Preskočiť na obsah

Chuck Yeager

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Charles Elwood Yeager)
Chuck Yeager
Chuck Yeager
Osobné informácie
ŠtátUSA
Narodenie13. február 1923
Myra, Západná Virgínia, USA
Úmrtie7. december 2020 (97 rokov)
Los Angeles, Kalifornia, USA
Zostrely
Potvrdené zostrely11,5 (6,5× Bf 109, 1× Me 262, 4× Fw 190)
Vyznamenania
Air Force Distinguished Service Medal
Army Distinguished Service Medal
Silver Star (2)
Legion of Merit (2)
Distinguished Flying Cross
Bronze Star Medal
Purple Heart
a ďalšie...
PodpisChuck Yeager, podpis (z wikidata)
Odkazy
Chuck Yeager na www.chuckyeager.com
Spolupracuj na Commons Chuck Yeager

Brigádny generál Charles Elwood Yeager (* 13. február 1923, Myra, Západná Virgínia, USA – † 7. december 2020, Los Angeles, Kalifornia) bol dôstojník Vojenského letectva Spojených štátov, letecké eso a skúšobný pilot, ktorý v októbri 1947 ako prvý pilot v dejinách prekonal rýchlosť zvuku pri vodorovnom lete. Mnohými je označovaný za jedného z najvýznamnejších pilotov všetkých čias.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 13. februára 1923 v Myre v Západnej Virgínii vo farmárskej rodine Alberta Hala Yeagera (1896 – 1963) a Susie Mae Yeagerovej (rodenej Sizemoreovej; 1898 – 1987).[1] Keď mal päť rokov, rodina sa presťahovala do Hamlinu, tiež v Západnej Virgínii. Yeager mal dvoch bratov, Roya a Hala, Jr., a dve sestry, Doris Ann (ktorú vo veku jedného roka nešťastnou náhodou zabil štvorročný Roy pri hre so strelnou zbraňou)[2][3][4] a Pansy Lee. Mladý Charles navštevoval strednú školu v Hamline, kde hrával basketbal a futbal, pričom najlepšie známky mal z geometrie a strojopisu. Strednú školu ukončil v júni 1941.[5]

Svoju kariéru začal počas druhej svetovej vojny ako vojak Armády Spojených štátov, pričom v roku 1941 bol pridelený k armádnym vzdušným silám. Pred januárom 1942 nesedel v lietadle a keď ho jeho technický dôstojník pozval na skúšobný let po údržbe lietadla AT-11, rozprával, že mu počas letu prišlo veľmi zle: „Po tom, ako som sa celý pozvracal, som si povedal: ‚Yeager, urobil si veľkú chybu‘“.[6] Po službe leteckého mechanika nastúpil v septembri 1942 do poddôstojníckeho pilotného výcviku a po jeho absolvovaní bol povýšený do hodnosti flight officer, pričom väčšinu svojich vzdušných víťazstiev dosiahol ako pilot stíhačky P-51 Mustang na západnom fronte, kde si pripísal 11,5 zostrelených nepriateľských lietadiel (polovica zásluh je od druhého pilota, ktorý mu asistoval pri jednom zostrelení). Dňa 12. októbra 1944 dosiahol status leteckého „esa za jeden deň“, keď počas jednej misie zostrelil päť nepriateľských lietadiel.

Kapitán Chuck Yeager v kokpite experimentálneho raketového lietadla Bell X-1 Glamorous Glennis, v ktorom 14. októbra 1947 ako preukázateľne prvý pilot v dejinách prekonal rýchlosť zvuku

Dňa 26. februára 1945 sa oženil s Glennis Dickhouseovou a mali spolu štyri deti (Susan, Dona, Mickeyho a Sharon). Yeager pomenoval po manželke viaceré svoje lietadlá ako talizman pre šťastie: „Každé lietadlo, ktoré po tebe pomenujem, ma vždy privedie domov.“[7] Po vojne sa Yeager stal skúšobným pilotom a lietal na mnohých typoch strojov vrátane experimentálnych lietadiel na raketový pohon pre Národný poradný výbor pre letectvo (NACA). V rámci programu NACA sa 14. októbra 1947 stal prvým človekom, ktorý oficiálne prekonal zvukovú bariéru,[pozn. 1] keď na experimentálnom lietadle Bell X-1 Glamorous Glennis dosiahol vo výške 13 700 m rýchlosť Mach 1,05, za čo v roku 1948 získal Collierovu aj Mackayovu trofej.[11] V nasledujúcich rokoch prekonal niekoľko ďalších rýchlostných a výškových rekordov. V roku 1962 sa stal prvým veliteľom USAF Aerospace Research Pilot School, ktorá školila a pripravovala astronautov pre NASA a vojenské letectvo.

