Preskočiť na obsah

Cytosól

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Cytosol)
Štruktúra typickej živočíšnej bunky:
1. Jadierko
2. Jadro
3. Ribozóm (malé bodky)
4. Vezikula
5. Drsné endoplazmatické retikulum
6. Golgiho aparát
7. Cytoskelet
8. Hladké endoplazmatické retikulum
9. Mitochondria
10. Vakuola
11. Cytosól (spolu s ostatnými organelami tvorí cytoplazmu)
12. Lyzozóm
13. Centrozóm spolu s centriolami
14. Cytoplazmatická membrána

Cytosól (iné názvy pozri nižšie) je gélovité vnútorné prostredie bunky javiace sa v elektrónovom mikroskope amorfne (beztvaro).

Cytosól spolu s tekutinami vnútri jadra (a ostatných organel) sa označuje názvom vnútrobunkové tekutiny (=intracelulárne tekutiny).

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

V literatúre sa vyskytujú tieto názvy: cytosól[1], cytosol[2][3][4], cytozól[5], cytozol[6], základná plazma[7], cytoplazma v užšom zmysle[8][9], základná cytoplazma[2][4][10], hyaloplazma[2], cytoplazmatický matrix [jazykovo nesprávne: cytoplazmatická matrix][4][10], plazmový matrix [jazykovo nesprávne: plazmová matrix][11][10], matrix v užšom zmysle [12], základná cytoplazmatická substancia (bunky)[10][12].

O cytoplazme v širšom zmysle pozri cytoplazma.

Názov matrix v širšom zmysle označuje celú hmotu bunky (t.j. vrátane organel, inklúzií, povrchu atď.)[2]. Ďalšie významy slova matrix pozri v článku matrix.

Zloženie cytosólu

[upraviť | upraviť zdroj]

Cytosól tvorí vnútorné prostredie bunky. Je tekutý až rôsolovitý a vykonáva mnoho úloh. V prvom rade ide o všeobecné bunkové prostredie, ktorého 75 až 80 % tvorí voda. Gélovitosť cytosólu závisí od množstva anorganických a organických látok a biomakromolekúl rozpustených v tejto vode. Prítomnosť určitej látky v bunke je často podmienená jej rozpustnosťou vo vode. Najčastejšími anorganickými látkami v cytosóle okrem vody sú anorganické zlúčeniny kyslíka (napr. molekulový kyslík alebo kyslíkové radikály), uhlíka (napr. oxid uhličitý), dusíka (napr. amoniak), fosforu (napr. pyrofosfát) a síry a ďalej ióny draslíka, sodíka, vápnika, horčíka, mangánu, zinku a ďalších. Najčastejšími organickými látkami v cytosóle sú aminokyseliny, mastné kyseliny, nukleotidy, organické kyseliny a rôzne metabolické medziprodukty. Najčastejšími biomakromolekulami v cytosóle sú proteíny (napr. enzýmy), sacharidy, lipidy a nukleové kyseliny.[13] Cytoplazma v bunke nie je homogénnou emulziou; pri povrchu bunky je tekutejšia (ektoplazma), vo vnútri viskóznejšia (endoplazma).

Vlastnosti cytosólu

[upraviť | upraviť zdroj]

Fakt, že je tvorený prevažne vodou, dáva cytosólu charakteristické vlastnosti. Voda je polárne rozpúšťadlo a dobre rozpúsťa polárne a hydrofilné látky. Napríklad proteíny môžu svoju funkciu plniť iba vtedy, keď sú v bunke v rozpustenom stave. Inak fungujú hydrofóbne látky, ktoré sa vo vode nerozpúšťajú, ale naopak agregujú (zhlukujú). Typicky hydrofóbne sú lipidy; vďaka vodnému prostrediu sa zachováva štruktúra biomembrán, ktorú tvoria prevažne lipidy.

Medzi výhody vodného charakteru cytosólu patria i termoregulačné schopnosti. Voda dobre vedie teplo, takže "prehriatie" určitej oblasti bunky a jej následné tepelné poškodenie v dôsledku výraznej metabolickej aktivity tak ľahko nehrozí.

Ďalšou vlastnosťou cytosólu je to, že voda je univerzálne prostredie pre biochemické reakcie. Veľkosť molekúl vody, veľká kyslíková elektronegativita, ľahká protonizácia vodíka a schopnosť tvoriť vodíkové mostíky poskytujú dostatočne flexibilné prostredie pre mnohé typy chemických reakcií. Poskytovať priestor pre biochemické procesy je najdôležitejšou schopnosťou cytosólu. Prebiehajú v ňom malé biochemické reakcie, zložité enzymatické cykly aj komplexné biochemické dráhy. Spomenúť možno glykolýzu, syntézu bielkovín, hydrolytické procesy a mnohé ďalšie.

V cytosóle látky ľahko difundujú, takže vnútrobunkový transport je pre mnohé molekuly rýchly a nenáročný. Tekutosť cytosólu takisto umožňuje nielen pohyb v ňom, ale i pohyb jeho samotného, spolu s presunom organel, ktoré obklopuje - tieto pohyby sa označujú ako prúdenie cytoplazmy.

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ cytosólhyaloplazma. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. 227
  2. ↑ a b c d bunka. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 380.
  3. ↑ MUCHOVÁ, J. et al. Lekárska chémia (2021) [1] Archivované 2021-12-02 na Wayback Machine, S. 60
  4. ↑ a b c BARANEC et al.: Botanika [2]
  5. ↑ MUCHOVÁ, J. et al. Lekárska chémia (2021) [3] Archivované 2021-12-02 na Wayback Machine, S. 49
  6. ↑ http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/poracova1/subor/2.pdf
  7. ↑ Atlas: štruktúru cytoplazmy 1 [online]. Kvetena-sk.com, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
  8. ↑ BOLEČEK, Peter. Biológia : pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých školách. 1. vyd. Nitra : Enigma, 2010. 406 s. ISBN 978-80-89132-95-9. S. 17,18.
  9. ↑ Radovan Malina: Všeobecná zoológia – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
  10. ↑ a b c d STÖCKER, Friedrich W.; DIETRICH, Gerhard. Brockhaus-ABC Biologie (A - Me. Bd. 1). [s.l.] : Brockhaus, 1986. 1012 s. ISBN 978-3-325-00073-3. S. 350.
  11. ↑ matrix. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová. Zväzok M – N. Bratislava : Veda, 2015. 1103 s. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1485-2.
  12. ↑ a b matrix. In: Slovník cudzích slov : akademický. 2. dopl. a upr. slovenské vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005. 1054 s. Dostupné online. ISBN 80-10-00381-6.
  13. ↑ EDITORS, B. D.. Biology Dictionary [online]. 2017-03-20, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online. (po anglicky)


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Cytosól&oldid=7794612“