Cersei Lannisterová
Cersei Lannisterová | |
Lena Headeyová, seriálová predstaviteľka Cersei Lannisterovej | |
Základné informácie | |
---|---|
Pieseň ľadu a ohňa | |
Autor | George R. R. Martin |
Herec | Lena Headeyová |
O postave | |
Miesto narodenia | Casterlyho skala |
Pohlavie | žena |
Druh bytosti | Človek |
Povolanie | Kráľovná Siedmich kráľovstiev, kráľova regentka |
Rodina | Tywin Lannister (otec) Jaime Lannister (brat) Tyrion Lannister (brat) Kevan Lannister (strýko) Lancel Lannister (bratranec) |
Manžel(ka) | Robert Baratheon |
Potomkovia | Joffrey Baratheon (syn) Myrcella Baratheonová (dcéra) Tommen Baratheon (syn) |
Náboženstvo | Sedem |
Cersei Lannisterová je jedna z ústredných postáv fantasy románovej série Pieseň ľadu a ohňa od amerického autora G. R. R. Martina. Vystupuje aj v seriáli Game of Thrones natočenom na motívy tejto série. Je kráľovnou fiktívnej ríše Sedem kráľovstiev, krásnou, ale nebezpečnou. V seriálovej podobe ju hrala herečka Lena Headeyová.
Je manželkou kráľa Roberta Baratheona a matkou troch detí: namysleného a krvilačného Joffreyho, jemnej a vychovanej Myrcelly a útlocitného, tučného Tommena. Má brata-dvojča menom Jaime a mladšieho brata Tyriona. Cersei sa vyznačuje chladnou, krutou, vypočítavou povahou, je veľkou intrigánkou a hlavnou príčinou vypuknutia vojny medzi rodmi Starkovcov a Lannisterovcov.
Vyskytuje sa v knihách Hra o tróny, Súboj kráľov, Búrka mečov, Hostina pre vrany a Tanec s drakmi. Niektoré kapitoly Hostiny pre vrany a Tanca s drakmi sú písané z jej uhla pohľadu.
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Výzor
[upraviť | upraviť zdroj]Cersei je žena niečo po tridsiatke, povestná svojou krásou a pôvabom. Má štíhlu postavu, zlaté vlasy a zelené oči. Odieva sa do nádherných šiat a nosí drahokamy, najmä smaragdy, aby ladili s jej očami. Šaty zakrývajú jej nedostatky – tehotenské strie a poklesávajúce prsia.
Osobnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Cersei je veľmi ambiciózna žena túžiaca po moci. Chce vládnuť prostredníctvom svojich detí a dotiahnuť to ďaleko. Je intrigánka, spriada úklady, využíva špehov. Považuje sa za hrdú, silnú a odvážnu, je však skôr namyslená a plná pretvárky. Ľahko sa urazí, rozčúli a je pomstychtivá. Myslí si o sebe, že sa narodila so srdcom bojovníka, no krutí bohovia jej pridelili slabé telo ženy. Neznáša nerovnoprávnosť mužov a žien, ktorá v Siedmich kráľovstvách panuje, opovrhuje svojím ženstvom aj láskou. Na rozdiel od iných ženských postáv v knižnej sérii nesúhlasiacimi s úlohou ženy, ktoré sa naučili bojovať ako muži (Arya, Brienne, Asha…), však Cersei bojuje ženskými zbraňami. Manipuluje s mužmi prostredníctvom zvádzania a sexu. Nepripúšťa si, že starne, a drží sa presvedčenia, že zostane najkrajšou a najmocnejšou kráľovnou v ríši.
O svojom bratovi Jaimem vyhlasuje, že sú jedna bytosť v dvoch telách a bez neho nie je úplná. Len pred ním sa odvažuje plakať. Manipuluje s ním však rovnako ako s ostatnými. Jaime si myslí, že pred ním nemá tajomstvá, nie je to však pravda. Obe dvojčatá tvrdia, že odídu z tohto sveta v jeden deň rovnako, ako naň prišli.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Cersei sa narodila na Casterlyho skale Joanne Lannisterovej, ktorá bola manželkou a sesternicou Tywina Lannistera. Z dvojčiat prišla na svet prvá a keby bola mužom, stala by sa dedičkou svojho otca, najmocnejšieho a najbohatšieho lorda v ríši. Ako žena však mohla dediť len v prípade, že by obaja jej bratia umreli a zostali bez potomkov. Je to jedna z vecí, ktorá zvyšuje jej zatrpknutosť voči svojmu pohlaviu.