Neskôr velil stíhacím letkám a krídlam v Západnom Nemecku, ako aj v juhovýchodnej Ázii počas vietnamskej vojny. Za svoje úspechy a vynikajúce hodnotenie výkonnosti týchto jednotiek bol v roku 1969 povýšený na brigádneho generála a v roku 1973 uvedený do Národnej leteckej siene slávy. Dňa 1. marca 1975 odišiel do dôchodku. Jeho aktívna letecká kariéra trvala viac ako 30 rokov a zaviedla ho do mnohých častí sveta vrátane kórejskej vojnovej zóny a Sovietskeho zväzu počas vrcholiacej studenej vojny.

S manželkou Glennis sa po Yeagerovom odchode z vojenského letectva v roku 1975 presťahovali do Grass Valley v Kalifornii. Manželia prosperovali vďaka Yeagerovej najpredávanejšej autobiografii, prednáškam a komerčným aktivitám.[12] Glennis Yeagerová zomrela v roku 1990 na rakovinu vaječníkov.[13] Yeagerov syn Mickey (Michael) nečakane zomrel 26. marca 2011 v Oregone.[14] Chuck Yeager je mnohými označovaný za jedného z najvýznamnejších pilotov všetkých čias a v roku 2013 sa v rebríčku 51 hrdinov letectva časopisu Flying umiestnil na piatom mieste. Počas svojho života lietal na viac ako 360 rôznych typov lietadiel a ešte dve desaťročia po odchode do dôchodku pokračoval v lietaní ako pilot-konzultant pre Vojenské letectvo Spojených štátov.

Zomrel 7. decembra 2020 popoludní vo veku 97 rokov v nemocnici v Los Angeles.[15][16] Po jeho smrti vydal prezident Spojených štátov Donald Trump sústrastné vyhlásenie, v ktorom uviedol, že Yeager „bol jedným z najlepších pilotov v dejinách, hrdým Západovirgínčanom a americkým unikátom, ktorý neúnavne posúval hranice ľudských úspechov“.[17]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Yeager okolo roku 1944 ako mladý kapitán Armádnych vzdušných síl Spojených štátov
    Yeager okolo roku 1944 ako mladý kapitán Armádnych vzdušných síl Spojených štátov
  • P-51D-20-NA Mustang, pomenovaný Glamorous Glen III, na ktorom Yeager dosiahol väčšinu svojich vzdušných víťazstiev
    P-51D-20-NA Mustang, pomenovaný Glamorous Glen III, na ktorom Yeager dosiahol väčšinu svojich vzdušných víťazstiev
  • Yeager pred lietadlom Bell X-1 s menom Glamorous Glennis. Viaceré svoje lietadlá pomenoval v nejakej variácii po svojej manželke
    Yeager pred lietadlom Bell X-1 s menom Glamorous Glennis. Viaceré svoje lietadlá pomenoval v nejakej variácii po svojej manželke
  • Yeager s modelom raketového lietadla North American X-15 a fotografiou X-1, 1959
    Yeager s modelom raketového lietadla North American X-15 a fotografiou X-1, 1959
  • Brigádny generál Yeager v roku 2000
    Brigádny generál Yeager v roku 2000
  • Dňa 14. októbra 2012 bol Yeager kopilotom stíhačky F-15D Eagle Glamorous Glennis III, aby si pripomenul 65. výročie historicky prvého letu nadzvukovou rýchlosťou
    Dňa 14. októbra 2012 bol Yeager kopilotom stíhačky F-15D Eagle Glamorous Glennis III, aby si pripomenul 65. výročie historicky prvého letu nadzvukovou rýchlosťou

