Preskočiť na obsah

Podstata

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Bytnosť)
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu podstata pozri podstata (rozlišovacia stránka).

Podstata (iné názvy: esencia, bytnosť, čosť, čoosť, čo-bytie, kvidita; lat. essentia, quidditas, ens, nem. Wesen, Wesenheit, Wesensmäßiges, Essenz, Was-Sein, Quiddität, gr. úsiá, angl. essence, what-being, quiddity) je stránka vnútorného; súhrn vnútorných trvalých vlastností; jedna zo základných filozofických tém.

Výsledok filozofického skúmania tejto témy závisí od kategórií, ktoré v ňom intervenujú. Keď napr. Rudolf Eisler hovorí, že podstata je to, čo konštituuje 'povahu' druhu vecí alebo jednotlivej veci, používa explicitne kategóriu konštitúcie, povahy, týkania sa druhu, týkania sa jednotlivosti a implicitne kategóriu procesuality. Výskum širšieho kontextu Eislerovho textu týkajúceho sa podstaty by ukázal, že v Eislerovej filozofickej reflexii podstaty intervenujú aj ďalšie kategórie: kategória rozlíšenosti, určenosti, relatívnosti, jednoznačnosti atď.

Podstata je podstatou len ako základ bezprostredného bytia predmetu, len ako základ jeho existencie. Podstata je vnútorný základ.

Platón: Podstata má čisto myšlienkovú povahu a spočíva v ideách, ktoré sú mimo materiálneho sveta.

Iónska filozofia: Podstata spočíva v súvislosti všetkých javov, ktoré majú svoj pôvod v nejakej materiálnej pralátke, ktorá môže prechádzať rozmanitými premenami.

Aristoteles: Podstata (bytnosť) je to, čo vec v svojej podstate je, čím sa stáva, čo sa o nej nevypovedá, ale o čom podľa ďalších kategórií možno vypovedať všetko ostatné (kvantitu, kvalitu, vzťah, miesto, čas, polohu, vlastníctvo, činnosť a trpnosť). Podstata je trojaká, a to 1. látka (hylé), 2. tvar (eidos), 3. jednota látky a tvaru, vec, celok, celková podstata (to synholon, hé synholos úsiá). Prvá ani druhá podstata samo osebe neexistujú, existuje iba jednota látky a tvaru, tretia podstata, až ona vytvára skutočné bytie. Tvar je tým, čo robí vec práve tou ktorou vecou, takže ak poznávame vec, poznávame jej tvary. Samu látku poznať nemožno. Sama osebe je nepoznateľná (hýlé agnóstos kath' hautén).

Bacon: Podstata je vnútorný zákon javov, ktorý je ľudskému poznaniu prístupný na základe myšlienkovej analýzy vonkajších, vnímateľných vlastností.


Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Podstata
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.