Preskočiť na obsah

Citrónovník horký

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Citrus aurantium)
Citrónovník horký

Plod
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Citrus aurantium
Linnaeus, 1753
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Citrónovník horký (iné názvy pozri nižšie; lat. Citrus aurantium, staršie: Citrus amara, Citrus vulgaris) je druh z rodu citrónovník (Citrus). Jeho plody sa nazývajú divoký pomaranč[1], pomeranzo[1], horký pomaranč, kyslý pomaranč[2], bigaradia (bigarádia)[3][2].

Citrónovník horký je prirodzený hybrid citrónovníka obrovského (iný názov: pomelo; lat. Citrus maxima) a citrónovníka mandarínkového (iný názov: mandarínka; lat. Citrus reticulata), resp. presnejšie klementínky (klementínka sa obyčajne zaraďuje ako súčasť citrónovníka mandarínkového)[1][4].

V niektorých systémoch je v tomto druhu zahrnutý aj taxón citrónovník bergamotový/bergamot (Citrus bergamia).

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské názvy tohto druhu sú: citrónovník horký[5][1][6][4], pomarančovník horký[4][7][8], oranžovník[1][6][4], zriedkavo oranžovník horký[9], zriedkavo pomaranč horký[10], horký pomaranč[5][11], kyslý pomaranč[12], staršie citrónovník pomarančový[13][14], staršie citrónovník pomarančový horký[15], staršie pomarančovník[16][17], staršie pomarančovník trpký[18], staršie pomarančovník obyčajný[19], staršie citrónovník oranžový[20], [bez citrónovníka bergamotového] bigaradia [prípadne bigarádia][3].

Rozsah druhu

[upraviť | upraviť zdroj]

Je sporné, či do citrónovníka horkého patrí aj taxón citrónovník bergamotový/bergamot (Citrus bergamia); ak áno, má v ňom obyčajne postavenie poddruhu citrónovník horký bergamotový (Citrus aurantium subsp. bergamia)[6][1]. V minulosti sa okrem toho do citrónovníka horkého zaraďoval dnešný druh citrónovník žltý/khatta (Citrus karna), a to obyčajne ako poddruh citrónovník horký žltý/khatta (Citrus aurantium subsp. khatta)[6]. V prípade akceptovania (oboch alebo aspoň jedného z) uvedených poddruhov má zvyšok druhu citrónovník horký takisto postavenie poddruhu a volá sa citrónovník horký pravý (Citrus aurantium subsp. aurantium)[6].

V niektorých, najmä starších, textoch citrónovník horký zahŕňa (niekedy popri už spomínanom citrónovníku bergamotovom a prípadne aj citrónovníku žltom) aj taxón citrónovník čínsky (=klasický pomaranč; Citrus sinensis), prípadne aj taxón citrónovník rajský (=grapefruit; Citrus paradisi) a niektoré ďalšie dnešné druhy a v niektorých starších systémoch navyše aj taxón citrónovník mandarínkový (=mandarínka; Citrus reticulata).

Vzťah ku klasickým pomarančom

[upraviť | upraviť zdroj]

Citrónovník horký je príbuzný s podobným (takisto hybridným) druhom Citrus sinensis. Citrus sinensis je klasický (teda tzv. sladký) pomaranč a slovenské názvy tohto druhu sú napríklad citrónovník čínsky, citrónovník pomarančový, pomaranč či pomarančovník. Ako vidno pri porovnaní predchádzajúcej vety s vyššie uvedenou kapitolou Názvy, slovenské označenia citrónovník pomarančový a pomarančovník (sčasti aj pomaranč) sa používajú buď (skôr staršie) na označenie druhu Citrus aurantium, čiže citrónovníka horkého, alebo (skôr novšie) na označenie druhu Citrus sinensis, čiže klasického pomaranča. Ako je uvedené v kapitole Rozsah druhu, v niektorých systémoch druh Citrus aurantium zahŕňa aj klasické pomaranče, grapefruity, niektoré ďalšie dnešné druhy a prípadne mandarínky; takto rozšírený druh Citrus aurantium sa potom pochopiteľne niekedy takisto nazýva citrónovník pomarančový či pomarančovník. Názov pomarančovník sa okrem toho v niektorých textoch používa ako súhrnné označenie druhov Citrus aurantium a Citrus sinensis, čiže ako názov skupiny druhov v rámci rodu citrónovník. Pozri články citrónovník (rod) a pomarančovník.

