Chálid Šajch Muhammad
| Chálid Šajch Muhammad | |
 vysokopostavený člen Al-Ká’idy, krátko po zatknutí | |
| Narodenie | 1. marec 1964 (60 rokov) Kuvajt |
|---|---|
| Odkazy | |
| Commons |  Chálid Šajch Muhammad |
Chálid Šajch Muhammad (arab. خالد شيخ محمد, angl. transkript Khalid Sheikh Mohammed) (* 1. marec 1964) je vysokopostavený člen Al-Ká’idy, podľa USA hlavný organizátor teroristických útokov z 11. septembra 2001. V súčasnosti ho zadržiavajú na americkej vojenskej základni Guantánamo.
Mladosť
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v Kuvajte, jeho rodičia však pochádzali z Pakistanu. Už vo svojich šestnástich rokoch sa pripojil k islamistickej organizácii Moslimské bratstvo, krátko na to sa presťahoval do Pakistanu. V roku 1983 odišiel do USA, kde študoval na Poľnohospodárskej a technickej univerzite v Severnej Karolíne, štúdium ukončil v r. 1986 s titulom strojného inžiniera. Nasledujúci rok odišiel spolu so svojimi troma bratmi do Afganistanu, kde sa pripojili k mudžáhidom bojujúcim proti sovietskej intervencii. Údajne sa už tu prvýkrát stretol s Usámom bin Ládinom, nenadviazali však bližšie vzťahy.
Teroristické aktivity
[upraviť | upraviť zdroj]Následné roky po návrate z Afganistanu Mohammed veľa cestoval, krátkodobo žil napr. na Filipínach, v Bosne, či v Katare, kde do r. 1996 pracoval ako projektový inžinier pre katarské ministerstvo energetiky. Podľa USA sa už počas tohto obdobia zaoberal sponzorovaním a organizovaním teroristických aktivít a v januári 1996 ho newyorský súd obvinil z terorizmu za údajnú účasť na operácii Bojinka, pri ktorej mali byť podniknuté koordinované bombové útoky na 12 amerických dopravných lietadiel. Na tejto operácii sa údajne podieľal aj Muhammadov synovec Ramzi Yousef (organizátor bombového útoku vo World Trade Centre z r. 1993). Aby sa Muhammad vyhol prípadnému stíhaniu v Spojených štátoch, v januári 1996 odišiel z Kataru späť do Pakistanu.
Jeho následné aktivity nie sú celkom objasnené a väčšina informácii z tohto obdobia pochádza zo správy americkej komisie pre vyšetrovanie útokov z 11. septembra 2001. Podľa nej v polovici r. 1996 Muhammad v Afganistane opätovne nadviazal styky s Usámom bin Ládinom a načrtol mu základy teroristického plánu, z ktorého sa neskôr mali vyvinúť útoky 11. septembra 2001. Muhammad žiadal bin Ládina hlavne o pomoc pri financovaní a pri hľadaní dobrovoľníkov na akciu. Podľa vyšetrovacej komisie však k dohode medzi nimi spočiatku nedošlo, pretože bin Ládin mal k jeho plánu viaceré výhrady a navyše požadoval, aby sa Muhammad stal plnohodnotným, jemu podriadeným členom Al-Ká’idy, čo ten sprvu odmietol. K ďalším stretnutiam medzi nimi došlo opätovne až na začiatku r. 1999 a postupne na nich vypracovali presný plán teroristickej operácie, ktorá vyvrcholia 11. septembra 2001. Hoci po útokoch bola sa vina všeobecne pripisovala hlavne bin Ládinovi, podľa všetkého bol len formálnym lídrom a sponzorom operácie, zatiaľ čo Muhammad bol jej hlavným organizátorom, zodpovedným tak ako za výber cieľov, tak aj za prípravu cesty teroristov do USA. Samotný Muhammad neskôr pred vojenským tribunálom údajne vyhlásil, že je „za operáciu z 11. septembra zodpovedný od A do Z“.
Väznenie a obvinenia
[upraviť | upraviť zdroj]Muhammada zadržali 1. marca 2003 pri spoločnej akcii americkej CIA a pakistanskej tajnej služby ISI v pakistanskom meste Rawalpindi. Následne ho zadržiavali vo viacerých tajných väzniciach CIA (údajne napr. v Jordánsku, či v Poľsku), kde bol vystavovaný drsným vypočúvacím metódam, aké označujú mnohé organizácie bojujúce za ochranu ľudských práv za mučenie. Samotná americká vláda neskôr priznala, že len počas prvého mesiaca zadržania ho 183 krát vystavili tzv. waterboardingu, teda simulovanému topeniu.
V septembri 2006 bol Muhammad prevezený do zadržiavacieho strediska na americkej základni Guantánamo, kde pred špeciálnym vojenským tribunálom čelí obvineniam za zorganizovanie útokov z 11. septembra 2001. Okrem toho bol obvinený aj z organizovania a prípravy ďalších vyše 30 teroristických operácii. Ich zoznam bol zverejnený v marci 2007 a Muhammad v ňom údajne priznáva zodpovednosť napr. aj za útok na WTC z r. 1993, bombové útoky na Bali z r. 2002, či plánovanie vraždy pápeža Jána Pavla II. a Billa Clintona. Avšak vzhľadom na to, že Muhammad bol vypočúvaní za pomoci násilných metód, ako aj pre absenciu ďalších relevantných dôkazov, podľa mnohých odborníkov hlavne niektoré z týchto obvinení vyvolávajú značné pochybnosti. Kritizovaný je aj spôsob jeho stíhania pred špeciálnou vojenskou komisiou, kde je mu vyhradení status tzv. nepriateľského bojovníka, čo je pojem, ktorý nemá v medzinárodnom práve obdobu. Viaceré organizácie, vrátane Amnesty International a Human Rights Watch vyjadrili obavu nad spravodlivým priebehom procesu. Ten sa na Guantáname začal oficiálne 5. júna 2008 a Muhammadovi mu v ňom spolu s ďalšími štyrmi spolu obvinenými hrozí trest smrti. 31. júla 2024 sa Khalid Sheikh Mohammed vyhol súdnemu procesu s trestom smrti výmenou za trest odňatia slobody na doživotie.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chálid Šajch Muhammad