Pri narodení ju Jaime držal za nohu. Dvojčatá boli krásne a hoci sú dvojvaječné, veľmi sa na seba podobali. Aj v dospelosti vyzerali ako odraz jeden druhého v zrkadle. Už od detstva boli nerozluční. Vďaka svojej podobe si niekedy vymenili šaty a každé z nich strávilo deň toho druhého, čo si nikto nevšimol. Ako však rástli, Cersei spozorovala, že rodičia a ľudia v ich službách medzi nimi robia čoraz väčšie rozdiely. Jaimeho učili bojovať s mečom, Cersei tancovať a usmievať sa. Nechápala, prečo sa k nim správajú tak odlišne, keď si boli takí podobní. Jaime bol veľký šermiarsky talent a Cersei sa čoskoro naučila brať ako samozrejmosť, že ju bude svojím mečom navždy ochraňovať.
Otec Cersei sľúbil, že ju vydá za Rhaegara Targaryena, dediča trónu. Cersei odvtedy o Rhaegalovi tajne snívala. S Jaimem sa však začala zbližovať aj na telesnej úrovni. Raz, keď u nich matka videla známky incestného správania, vydesilo ju to. Prísne im to zakázala, oddelila dvojčatá od seba, dala každému izbu na opačnej strane hradu. Zakrátko na to však umrela pri pôrode najmladšieho syna Tyriona.
Cersei sa malý, znetvorený brat Tyrion hnusil. Navyše sa objavil ďalší dôvod, prečo ho nenávidieť. Raz si nechala od istej čarodejnice vyveštiť budúcnosť a tá jej okrem iného povedala, že jej „ valonquar“, čo znamená v jazyku Valýrie „malý brat“, ju pripraví o všetko, čo je jej drahé. Cersei tomu spočiatku veľmi neverila, no inému dievčaťu tá istá osoba predpovedala skorú smrť a to sa splnilo. Potom sa Cersei začala veštby obávať.
Z dvojčiat sa počas dospievania stali tajní milenci. Otec, ktorý o ničom netušil, zažil odmietnutie od kráľa Aerysa ohľadom ponuky na sobáš Rhaegala s Cersei. Aerys vybral Rhaegarovi inú ženu. Tywin, kráľov pobočník, však svoj úmysel nevzdával. Svoju dcéru zobral na kráľovský dvor pre prípad, že by chorľavá Rhaegarova manželka umrela. Cersei tak bola oddelená od Jaimeho, ktorý slúžil ako panoš, a toto rozdelenie trvalo štyri roky. Za ten čas Tywin odmietol množstvo ponúk na jej sobáš. Po opätovnom stretnutí dvojčiat, keď mali pätnásť rokov, Cersei po spoločne strávenej vášnivej noci presvedčila Jaimeho, aby sa vzdal dedičstva Casterlyho skaly, vstúpil do kráľovskej gardy a mohol jej byť nablízku. Jaime bol vtedy čerstvo pasovaný za rytiera. Vtedajší kráľ Aerys skutočne Jaimeho menoval členom kráľovskej gardy. Keď sa o tom dozvedel Tywin, strašne zúril, lebo chcel, aby jeho dedičom bol jeho obľúbenec Jaime, nie nenávidený Tyrion. Urazene spolu s Cersei dvor opustil a dvojčatá boli zase rozdelené.
O rok neskôr Aerys padol – zabil ho sám Jaime. Rhaegara, v tom čase ženatého s Eliou Martvellovou, zase zabil mladý šľachtic Robert Baratheon. Robert sa zúčastnil vzbury proti kráľovi najmä z dôvodu, že Rhaegar uniesol a údajne znásilnil Robertovu snúbenicu Lyannu. Rhaegarovým zabitím ale svoju lásku späť nezískal, Lyanna umrela. Z politických dôvodov boli neskôr Robert a Cersei dotlačení k tomu, aby sa vzali. Ani jeden z nich nemal toho druhého rád. Robert nemohol zabudnúť na svoju Lyannu a navyše Cersei už krátko po svadbe začal byť neverný, čo sa ani veľmi nesnažil skrývať. Cersei Roberta tiež podvádzala s Jaimem. Ten zostal súčasťou kráľovskej gardy nového kráľa. Cersei zazlievala Robertovi aj to, že priveľa pije. Robert sa ju však takmer nikdy neodvažoval udrieť v obave z Jaimeho.
