Preskočiť na obsah

Fiodor Michajlovič Dostojevskij

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Dostojevskij)
Fiodor Michajlovič Dostojevskij
ruský spisovateľ
Fiodor Michajlovič Dostojevskij
Narodenie11. november 1821
Moskva, Ruská ríša
Úmrtie9. február 1881 (59 rokov)
Petrohrad, Ruská ríša
PodpisFiodor Michajlovič Dostojevskij, podpis (z wikidata)
Odkazy
Webstránkafedordostoevsky.ru
Projekt
Gutenberg
Fiodor Michajlovič Dostojevskij
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Fiodor Michajlovič Dostojevskij

Fiodor Michajlovič Dostojevskij (rus. Фёдор Михайлович Достоевский; * 11. november 1821, Moskva – † 9. február 1881, Petrohrad) bol ruský spisovateľ a mysliteľ, predchodca existencializmu, filozof a člen petraševskovského hnutia. Dostojevskij je jedným zo zakladateľov moderného psychologického románu. Jeho umelecká tvorba podstatne ovplyvnila vývin svetovej prózy.

Život a literárna kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Dostojevskij pochádza z chudobnej šľachty. Narodil sa ako druhé dieťa zo siedmich Michajlovi a Márii Dostojevským. Jeho otec bol lekár, pracoval v Marianskej nemocnici pre chudobných v Moskve. Dostojevskij už ako 9 ročné dieťa dostal prvý epileptický záchvat. Smrť matky, ktorá umrela na tuberkulózu a jeho najväčšieho literárneho vzoru, Puškina, v jeden rok 1837, mala negatívny vplyv na jeho zdravotný stav a dosah na jeho ďalšiu literárnu tvorbu. V roku 1837 sa presťahoval do Petrohradu, kde v rokoch 18381843 študoval stavebné inžinierstvo na Vysokej vojenskej technickej škole. V roku 1839 bol jeho otec zavraždený, pravdepodobne vlastnými poddanými.

Jeho prvý vážnejší literárny počin je spojený s prekladom diela Balzaca Eugénia Grandetová, ten však získal len malú, respektíve skoro žiadnu pozornosť. Dostojevskij v roku 1844, potom čo opustil armádu, začal písať svoj literárny debut Chudobní ľudia, ktorý bol uverejnený v roku 1846. Po jeho uverejnení sa stal okamžite slávny, dobová kritika ho oslavovala ako génia. V tom istom roku píše diela Dvojník, ktorý bude neskôr základom pre výstavbu charakterov v jeho dielach a dielo Netočka Nezvanovová.

Mladý F. M. Dostojevskij

V roku 1847 vstúpil do petraševovského krúžku; keď v ich radoch v roku 1849 predniesol kriminálne písmo literárneho kritika Belinského adresované Gogoľovi, bol dňa 23. apríla zatknutý a uväznený v Petropavlovskej pevnosti. Neskôr degradovaný a toho roku 16. novembra odsúdený spolu s ostatnými členmi krúžku na trest smrti. Až na popravisku ho omilostil cár Mikuláš I. a dostal štyri roky vyhnanstva na sibírsku katorgu, spojené s nútenými prácami, s nadväzujúcou vojenskou povinnosťou. Tu vo väzení v Omsku často trpel epileptickými záchvatmi (epilepsiu mal po celý život). Z väzenia bol prepustený v roku 1854 a nastúpil na službu v sibírskom pluku. Nasledujúcich 5 rokov ako vojak (neskôr ako poručík) strávil s iným plukom na území Kazachstanu. V tom období sa začal jeho vzťah s Marijou Dmitrijevnou Isajevovou, ktorá bola manželkou jeho známeho. Vzali sa vo februári 1857 po smrti jej manžela.

V roku 1859 sa vracia do Petrohradu, kde vydáva spoločne so starším bratom, Michajlom, neúspešné časopisy Vremja (Čas) Epocha (Epocha). V roku 1863 cestuje po Európe, kde po prvýkrát podľahne hráčskej vášni. Tu sa tiež stretáva s Apollinariou Suslovovou. Tá sa stane jeho vzorom pre "pyšné ženy" v jeho dielach, napríklad ako Katarína Ivanovna v diele Bratia Karamazovovci.

