzeum, ktoré je so zbierkou 2,4 mil. predmetov najväčšie svojho zamerania na Slovensku.

Architektonická súťaž

Budova múzea v roku 1930

Projekt bol realizovaný v rokoch 1925 – 1927 podľa návrhu architekta Michala Milana Harminca napriek tomu, že podľa súťažnej poroty bol uznaný za najlepší a odporučený na ďalšie spracovanie projekt Pavla Janáka. Svoju rolu tu zohrala klasicistická forma, ktorá zodpovedala názoru zachytenému v regulatívoch, ale aj miestna spoločenská situácia a osobné kontakty Harminca s iniciátormi stavby, poprednými politikmi Milanom Hodžom a Vavrom Šrobárom. Harminc dokonca sám vybral parcelu na výstavbu múzea a začiatkom roku 1924 vypracoval aj jeho architektonický návrh. Po vyhlásení výsledkov bola realizácia napriek všetkému zadaná Harmincovi. Kvôli výhradám iniciátorov stavby svoj pôvodný návrh ešte modifikoval podľa návrhov zo súťaže. Expozície slávnostne otvorili 4. mája 1930.

Architektonické riešenie

Stavba, postavená v duchu oficiálnej monumentality, je trojpodlažnou hmotou, ktorá vyrastá z masívnej podnože. Dispozične využíva nepravidelný lichobežníkový tvar pozemku s veľkou centrálnou sálou na prízemí, okolo ktorej obieha ako konštrukčný dvojtrakt.

Hlavné čelo budovy je dôsledne symetrické. Nad vstupným portikom s predsadeným schodiskom sa tiahnu cez dve podlažia dva kanelované novodórske polostĺpy, podopierajúce mohutný tympanón. V ňom bol pôvodne umiestnený reliéf oráča s koňom. Podobné výjavy, spojené s roľníckou prácou, môžeme nájsť aj na reliéfoch medzi oknami prvého a druhého podlažia. Tvorcom umeleckej výzdoby priečelia bol František Úprka. Bočné fasády sú vertikálne členené systémom polostĺpov nesúcich mohutnú rímsu. Bosážový sokel, prebiehajúci cez zvýšené prízemie po celom obvode, je zakončený kordónovou rímsou. Tvorí pevný podstavec pre trojposchodový kubus múzea, ktorý je zviazaný antikizujúcim systémom. Členenie nábrežnej fasády s dvoma bočnými a monumentálnym rizalitom v strede harmonizuje s Rittnerovou Vládnou budovou na opačnom konci zastavaného bloku pozdĺž Dunajského nábrežia.

Hlavný vstup do budovy s dominantnými dverami s bronzovými výplňami od Stina Paukerta je zvýraznený jednoducho rezaným granitovým portálom. Vedie cez masívny plochý portikus do štvorcovej haly, ktorá obsahuje niekoľko symbolov novoantickej architektúry v rožných pseudodórskych stĺpoch v štylizovanom ornamente perlovky a vajcovky. V priestoroch zadného krídla bola pôvodne zriadená kaviareň „Múzeumka“ v úrovni dvoch podlaží. Tá sa neskôr využívala ako výstavná sieň a depozitár, v súčasnosti slúži znova pôvodnému zámeru.

Prízemie tvoria výstavné priestory, centrálna časť jeho pôdorysu obsahuje veľkú prednáškovú sálu. Druhé a tretie podlažie poskytuje v 26 sálach inštalačnú plochu pre stále expozície. Na treťom poschodí sa nachádza knižnica. V priestoroch pod sedlovou strechou so železobetónovou konštrukciou sú umiestnené depozitáre múzea.

Budova prírodovedného múzea v Bratislave

Veľký dôraz je kladený na výzdobu interiéru – vo vstupných komunikačných priestoroch ako aj v priestore kaviarne architekt Harminc opakuje antické dekoratívne články v súlade s vonkajšou fasádou, predovšetkým stĺpy, polostĺpy, trojuholníkové štíty a pod. Systém polostĺpov a kanelovaných častí uplatnil aj v návrhoch mobiliáru.

Na tejto stavbe architekt dokonale vyjadril schopnosť umeleckej tektonickej výrazovosti. V projekte SNM sa zameral jednoznačne na stvárnenie stánku kultúry v prísnom novoantickom duchu, oprostenom od prvkov iných slohov. Budova je jedným z mála zachovaných prejavov oficiálnej architektúry dvadsiatych rokov na Slovensku.

Michal M. Harminc pracoval v roku 1938 aj na projekte adaptácie budovy na Slovenský parlament a v rokoch 1947/1948 viedol rekonštrukčné práce kvôli silnému poškodeniu pri bombardovaní Bratislavy počas druhej svetovej vojny.

Použitá literatúra

• Dulla, M., Moravčíková, H. :Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava SLOVART 2002 , s. 61 – 62
• Milan Michal Harminc 1869 – 1964, výber z autorskej grafickej dokumentácie arch. diela. Slovenská národná galéria, Bratislava 1991
• Toran, E. : Z novších výtvarných dejín Slovenska. Bratislava 1962 , s. 343

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hlavná budova Slovenského národného múzea