Keď Cersei otehotnela so svojím manželom, Jaime zohnal ženu, ktorá ju plodu zbavila. Cersei postupne porodila tri deti, ktorých otcom bol Jaime: syna Joffreyho, dcéru Myrcellu a syna Tommena. V seriáli sa spomína aj ďalšie dieťa, chlapček, ktorý umrel ako malý na horúčku. Jaime jej bol oporou pri pôrode, kým Robert vždy pred pôrodom svojej ženy odišiel na lov. Cersei svoje deti milovala a nekriticky obhajovala. Z korunného princa Joffreyho tak vyrastal namyslený a arogantný človek, ktorý často žaloval mame.
Pobočníkom kráľa Roberta bol starší Jon Arryn, u ktorého Robert vyrastal. Jon Arryn si všimol podozrivú skutočnosť, že všetky Robertove nemanželské deti sú čiernovlasé a čiernovlasí boli všetci potomkovia rodu Baratheonovcov. Len Cerseine deti majú vlasy zlaté. Pochopil teda, kto je ich skutočným otcom. Povedal o tom Robertovmu bratovi Stannisovi. Ten ušiel do svojho sídla na ostrove Dračí kameň a zdanlivo nič nepodnikal. Jon Arryn bol krátko na to otrávený a umrel. Cersei to však neurobila a nevedela, kto za to mohol.
Cersei chcela, aby sa novým kráľovým pobočníkom stal Jaime. To však nechceli ani Robert, ani Jaime. Robert si ako nového pobočníka zvolil svojho dobrého priateľa Eddarda „Neda“ Starka. Išiel ho o to požiadať osobne s celým kráľovským sprievodom aj manželkou a jej deťmi. Cersei s princeznou a princami cestovala v pohodlí tzv. kolového domu. Na Nedovom hrade Zimovrese využili s Jaimem príležitosť, keď Robert odišiel na lov v tamojších lesoch, a milovali sa v opustenej veži. Mali však nečakaného svedka, Nedovho malého syna Brana, ktorý rád lozil po hradných múroch. Jaime sa Brana pokúsil zabiť zhodením z múru. Cersei to Jaimemu neskôr vyčítala. Bran prežil, ale stratil pamäť, takže tajomstvo dvojčiat bolo zatiaľ v bezpečí.
Cestou na juh s Nedom a jeho dvoma dcérami došlo k potýčke, pričom pravlk jedného zo Starkových dievčat, Arye, napadol Joffreyho. Cersei bola veľmi rozhorčená a verejne požadovala od Roberta zabitie tohto pravlka. Ten sa však nedal nájsť a tak Cersei trvala na tom, že bude zabitý iný pravlk, ktorý patrí druhej z dcér, Sanse. Tak sa aj stalo. Navyše, aj keď nevedno či z vôle kráľovnej, Joffreyho osobný strážca Sandor Clegane zabil chlapca prostého pôvodu, ktorý sa potýčky tiež zúčastnil. Tieto udalosti naštrbili vzťah Sansy, ktorá kráľovnú dovtedy obdivovala, k Cersei. Mladšia Arya Cersei nikdy nemala rada a po tomto ju priamo znenávidela.
V priebehu jedného roka na poste kráľovho pobočníka Eddard, skúmajúci okolnosti Jonovej smrti, zistil rovnakú šokujúcu vec ako Jon. Oznámil to Cersei. Vyhlásil tiež, že o tom povie Robertovi hneď ako sa ten vráti z jedného zo svojich obľúbených lovov. Navrhol Cersei, aby spolu s deťmi ušla, pretože ich Robert nechá pravdepodobne popraviť. Cersei sa ale nechcela vzdať svojej moci. Najprv sa pokúsila pobočníka zviesť, potom sa mu vyhrážala.