Pre Dostojevského bol nešťastný rok 1864, kedy mu umiera manželka na tuberkulózu a zakrátko na to jeho brat Michajl. Následne bol finančne ochromený podnikateľskými dlhmi, ktoré vznikli najmä v spojitosti s neúspešným vydávaním časopisov, rovnako i v súvislosti s finančnou podporou neschopného nevlastného syna z prvého manželstva a starostlivosťou o vdovu a deti po bratovi. Dostojevskij upadá do hlbokých depresií a prepadá čoraz viac hráčskej vášni.

Tieto dva tlaky, vymaniť sa spod dlhov veriteľov a uspokojenie hráčskej vášne, ho viedli k ďalšej ceste do Západnej Európy. Tu sa začína jeho vášnivý ľúbostný pomer s Apollinariou Suslovovou, ktorá však odmieta jeho ponuku na sobáš. Dostojevskému to zlomilo srdce, avšak zakrátko sa stretáva s mladou, vtedy iba dvadsaťročnou stenografkou, Annou Grigorievnou Snitkinovou. Krátko pred uzavretím manželstva jej nadiktuje novelu Hráč. Manželstvo uzatvoria v roku 1867. Je zaujímavé, že Snitkinová sa ako vzor, na rozdiel od jeho dvoch predošlých silných vzťahov, nikdy neobjavila v jeho dielach, napriek tomu, že objektívne povedané bolo manželstvo s ňou šťastné a vyrovnané. Toto obdobie v jeho živote je však v rámci spisovateľskej kariéry všeobecne považované za obdobie kedy vytvoril svoje najväčšie diela. Od roku 1873 do 1881 vydáva Spisovateľov denník. Ide o mesačník, v ktorom píše krátke príbehy, črty a články o dobových udalostiach. Tento mesačník mal enormný úspech.


U Dostojevského je rovnako známe, že ovplyvňoval a bol ovplyvnený ruským filozofom Vladimirom Sergejevičom Soloviovom. Soloviov inšpiroval Dostojevského k vytvoreniu postavy Aľošu Karamazovova.

V 1877 mal ústrednú oslavnú reč na pohrebe svojho veľkého priateľa, básnika Nekrasova. 8. júna 1880, krátko predtým než zomrel, mal svoj slávny prejav o Puškinovi pri príležitosti odhalenia Puškinovho pamätníka v Moskve. Od tejto udalosti bol s nadšením prijatý v celom Rusku ako jeden z najväčších spisovateľov a oslavovaný ako prorok, takmer až mystik.

V roku 1866 vychádza jeho prvý veľký román, ktorým sa Dostojevskij stáva časťou svetovej literatúry: Zločin a trest. Príbeh chudobného študenta práva Rodiona Romanoviča Raskoľnikova, ktorý sa z presvedčenia stáva vrahom úžerníčky a jej sestry. Postupne sa však vyvinie na človeka, ktorý prostredníctvom Soni Marmeladovej, objavuje svet taký, ako je v skutočnosti. Dostojevskij presviedča svojimi psychologicky realistickými charaktermi a precíznym a názorným rozprávaním. V tom istom roku vychádza jeho román Hráč napísaný za 26 dní, jeho priznanie sa k hráčskej vášni.

F. M. Dostojevskij, 1879

Krátko potom, ako sa druhýkrát oženil, v roku 1867, musí ujsť pre vysoké dlžoby do zahraničia. Žije dlhší čas v Baden-Badene v Nemecku a vracia sa do Ruska až v roku 1871. V roku 1868 stráca zasa všetko na hráčskom stole. V ďalšom roku vychádza jeho druhé veľké dielo, Idiot. Tragikomický príbeh kniežaťa Myškina, ktorý zlyháva v petrohradskej spoločnosti napriek svojmu dobru, úprimnosti a čestnosti.

Na konci svojho života žil pokojne. Napísal dve posledné veľké diela, Besy - politický román o zničujúcej moci anarchizmu a nihilizmu, v ktorom anticipuje príchod socializmu a jeho následky; nakoniec Bratia Karamazovci, panorámu ruskej spoločnosti na konci 19. storočia a zároveň súhrn celého jeho diela.