Pôvod

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodom je z východnej časti polostrova Zadná India[1]. V Taliansku sa pestoval už okolo roku 1000.[21]

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Je to vždyzelený malý strom rastúci do výšky 10 m. Jeho koruna je okrúhla a hustá. V pazuchách konárov sú dlhé tŕne (dĺžka: 5 – 8 cm). Listy sú stopkaté, elipsovité. Kvety sú biele a voňajú. Plody sú guľovité (priemer 8 - 10 cm), červenooranžové, s drsnou šupkou; dužina je šťavnatá, veľmi kyslá a plná semien.[1][21]

Využitie

[upraviť | upraviť zdroj]

Citrónovník horký sa dnes často používa ako podpník alebo ako okrasná rastlina [4].

Plody sa priamo konzumujú alebo sa z nich vyrába likér curaçao alebo sa zo šupky - a niekedy aj z listov - lisuje aromatický esenciálny olej používaný pri výrobe parfumov a mydiel, ako ochucovadlo cukrovinových výrobkov a nápojov, pri výrobe likéru cointreau. Kyslé oranžové dužinaté vnútorné oplodie sa používa na výrobu marmelád.[1][21]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e f g h i citrónovník. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 2024-11-18, [cit. 2024-12-15]. Dostupné online.
  2. ↑ a b HRUBIŠKO, M. Alergológia. Martin: Osveta, 2003. S. 185
  3. ↑ a b bigaradia. In: Slovník cudzích slov (akademický)
  4. ↑ a b c d e FERIOLI, Eliana. Citrusy. Prvé. vyd. Bratislava : Ikar, a.s. - Príroda, 2022. 96 s. ISBN 978-80-551-8241-4. S. 20.
  5. ↑ a b MIČIETA, K. et al. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2018, S. 202
  6. ↑ a b c d e ČERVENKA, M. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda. 1986. S. 177
  7. ↑ FIKSELOVÁ, M. et al. Zdravotná bezpečnosť potravín. Nitra: Vydavateľstvo SPU, 2018, S. 29
  8. ↑ horký. In: Slovník súčasného slovenského jazyka
  9. ↑ RAAB, C., GALANOVÁ, H. Tradičná čínska medicína pre začiatočníkov: príručka samoliečby pomocou akupresúry, masáží, čchi-kungu, vyživy a liekov. Bratislava: Ikar, 2010. S. 101
  10. ↑ ZIELINSKI, E. et al. Liečivá sila esenciálnych olejov: ako zmierniť zápal, zlepšiť náladu, predchádzať autoimunitným ochoreniam a cítiť sa dobre. Bratislava: Tatran, 2019. S. 70
  11. ↑ BROSS-BURKHARDT, B. et al. Izbové rastliny. Bratislava: Ikar, 2012. S. 109
  12. ↑ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 752/2014 z 24. júna 2014, ktorým sa nahrádza príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005[1]
  13. ↑ citrusovité. In: Pyramída S. 562
  14. ↑ ČERVENKA, M. Základy systému semenných rastlín. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1966, S. 236
  15. ↑ Vecný obsah 1973. In: Naše liečivé rastliny. Bratislava: Obzor, 1973, č. 1.
  16. ↑ pomarančovník. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  17. ↑ ISAIN, V. N. et al. Botanika. Bratislava: Štátne pôdohospodárske nakladateľstvo, 1953, S. 300
  18. ↑ THURZO, F. et al. Malý atlas liečivých rastlín. Martin: Osveta, 1963, S. 315
  19. ↑ BUCHTA, V. Okrasné rastliny v byte a na pracovisku. Bratislava: Práca, 1960, S. 88
  20. ↑ KUČERA, M., BALOUN, J. Prírodné liečivá: farmakognózia. Martin: Osveta, 1971, S. 146
  21. ↑ a b c BLANCKE, Rolf. Tropical Fruits and Other Edible Plants of the World (An Illustrated Guide). [s.l.] : Comstock Publishing Associates, a division of Cornell University Press, 2016. 339 s. ISBN 978-0-8014-5417-2. S. 65.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Citrónovník_horký&oldid=7965555“