Už dávno spolu s Jaimem túžila po Robertovej smrti. Teraz ju zinscenovala za pomoci Lancela Lannistera, svojho dospievajúceho bratranca. Lancel podával kráľovi na love príliš husté víno. Robert bol tak viac opitý ako obyčajne a smrteľne ho zranil obrovský kanec. Robert vyhnal Cersei od svojej smrteľnej postele a nechal pri sebe Eddarda. Toho vo svojej poslednej vôli menoval regentom Joffreyho. Eddard už totiž nemal to srdce povedať mu, že jeho tri údajné manželské deti nie sú jeho.
Po Robertovej smrti Cersei roztrhala Robertov závet. Eddard chcel nechať Cersei a jej deti zatknúť a verejne vyhlásil, že kráľom je Robertov brat Stannis. Namiesto toho však prostredníctvom podplatenej mestskej hliadky Cersei zatkla Eddarda a tiež jeho staršiu dcéru Sansu. Veliteľa mestskej hliadky, Janosa Slynta, za to potom povýšila. Sansu vmanipulovala do toho, aby napísala zvyšku svojej rodiny listy, v ktorých odsudzuje otcovu zradu a nabáda ju na vernosť Lannisterovcom. Kráľovná však vedela, že si nemôže dovoliť Eddarda Starka popraviť, pretože jeho syn Robb mal za sebou veľkú armádu a ona potrebovala najprv zvíťaziť nad Robertovými bratmi, ktorí si budú nárokovať na trón. Poučila teda oficiálneho kráľa, vtedy dvanásťročného Joffreyho, aby Eddarda Starka poslal k Nočnej hliadke. Toho zase eunuch Varys prinútil k priznaniu sa k zrade, keď sa vyhrážal popravou Sansy. Eddard sa teda verejne priznal, že Joffreyho zradil. Krutý Joffrey však nechal Eddardovi aj tak sťať hlavu.
Jaime medzičasom prehral bitku s Robbom Starkom a padol do zajatia. Keď sa to Cersei dozvedela, plakala.
Cersei ako kráľova regentka a hlava ríše nariadila svojmu otcovi Tywinovi, aby so svojou armádou prišiel do hlavného mesta a ochraňoval ju aj jej deti. Jej otec sa však považoval za nadradeného svojej dcére a neposlúchol ju. Namiesto seba poslal do Kráľovho prístavu Tyriona, aby bol Joffreyho pobočníkom, kým sa tam nedostaví Tywin osobne. Cersei zúrila, napokon sa však s Tyrionovou funkciou ako-tak zmierila. Často ho však urážala či dokonca fackovala, dobre sa k nemu správala len v zriedkavých chvíľach vlastnej dobrej nálady. Dala však Tyriona sledovať.
Medzi jej ďalšie rozhodnutia patrilo prepustenie sera Barristana Selmyho z kráľovskej gardy. Barristan bol legendárny starý rytier, ktorý bol šokovaný, keď Cersei roztrhala kráľov závet a zaváhal, keď po ňom Cersei chcela, aby Eddarda zatkol. Prepustenie z kráľovskej gardy však bolo predtým nevídané, rytieri v nej slúžili až do smrti. Namiesto Selmyho Cersei menovala veliteľom gardy neprítomného Jaimeho. Po ďalších prepusteniach a úmrtiach členov kráľovskej gardy do nej kráľovná menovala čoraz neschopnejších mužov.
Nariadila zlepšiť obranu mesta a pripravovať ho na boj s Robertovými bratmi. Lancela, ktorý ju zbavil manžela, povýšila na rytiera a urobila z neho svojho milenca. Nechala zavraždiť všetky Robertove nemanželské deti. Minimálne jedno z nich, dospievajúci Gendry, však uniklo.
Stannis rozposlal po ríši správy o tom, že kráľovnine deti splodil Jaime. Keď sa Cersei o týchto listoch dozvedela, zúrila a chcela kruto potrestať každého, kto bude túto zvesť šíriť. Kráľovská rada ju ale presvedčila, nech na to zareaguje podobne hanlivým výmyslom a otcovstve Stannisovej jedinej dcéry. No nielen Stannis, ale aj jeho mladší brat Renly sa vyhlásili za kráľov Siedmich kráľovstiev. Robb Stark bol zase zvolený za kráľa Severu, požadoval odtrhnutie Severu od ríše a vyslal posla, zajatca, ďalšieho z Cerseiných bratrancov, s mierovými podmienkami. Cersei odmietla. Tyrion dal Cersei tiež sledovať a zistil, že verbuje do svojich služieb potulných rytierov, troch bratov Čiernokotlých.