Keď Dostojevskij v roku 1881 zomrel na krvácanie pľúc, zúčastnilo sa na jeho pohrebe okolo 60 000 ľudí.

Dostojevského filozofia dejín

[upraviť | upraviť zdroj]

Dostojevského filozofia dejín má v dôsledku svojej umeleckoliterárnej vyjadrenosti väčší vplyv než rovnako orientované koncepcie vyjadrené v jazyku filozofie (napr. Spenglerova, Toynbeeho, Berďajevova, Jaspersova, Heideggerova).

Projekt Gutenberg
Projekt Gutenberg
  • 1845: Biele noci (Белые ночи) - psychologická štúdia. Analýza ľudského vedomia, psychiky, konania, správania až po intelekt a inštinktívne stránky človeka.
  • 1846: Pán Probaštin
  • 1849: Netočka Nezvanovová (Неточка Незванова)
  • 1873: Denník spisovateľa (Дневник писателя)

Romány:

  • 1845: Chudobní ľudia (Бедные люди); román v listoch. O živote na petrohradskej periférii. Hlavné postavy: Makar Devuškin a Vareňka Dobrosiolová.
  • 1846: Dvojník (Двойник) - hĺbková psychologická analýza rozdvojenej osobnosti mladého petrohradského úradníka.
  • 1859: Obec Stepančikovo a jej obyvatelia (Село Степанчиково и его обитатели)
  • 1861: Ponížení a potupení (starší a nesprávny preklad Ponížení a urazení) (Униженные и оскорблённые) - autobiografické dielo. Príbeh mladého Ivana Petroviča, ktorý miluje Natáliu Nikolajevnu. Tá však opustí dom svojich rodičov, dáva prednosť bohatému, duševne nevyzretému mužovi.
  • 1862: Zápisky z mŕtveho domu (Записки из Мёртвого дома)
  • 1867: Zločin a trest, „Преступление и наказание“, 1867 - morálno-filozofický román s kriminálnou zápletkou. Dostojevskij sa v ňom zaoberá myšlienkou možnosti alebo nemožnosti prekonania morálnych hodnôt. Protagonistom románu je študent Radion Raskoľnikov, ktorý zavraždí úžerníčku v mylnej predstave, že tým pomôže nielen sebe, ale aj ostatným. Dej sa odohráva medzi najbiednejšími vrstvami. Raskoľnikov je dôkazom psychického rozkolu, má črty schizofrenika, hľadá zmysel života a stane sa obeťou scestnej idey.
  • 1868: Idiot (Идиот), román situovaný do petrohradského prostredia je snahou o vytvorenie ideálneho hrdinu, ktorým je knieža Myškin, morálne čistý hrdina. Typicky zlým charakterom je kupec Rogožin a ambivalentný charakter je stelesnený krásnou Nastasijou Filipovnou.
  • 1872: Besy alebo aj Diablom posadnutí(Бесы), román z prostredia ruských anarchistov, nihilistov a teroristov. Sú posadnutí rozličnými ideami slobody, spravodlivosti, revolúcie.
  • 1875: Výrastok, „Подросток“, 1875
  • 1880: Bratia Karamazovovci, (Братья Карамазовы) - dielo predstavuje syntézu ideí a postáv Dostojevského predošlých prác. Jednotlivé postavy reprezentujú cesty možného vývoja Ruska. Hlavnými postavami sú otec Karamazov a bratia Miťa, Ivan a Aľoša.


Novely:

  • 1859: Strýčkov sen (Дядюшкин сон)
  • 1864: Zápisky z podzemia (Записки из подполья)
  • 1866: Hráč (Игрок)
  • 1870: Večný manžel (Вечный муж)