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Chuck Yeager bol preukázateľne prvým pilotom, ktorý prekonal zvukovú bariéru, a vôbec prvým, ktorý to dokázal vo vodorovnom lete. Ostatní piloti, ktorí nepreukázateľne prekonali rýchlosť zvuku ešte pred Yeagerom, leteli v prudkom strmhlavom lete. Existujú nepotvrdené dôkazy o tom, že americký pilot George Welch mohol prekonať zvukovú bariéru dva týždne pred Yeagerom, a to pri strmhlavom lete so stíhačkou XP-86 Sabre 1. októbra 1947 a opäť 14. októbra, len 30 minút pred Yeagerovým letom v X-1. Presné prístroje, ktoré sa používali na starostlivé zdokumentovanie rýchlosti Yeagerovho letu, sa však počas Welchových letov nepoužívali.[8] Ešte predtým sa odhadovalo, že nemecký pilot Lothar Sieber počas svojho osudného skúšobného letu raketovou stíhačkou Bachem Ba 349 Natter 1. marca 1945 prekonal rýchlosť zvuku, ale táto rýchlosť nebola oficiálne zmeraná.[9] Bývalý pilot Messerschmittu Me 163 Komet Mano Ziegler vo svojej knihe Me-163 z roku 1990 tvrdí, že jeho kamarát, skúšobný pilot Heini Dittmar, prekonal zvukovú bariéru 6. júla 1944, kedy dosiahol v strmhlavom lete rýchlosť 1 130 km/h a že viacerí ľudia na zemi počuli sonický tresk. Sporné bolo aj tvrdenie nemeckého pilota Hansa Guida Mutkeho, že 9. apríla 1945 na Messerschmitte Me 262 ako prvý prekonal rýchlosť zvuku.[10]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ GOLDSTEIN, Richard. Chuck Yeager, Test Pilot Who Broke the Sound Barrier, Is Dead at 97. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2020-12-08. Dostupné online [cit. 2024-10-04]. ISSN 1553-8095.
  2. ↑ Doris Ann Yeager (1929-1930) [online]. newspapers.com, 1930-12-23, [cit. 2024-10-04]. Dostupné online.
  3. ↑ Chuck Yeager : What I've Learned [online]. esquire.com, [cit. 2024-10-04]. Dostupné online. Archivované 2014-07-13 z originálu.
  4. ↑ Yeager, an autobiography [online]. archive.org, 1985, [cit. 2024-10-04]. Dostupné online.
  5. ↑ Humble Beginnings [online]. chuckyeager.com, [cit. 2024-10-04]. Dostupné online. Archivované 2012-06-15 z originálu.
  6. ↑ „My First Time“. Air & Space/Smithsonian. Vol. 17, č. 2. jún-júl 2002. s. 48.
  7. ↑ Frost, John (1990). How is it done? Londýn: The Reader’s Digest Association Limited. s. 202.
  8. ↑ BLACKBURN, Al. Mach Match [online]. airspacemag.com, [cit. 2024-10-04]. Dostupné online. Archivované 2014-05-11 z originálu.
  9. ↑ Pilot Chuck Yeager’s resolve to break the sound barrier was made of the right stuff [online]. dailytelegraph.com.au, 2017-10-13, [cit. 2024-10-04]. Dostupné online. Archivované 2017-10-18 z originálu.
  10. ↑ Me 262 and the Sound Barrier [online]. aerospaceweb.org, [cit. 2024-10-04]. Dostupné online. Archivované 2016-03-05 z originálu.
  11. ↑ WALZ, Jay. New U.S. Plane Said to Fly Faster Than Speed of Sound; SAID TO HAVE PASSED THE SOUND BARRIER. The New York Times (New York: The New York Times Company), 1947-12-22. Dostupné online [cit. 2024-10-04]. ISSN 1553-8095. Archivované 2018-07-23 z originálu.
  12. ↑ Yeager children sue their father [online]. theunion.com, [cit. 2024-10-04]. Dostupné online. Archivované 2012-08-20 z originálu.
  13. ↑ The Wife Stuff [online]. people.com, [cit. 2024-10-04]. Dostupné online. Archivované 2011-08-09 z originálu.
  14. ↑ Legacy. Michael Yeager Obituary [online]. legacy.com, 2011-04-10, [cit. 2024-10-04]. Dostupné online.
  15. ↑ MUNTEAN, Pete; SILVERMAN, Hollie; SUTTON, Joe. Chuck Yeager, pilot who broke the sound barrier, dies at 97 [online]. edition.cnn.com, 2020-12-08, [cit. 2024-10-04]. Dostupné online.
  16. ↑ TASR. Zomrel Chuck Yeager, ktorý ako prvý prekonal rýchlosť zvuku. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-12-08. Dostupné online [cit. 2024-10-04].
  17. ↑ Statement from the President Regarding the Passing of Chuck Yeager [online]. trumpwhitehouse.archives.gov, [cit. 2024-10-04]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chuck Yeager

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck_Yeager&oldid=7924257“