Hradiskové obdobie
Hradiskové obdobie (iné názvy: hradisková kultúra, hradisková doba; staršie hradištné obdobie, hradištná doba, hradištná kultúra alebo lingvisticky nesprávne doba hradištná) je – na Slovensku a čiastočne na Morave už zastaraný – archeologický termín pre obdobie 600 – 1200/1250 pre vtedy slovanské časti (najmä) dnešného Nemecka, Rakúska, Česka a Slovenska.
Názov je odvodený od skutočnosti, že presne v tomto období sa na danom území stavali (slovanské) opevnené hradiská (po hradiskovom období sa už stavali hrady, tvrdze a podobne).[1]
Termín sa pôvodne používal v nemeckej literatúre („Burgwallzeit“; dnes je skôr zriedkavý), odtiaľ sa dostal do Česka („doba hradištní“, dodnes sa tam často používa, najmä pre Čechy) a odtiaľ na Slovensko.[1]
Delenie
[upraviť | upraviť zdroj]Delí sa na (na Slovensku a v Česku)[pozn 1][2]:
- predhradiskové obdobie/ranoslovanské obdobie: 400 – 600/650 (len u niektorých autorov)
- staršie hradiskové obdobie: 600/650 – 800 (najstarší typ hradísk s jednoduchým drevenohlinitým opevnením; žiarové pochovávanie pod mohylami; jednoduchá keramika; stavanie polozemníc; avarské vplyvy na Slovanov)
- stredné hradiskové obdobie: 800 – 950 (veľkomoravská kultúra s kniežacími a kmeňovými centrami a dokonalejšími opevneniami; vyspelá keramika a iné remeselné výrobky; začiatky kamennej architektúry)
- mladšie hradiskové obdobie: 950 – 1150/1200/1250 (zánik starých a vznik nových centier; ešte lepšia opevňovacia technika; prevaha zrubových obydlí na hradiskách aj v osadách; hustejšie osídlenie a vnútorná kolonizácia; výlučne kostrové pochovávanie):
- mladšie hradiskové obdobie v užšom zmysle: 950 – 1100/1150
- neskorohradiskové obdobie: 1100/1150 – 1200/1250
Moderné a ekvivalentné delenia
[upraviť | upraviť zdroj]Na Slovensku sa dnes už pojem nepoužíva a približne ho nahradili tieto archeologické obdobia:
- včasnoslovanské obdobie (obdobie keramiky pražského typu): 500 – 675
- obdobie Avarského kaganátu (slovansko-avarské kultúry) na južnom Slovensku resp. predveľkomoravské obdobie na ostatnom Slovensku : 675 – 791; prípadne predveľkomoravské obdobie (pre celé Slovensko a Moravu) s presnejším rozdelením na predveľkomoravský horizont I (680-700), predveľkomoravský horizont II (700-770), predveľkomoravský horizont III (770-790) a upresnením pre východné Slovensko (770-830)[3]
- blatnicko-mikulčický horizont (pre južné, juhozápadné a severné Slovensko,[3] teda v histórii:Nitrianske kniežatstvo a Moravské kniežatstvo): 791 – 833
- veľkomoravské obdobie: 833 – 907
- poveľkomoravské obdobie (vrátane tzv. belobrdskej kultúry): 907 – 1000
- vrcholný stredovek: 1000 – 1375
Na Morave boli pojmy staršie, stredné a mladšie hradiskové obdobie približne nahradené pojmami predveľkomoravské obdobie, veľkomoravské obdobie a poveľkomoravské obdobie.[1]
V Nemecku boli pojmy staršie, stredné a mladšie hradiskové obdobie nahradené pojmami staršia, stredná a mladšia slovanská kultúra.[1]
V Poľsku sa pre toto obdobie tradične používa delenie prebraté z histórie: delenie na predpiastovské obdobie a piastovské obdobie.[1]
U východných Slovanov sa tradične používa predovšetkým delenie na obdobie pred vznikom Kyjevskej Rusi a obdobie od vzniku Kyjevskej Rusi po mongolský vpád (cca. 1240).[1]
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Delenie výchádza podľa schémy, ktorú uplatil J. Eisner v knihe EISNER, Jan. Slovensko v pravěku. Bratislava: Učená Společnost Šafaříkova, 1933.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f hradisková kultúra. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. (Encyklopédie Vydavateľstva Obzor.) S. 332 – 333.
- ↑ a b PERIODIZACE. In: LUTOVSKÝ, Michal. Encyklopedie slovanské archeologie v Čechách, na Moravě a ve Slezsku. 1. vyd. Praha : Libri, 2001. 431 s. ISBN 80-7277-054-3. S. 235.
- ↑ a b MEŘÍNSKÝ, Zdeněk. České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu. 2. opr. vyd. Zväzok I. Praha : Libri, 2009. 564 s. ISBN 978-80-7277-407-4. S. 30 – 31.