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Monografie, rozbory

[upraviť | upraviť zdroj]
  • ANTOŠ, Michal. Dostojevskij na Slovensku: F. M. Dostojevskij v zrkadle slovenskej publicistiky. Nitra: Garmond, 2009 ISBN 978-80-891-48-50-9
  • BACHTIN, Michail. Dostojevskij umělec: K poetice prózy. Praha: Československý spisovatel, 1971
  • BEM, A. L. Tajemství osobnosti Dostojevského: několik kritických kapitol. Praha: Jan Otto, 1928
  • BERĎAJEV, Nikolaj. Dostojevského pojetí světa. Praha: Oikoymenh, 2000 ISBN 80-7298-020-3
  • BURSOV, Boris. Dostojevskij a jeho svět. Praha: Odeon, 1978
  • ČERVEŇÁK, Andrej. Človek v literatúre : Dostojevskij a súčasná literárna veda. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1986
  • ČERVEŇÁK, Andrej. Tajomstvo Dostojevského. Nitra: Pedagogická fakulta v Nitre, 1991
  • ČERVEŇÁK, Andrej. Dostojevského sny: (eseje a štúdie o snoch a Dostojevskom). Pezinok: Formát, 1999 ISBN 80-967911-2-5
  • ČERVEŇÁK, Andrej. Človek v texte: (Dostojevskij a esteticko-antropologická koncepcia literatúry). Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa [Bratislava]: Spolok slovenských spisovateľov, 2002 ISBN 80-8050-503-9
  • HROMÁDKA, J.L. Dostojevskij a Masaryk. Praha: Vydavatelské oddělení Ymky, 1931
  • HŘÍBKOVÁ, Radka; NEUMANN, Bohumil. Umělecko-filozofická koncepce dětství v tvorbě F.M. Dostojevského. Praha: FF UK, 1992
  • HŘÍBKOVÁ, Radka. Umělecko-filozofická koncepce dětství v tvorbě F.M. Dostojevského. Praha: Univerzita Karlova, Pedagogická fakulta, 1998 ISBN 80-86039-50-1
  • JERMILOV, Vladimir Vladimirovič. F.M. Dostojevskij. Praha: Československý spisovatel, 1957
  • JERMILOV, Vladimir Vladimirovič. F.M. Dostojevskij. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1958
  • KAUTMAN, František. Boje o Dostojevského. Praha: Svět sovětů, 1966
  • KAUTMAN, František. F.X. Šalda a F.M. Dostojevskij. Praha: Academia, 1968
  • KAUTMAN, František. F.M. Dostojevskij - věčný problém člověka. 1. vyd. Praha: Rozmluvy, 1992 ISBN 80-85336-19-7
  • KAUTMAN, František. F.M. Dostojevskij: věčný problém člověka. 2. vyd. Praha: Academia, 2004 ISBN 80-200-1273-7
  • KIRPIČNIKOV, Aleksandr Ivanovič. Dostojevskij a Pisemskij: pokus o srovnávací charakteristiku. Prostějov: J.F. Buček, 1918
  • KOPANIČÁK, Juraj. Dostojevskij a dnešok. Bratislava: STIMUL, 1994 ISBN 80-85697-16-5
  • KOUKOLÍK, František. Proč se Dostojevskij mýlil?: o vědomí, empatii, altruismu, lásce, zlu a religiozitě. Praha: Galén, 2007 ISBN 978-80-7262-482-9
  • LOSSKIJ, Nikolaj Onufrievič. Dostojevskij a jeho kresťanský svetonáhľad. 1. vyd. Liptovský Svätý Mikuláš: Tranoscius, 1946
  • LOSSKIJ, Nikolaj Onufrievič. Dostojevskij a jeho kresťanský svetonáhľad. 2. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2009 ISBN 9788080613655
  • MEREŽKOVSKIJ, Dmitrij Sergejevič. Život a dílo L. Tolstého a Dostojevského. 1. díl. Praha: B. Kočí, 1920
  • MEREŽKOVSKIJ, Dmitrij Sergejevič. Duše Dostojevského, proroka ruské revoluce. Praha: Rudolf Škeřík, 1923
  • MEREŽKOVSKIJ, Dmitrij Sergejevič. Tolstoj a Dostojevskij : život, tvorba, náboženství. [Díl] I. Praha: Kvasnička a Hampl, 1929
  • MEREŽKOVSKIJ, Dmitrij Sergejevič. Tolstoj a Dostojevskij : život, tvorba, náboženství. [Díl] II. Praha: Kvasnička a Hampl, 1929
  • MEREŽKOVSKIJ, Dmitrij Sergejevič. Tolstoj a Dostojevskij : Život, tvorba, náboženství. [Díl] III. Praha: Kvasnička a Hampl, 1929
  • PAROLEK, Radegast. F.M. Dostojevskij. 1. vyd. Praha: Orbis, 1963
  • PAROLEK, Radegast. F.M. Dostojevskij. 2. vyd. Praha: Orbis, 1964
  • PYTLÍK, Radko. F.M. Dostojevskij: život a dílo. Praha: Emporius, 2008 ISBN 978-80-86346-13-7
  • SARRAUTE, Nathalie. Věk podezírání: Eseje o románu. Praha: Odeon, 1967
  • SÝKORA, Michal. Dostojevského buldok: o zvířatech a/v literatuře. Brno: Host, 2006 ISBN 80-7294-200-X
  • THURNEYSEN, Eduard. Dostojevskij. Praha: Vydavatelské oddělení Ymky, 1930
  • TUŽINSKÝ, Ján; MURÍN, Štefan. Inkvizítor (dnes). Bratislava: CCW, 2006 ISBN 80-89166-12-1
  • ZWEIG, Stefan. Tři mistři: Balzac, Dickens, Dostojevskij. Praha: Melantrich, 1997 ISBN 80-7023-268-4