Cersein špeh, veľmajster Pycelle, oznámi Cersei, že Tyrion chce ponúknuť Myrcellu za manželku dornskému princovi Trystanovi, aby Dorn držalo vo vojen na ich strane. Cersei opäť zúrila, pretože Myrcella bola jej jediná dcéra a navyše mala sama zlú skúsenosť s dohodnutým manželstvom. Napokon sa však podvolila, rovnako aj ako aj ďalšiemu Tyrionovmu návrhu, aby Tommena ukryl na hrade mimo mesta. Keď sa Tyrion dozvedel o Pycelleho zrade, dal ho uvrhnúť do žalára, na veľkú zlosť svojej sestry. Tá si vymohla jeho prepustenie.
Kráľovnú veľmi potešilo, keď jej Tyrion oznámil, že obávaný Stannis napokon nevytiahol do vojny proti nej, ale proti svojmu vlastnému bratovi Renlymu. Renly však padol príliš rýchlo. Členovia kráľovskej rady na Cersei naliehali, nech Joffreyho zasnúbi s Margaery, dcérou mocného lorda Maceho Tyrella na čele veľkej armády. Cersei bola neochotná, argumentovala, že Joffrey je zasnúbený so Sansou, napokon sa však podvolila a vyslala jedného člena rady, Petyra Baelisha, aby tieto zásnuby s Tyrellovcami vyjdenal. Baelish sa však dlho nevracal a Stannis zaútočil na mesto. Cersei z povinnosti poskytla na svojom hrade útočisko urodzeným dámam, deťom a mužom neschopným boja. Kým na hradbách zúrili boje, v komnate v Maegurovej miestnosti jej hostia hodovali, pili a snažili sa zabávať pri hudbe. Cersei svojej väzenkyni Sanse brávala ilúzie o živote. Teraz jej v opilosti prezradila, že ak Stannis vyhrá a dobije mesto, nechá ju popraviť.
Cersei sa obávala, že Tyrion má s jej deťmi zlé úmysly. Preto nechala zatknúť prostitútku, o ktorej si myslela, že k nej Tyrion chodí a má pre ňu slabosť. Tú držala ako rukojemníčku. Tyrion Cersei povedal, že čokoľvek Cerseini muži spravia tejto prostitútke, spraví za odvetu on Tommenovi.
Joffrey bol dychtivý zúčastniť sa boja a Tyrion to tiež považoval za dôležité pre morálku vojakov. Cersei však pustila syna do boja len veľmi neochotne, s dobrou výzbrojou a strážou a z boja ho stiahla príliš rýchlo. Preto vojaci stratili morálku a Stannis začal vyhrávať. Jeden z bratov Čiernokotlých Cersei povedal, že bitka je prehraná. V poslednej chvíli však mesto zachránili armády Tyrellovcov a Tywina Lannistera.
Tyrion bol v boji ťažko zranený, Cersei sa však o neho nezaujímala a nenavštevovala ho. Pripísala si časť Tyrionových zásluh vo vyhranej bitke. Jej bývalý milenec Lancel bol v boji tiež zranený. Cersei začala zvádzať jedného z bratov Čiernokotlých, Osmunda. Pripravovala hrad na veľkú svadbu Joffreyho s Margaery a tiež ďalšiu svadbu, o ktorej nevesta do poslednej chvíle nevedela. Išlo o vydaj Sansy za uzdraveného Tyriona. Cersein otec však na Cersei naliehal, aby sa tiež znovu vydala a začal vyberať vhodného ženícha, ktorý by im zabezpečil posilnenie spojeneckých väzieb. Cersei prudko protestovala, bolo však jasné, že sa bude musieť podvoliť. Tywin Cersei ponúkol pre najstaršieho syna Maceho Tyrella, ten ju však odmietol.
Nadišla veľkolepá Joffreyho svadba. Na svadobnej hostine však Joffreyho niekto otrávil a umrel pred očami svojej matky. Kráľovná, čiastočne kvôli veštbe, čiastočne kvôli Tyrionovmu dávnemu vyhrážaniu sa, obvinila a nechala ihneď zatknúť Tyriona. Zinscenovala súdy a dôkazy tak, aby Tyrion z nich vychádzal ako vinný. Podplatila aj jeho žoldniera Bronna. Pokúšala sa zviesť hosťa z Dornu, Oberyna Martella a naznačovala dokonca aj možnosť, že by sa za neho vydala. Oberynovi sa ale hnusila a na Cerseino veľké zhrozenie vyhlásil, že bude bojovníkom za Tyrionove práva v božom súde.
