Anglikánska cirkev (Church of England)
| Anglikánska cirkev | |
 Logo Anglikánskej cirkvi | |
| Infomácie | |
|---|---|
| Organizácia | episkopálno-synodálne zriadenie |
| Územie | Anglicko (provincie Anglikánskeho zväzu cirkví pôsobia rôzne po svete) |
| Symbolická hlava cirkvi | Karol III. |
| Duchovná hlava cirkvi | Justin Welby, arcibiskup canterburský |
| Spoločenstvo | Anglikánsky zväz cirkví |
| Členstvo | |
| Počet členov | 25 miliónov |
| Viac informácií | |
| Skratka | C of E |
| Webstránka | churchofengland.org |
Anglikánska cirkev (angl. Church of England – doslova Cirkev Anglicka alebo Anglická cirkev) je oficiálne uznaná štátna cirkev v Anglicku. Zároveň je „matkou“ a „hlavou“ Anglikánskeho zväzu cirkví.
Vznikla roku 1534 tzv. Supremačným aktom (Act of Supremacy) Henricha VIII., ktorým vyhlásil odtrhnutie cirkvi v Anglicku od spoločenstva so Svätým stolcom a sám sa vyhlásil za hlavu štátnej cirkvi.
Anglikánska cirkev vníma svoju zakotvenosť ako v protestantskej tradícii, s ktorou ju spája neuznanie autority rímskeho pápeža ako hlavy cirkvi, tak aj v katolíckej tradícii, z ktorej si ponechala väčšinu vonkajších znakov, akými sú sedem sviatostí, hierarchické usporiadanie, štruktúra bohoslužieb, architektúra chrámov, používanie liturgických rúch, kadidla a mnoho ďalšieho.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Kresťanstvo sa v Anglicku zrodilo niekedy okolo roku 200, ale samostatná anglikánska cirkev existuje od 16. storočia.
Anglický kráľ Henrich VIII. žiadal pápeža o anuláciu manželstva s Katarínou Aragónskou. Pápež jeho žiadosti nechcel vyhovieť, na čo Henrich reagoval útokom na duchovnú moc pápeža. Vydal Zákon o zvrchovanosti (Act of Supermacy) a zanedlho sám seba vyhlásil za hlavu anglickej cirkvi. Pápež Klement VII. Henricha exkomunikoval. Henrich mal celkovo šesť manželiek.
Za vlády Henricha VIII. sa anglikánska cirkev v podstate nijak nezreformovala. Protestantizácia cirkvi a reformy sa udiali za vlády Henrichovho syna Eduarda VI. Centerburský arcibiskup Thomas Cranmer, presvedčený protestant, vydal v roku 1549 prvé vydanie Knihy spoločných modlitieb.
Po Eduardovi nastúpila na anglický trón katolíčka Mária I., ktorá odmietla zmeny vykonané Henrichom a Eduardom a znovu nastolila jednotu s Rímom. Pre upaľovanie protestantov, ktorým sa snažila o rekatolizáciu krajiny, si vyslúžila prezývku Krvavá Mária.
Po Mária nastúpila na trón jej nevlastná sestra Alžbeta I., ktorá sa znova pokúsila o osamostatnenie cirkvi. Aj keď pápež Alžbetu exkomunikoval až v roku 1570, oficiálne sa anglikánska cirkev znovu osamostatnila už v roku 1559, kedy parlament uznal Alžbetu za svojho najvyššieho panovníka a obnovil Zákon o zvrchovanosti. Toho roku bolo zverejnené aj nové vydanie Knihy spoločných modlitieb.
Počas anglickej revolúcie zmenili vládnuci puritáni episkopálne zriadenie na presbyteriánske. Po nástupe Karola II. dochádza znovu k obnoveniu episkopálneho zriadenia.
V 18. storočí nespokojné skupiny v anglikánskej cirkvi pod vedením Johna Wesleyho oddelili a založili metodistickú cirkev. V 19. storočí sa objavuje Oxfordské hnutie, ktoré požaduje posilnenie katolíckych prvkov v anglikánskej cirkvi. Veľkou osobnosťou tohoto hnutia bol John Henry Newman, ktorý sa neskôr stal katolíkom.
V roku 1931 Anglikánsky zväz cirkví a Utrechtská únia starokatolíckych cirkví uzavreli plné sviatostné spoločenstvo (Bonnská dohoda). Vzájomne si teda uznávajú svoje sviatosti a biskupi oboch cirkví sa vzájomne zúčastňujú na biskupských vysviackach ako spolusvätitelia.
V roku 1994 Anglikánska cirkev (v Anglicku) povolila kňazské a v roku 2014 biskupské svätenie žien.
Teológia a liturgia
[upraviť | upraviť zdroj]
Anglikánska cirkev verí v jedného Boha v troch osobách: Otec, Syn a Duch Svätý. Prameň viery je Biblia, Tradícia a rozum. Hlavné zásady obsahuje Apoštolské, Nicejsko-carihradské, Atanaziánske vyznanie, 39 článkov a Kniha Spoločných modlitieb (Book of Common prayer). Anglikánska cirkev pozná sedem sviatostí. Dve veľké (krst a Eucharistia) a päť malých (birmovanie, spoveď, manželstvo, kňazstvo a pomazanie chorých). Eucharistia sa vysluhuje po obomi spôsobmi (hostie aj víno) a spoveď je spoločná (vyznanie hriechov Bohu v srdci, spoločná kajúca modlitba a hromadné rozhrešenie všetkým prítomným) aj ušná (vyznanie sa kňazovi alebo biskupovi). Anglikánska cirkev od roku 1992 povoľuje kňazské a od roku 2014 aj biskupské svätenie žien.
Štruktúra
[upraviť | upraviť zdroj]Symbolickou hlavou anglikánskej cirkvi je anglický panovník (v súčasnosti Karol III. ). Duchovnou hlavou anglikánskych cirkví je arcibiskup canterburský, od roku 2013 tento úrad zastáva Justin Welby, ktorý nahradil Rowana Williamsa. Anglická cirkev sa delí na provinciu Cannterbury a provinciu York. Arcibiskupom yorským je v súčasnosti Stephen Cottrell, ktorý nahradil Johna Sentamu. Celkovo má anglická cirkev 43 diecéz. Legislatívnym orgánom je Generálne zhromaždenie, potvrdené parlamentom Spojeného kráľovstva.
V otázkach doktríny, disciplíny, politických názorov a liturgickej praxe sa jednotlivé lokálne spoločenstvá značne odlišujú. Najmarkantnejším deliacim prvkom je členenie na tzv. High Church a Low Church. Zatiaľ čo synonymami Low Church sú puritánske, evanjelikálne a charizmatické hnutia anglikanizmu, pojmom High Church sa označujú spoločenstvá a smery majúce bližšie ku katolíckej tradícii, ako napríklad anglokatolicizmus či tzv. Oxfordské hnutie, z ktorého vzišli mnohé vynikajúce osobnosti, ako napr. John Henry Newman.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- The Church of England – stránka Anglikánskej cirkvi
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anglikanská církev na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).