Kornčina
Kornčina[1] (iné názvy: cornwallčina[2], cornwalčina[3]; zriedkavo: kornijčina[4], kornwallčina[5], kornwalčina[6], kornvalčina) je v podstate mŕtvy jazyk z britskej podskupiny keltských jazykov, ktorý sa do konca 18. storočia používal v anglickom Cornwalle. V súčasnosti dochádza k jeho znovuoživeniu.
Jazyk má zhruba 80 % slovnej zásoby spoločných s bretónčinou a 75 % s waleštinou.[chýba zdroj]
Oživenie
[upraviť | upraviť zdroj]Prvý úspešný pokus o znovuoživenie tohto jazyka vykonali Henry Jenner a Robert Morton Nance na začiatku 20. storočia. Ich jazyk nazvaný zjednotená kornčina (Unified Cornish) sa zakladal na kornčine zo 14. – 15. storočia. Bola normalizovaná výslovnosť a rozšírená slovná zásoba, a to najmä z bretónčiny a waleštiny.
V roku 1986 Ken George vyvinul alebo upravil kornský pravopis a výslovnosť v takzvanej opravenej kornčine (Revised Cornish), z ktorej sa stala Kernewek Kemmyn (bežná kornčina). Následne ju v roku 1987 Výbor kornského jazyka prijal ako preferovaný systém.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ GENZOR, J. Jazyky sveta. Bratislava: Lingea, 2015. S. 193 (Poznámka: Detto v 2. vydaní tejto knihy z roku 1996. Ale v 1. vydaní z roku 1983 bol uvedený názov cornwalčina.)
- ↑ ONDRUŠ, Š, SABOL, J. Úvod do štúdia jazykov. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1987. S. 260
- ↑ KRUPA, V., GENZOR, J. Jazyky sveta. Bratislava: Obzor, 1983. S. 147
- ↑ Kelti. In: Pyramída (Poznámka: Uvedené v tvare korniský jazyk)
- ↑ ŠIMKO, J. Anglicko slovenský slovník. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1967. S. 217
- ↑ LETZ, R., LAUKO, M. Hlas Slovenska v kontexte slovenského samizdatu. Prešov: Michal Vaško - Vydavateľstvo, 2018. S. 398, 399