Kým bol Tyrion vo väzbe, nečakane sa vrátil Jaime. Šokovalo ju, keď videla, že ho niekto pripravil o ruku, neprejavila však žiadnu ľútosť. Ihneď začala na Jaimeho naliehať, aby pomstil smrť ich syna. Jaimeho však zmenilo strastiplné putovanie zo zajatia domov. On zase chcel od Cersei, aby svoj vzťah prestali tajiť a zobrali sa. Aj v predošlej vládnucej dynastii Targaryenovcov sa ženili bratia so sestrami. Cersei o tom nechcela ani počuť. Túžila vládnuť cez svoje deti a na to musela byť ríša presvedčená, že ich otcom bol kráľ.
Jaime potajomky, bez vedomia svojej sestry, Tyriona z väzenia prepustil. Tyrion však pred útekom na iný svetadiel zavraždil ich otca aj svoju zradnú milenku Shae.
Cersei bola šokovaná z otcovej smrti aj z toho, že sa pri ňom našla zavraždená prostitútka Shae. Shaeino telo prikázala utajiť. Vypísala na Tyrionovu hlavu odmenu. Otcova smrť ju však zbavila povinnosti sa vydať a mohla ďalej bezúhonne vládnuť ako regentka nového kráľa, svojho mladšieho syna Tommena. Chcela, aby sa Jaime stal jeho pobočníkom, on to však odmietal. Od návratu zo zajatia Jaime odolával Cerseinej manipulácii. Cersei s ním preto prestala spávať, bola k nemu nepríjemná a neskôr ho napriek jeho odporu vyslala do Riečnych krajín, aby sa postaral o posledných vzbúrencov stojacich na strane Starkovcov. Poslala preč aj bývalého milenca Lancela a urobila si milenca z Osmunda Čiernokotlého a jeho brata Osneyho. Stať sa pobočníkom Tommena odmietol aj jej strýko Kevan. Súhlasil by s tým len za podmienky, že by sa Cersei vzdala svojho regentstva. Cersei to búrlivo odmietala. Kevan naznačil, že vie o jej pomere s Jaimem a potom odišiel z mesta. Cersei sa začala obávať jeho zrady a tak si ako kráľovho pobočníka napokon vybrala brata Kevanovej ženy. Bol to neschopný muž, ale Cersei sa považovala za dostatočne kompetentnú na samostatné vládnutie a pobočník je len jej rukojemníkom. Jaime aj Kevan však jej schopnostiam neveria.
Cersei napokon neochotne podľahne naliehaniu Tyrellovcov, aby sa malý kráľ Tommen oženil s Margaery. Tyrellovcov nenávidí, ale potrebuje ich spojenectvo. Počas svadby boli ona a Jaime plní obáv z toho, že sa aj Tommena pokúsi niekto zabiť tak ako jeho staršieho brata. Po svadobnej hostine dala Cersei spáliť pobočníkovu vežu na kráľovskom hrade, ktorá jej pripomínala Tyriona a otcovo zavraždenie. Na svadbe spoznala tiež mladšiu, krásnu urodzenú ženu Taenu, ktorá sa stala jej priateľkou a dôverníčkou. Nedôverovala nikomu okrem nej, zbavovala sa domnelých zradcov a na významné posty dosadzovala nové osoby. Keď sa dopočula, že Jon Snow, nový veliteľ Nočnej hliadky, pomáha Stannisovi Baratheonovi, ktorý si stále nárokuje na kráľovský trón, naplánovala Jonovu vraždu. Dovolila tiež Qyburnovi, pochybnému majstrovi, ktorý prišiel do mesta spolu s Jaimem, aby robila pokusy na umierajúcom Gregorovi Cleganovi, ktorého Oberyn zranil otrávenou kopijou. Neskôr Qyburnovi dávala na jeho experimenty aj ďalších nepohodlných ľudí. Pokúšala sa nechať zabiť aj Tyrionovho niekdajšieho žoldniera Bronna, no neúspešne. Podarilo sa jej však odstrániť Lorasa Tyrella, ktorý sa sám ponúkol, že dobyje Stannisov hrad Dračí kameň a pri tom bol ťažko zranený. Cersei tiež povolila cirkvi, aby sa vyzbrojila. Odmenou za to bolo odpustenie veľkého štátneho dlhu voči cirkvi, ktorý pôsobil ešte kráľ Robert.
V Margaery, novej manželke svojho syna, Cersei videla mladšiu, krajšiu kráľovnú z veštby. Preto sa usilovala jej zbaviť. Zinscenovala obvinenie z jej nevery kráľovi, ktorý bol ešte primladý na to, aby s ňou mohol spávať. Intrigy sa však obrátili proti nej. Pri bičovaní údajného Margaerynho milenca, Osneyho Čiernokotlého, sa ten priznal, že nespal s Margaery, ale s Cersei. Cirkev Siedmich bohov Cersei zatkla a obvinila zo smilstva a vrážd, vrátane vraždy jej manžela. Cersei rýchlo napísala Jaimemu, aby ju prišiel oslobodiť. To sa však nestalo.
Septy (obdoby mníšok) ju držali osamote v studenej cele. Cersei vyskúšala všetky svoje zbrane na to, aby sa odtiaľ dostala. Nič však nepomohlo, a tak sa rozhodla priznať sa k menším zločinom. Priznala milencov okrem Jaimeho, dôrazne však popierala, že by mala milenca už za Robertovho života, alebo že by sa nejako podieľala na jeho smrti. Najvyšší septon (obdoba pápeža) jej ako trest udelil na znak pokánia prejsť celým mestom nahá a vyholená. Cersei sa snažila zvládnuť túto potupu hrdo, postupne sa však zlomila. Aj po tomto jej stále hrozila smrť, lebo obvinenie z nevery kráľovi a jeho vraždy pretrvávalo. Rozsúdiť to mal tzv. boží súd – súboj dvoch bojovníkov. Cerseini verní vybrali ako jej šampióna tajomného, mlčiaceho, obrovského muža.
Cersei bola zbavená moci. Cirkev urobila aj ďalšie opatrenia, aby si Cersei nemohla získať nových spojencov, napríklad často obmieňala jej služobníctvo. Kráľovým regentom sa stal Cersein strýko Kevan. Cersei zastihla správa o tom, že jej dcéra bola v Dorne vážne zranená a prišla o ucho. Okamžite považovala za vinníka Tyriona. Kevan obával aj o Jaimeho, ktorý počas plnenia svojich úloh záhadne zmizol, Cersei však zostala presvedčená, že jej dvojča musí byť nažive, keď je nažive ona.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- MARTIN, George R. R. Hra o trůny. Preklad Hana Březáková. 2. vyd. Časť 1. Praha : Talpress, 2013. 476 s. ISBN 978-80-7197-491-8.
- MARTIN, George R. R. Hra o trůny. Preklad Hana Březáková. 2. vyd. Časť 2. Praha : Talpress, 2013. 378 s. ISBN 978-80-7197-492-5.
- MARTIN, George R. R. Střet králů. Preklad Hana Březáková. 2. vyd. Časť 1. Praha : Talpress, 2013. 459 s. ISBN 978-80-7197-493-2.
- MARTIN, George R. R. Střet králů. Preklad Hana Březáková. 2. vyd. Časť 2. Praha : Talpress, 2013. 491 s. ISBN 978-80-7197-494-9.
- MARTIN, George R. R. Bouře mečů. Preklad Hana Březáková. 1. vyd. Časť 1. Praha : Talpress, 2013. 590 s. ISBN 9788071974956.
- MARTIN, George R. R. Hostina pro vrány. Preklad Hana Březáková. 1. vyd. Časť 1. Praha : Talpress, 2012. 448 s. ISBN 9788071974420.
- MARTIN, George R. R. Hostina pro vrány. Preklad Hana Březáková. 1. vyd. Časť 2. Praha : Talpress, 2012. 432 s. ISBN 9788071974437.
- MARTIN, George R. R. Tanec s draky. Preklad Hana Březáková. 1. vyd. Časť 2. Praha : Talpress, 2012. 672 s. ISBN 978-80-7197-445-1.