Zborníky, komentáre

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Dostojevskij a dnešok. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, 2007 ISBN 978-80-8094-107-9
  • Dostojevskij dnes: sborník příspěvků z konference s mezinárodní účastí: (Praha, 27. listopadu 2006, Národní knihovna České republiky). Praha: Národní knihovna ČR, Slovanská knihovna, 2007 ISBN 978-80-7050-538-0
  • Dostojevskij: sborník statí k padesátému výročí jeho smrti 1881-1931. Praha: Melantrich, 1931
  • Legenda o velikém hříšníkovi: Život Dostojevského. Praha: Lidové nakladatelství, 1972
  • Rozjímanie o veľkom inkvizítorovi. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2005 ISBN 80-8061-224-2
  • Velký inkvizitor: nad textem F.M. Dostojevského. Velehrad: Refugium Velehrad-Roma, 2000 ISBN 80-86045-29-3

Umelecká literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • GROSSMAN, Leonid Petrovič. Hráč Dostojevskij. Praha: Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, 1961
  • GROSSMAN, Leonid Petrovič. Dostojevskij. Bratislava: Tatran, 1979

Publicistika, listy, poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Doplňky. Svazek I, Umělecké stránky. Feuilletony. Programové články. Praha: Kvasnička a Hampl, 1927, [v tiráži 1928]
  • Doplňky. Sv. II, Kritické a publicistické články. Praha: Kvasnička a Hampl, 1928
  • Politické články : zahraniční události v letech 1873-74 (z časopisu Graždanin). Praha: Kvasnička a Hampl, 1927
  • Deník spisovatele. I. Praha: Odeon, 1977
  • Deník spisovatele. II. Praha: Odeon, 1977
  • Dopisy. Praha: Odeon, 1966
  • F. M. Dostojevskij ve vzpomínkách vrstevníků, dopisech a poznámkách. Praha: Kvasnička a Hampl, 1924
  • Objav srdca: poviedky, denníky, listy žene. Bratislava: Nové mesto, 1996 ISBN 80-85487-48-9
  • Rusko a Európa. Z Denníka spisovateľa. Bratislava: Europa, 2010 ISBN 978-80-89111-66-4
  • Z Denníka spisovateľa [a Krokodíl]. Bratislava: Europa, 2008 ISBN 978-80-89111-43-5
  • DOSTOJEVSKÁ Anna G. Život s Dostojevským. Praha: Odeon, 1981
  • DOSTOJEVSKÁ, Anna Grigorievna. Spomienky. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1981
  • DOSTOJEVSKÁ, Anna Grigorievna. Spomienky. 2. vyd. Bratislava: Európa, 2009 ISBN 978-80-89111-51-0
  • DOSTOJEVSKAJA, Ljubov. Dostojevskij: Jak jej líčí jeho dcera. Praha: Stanislav Minařík, 1920
  • KOVALEVSKÁ, Soňa. Upomínky z dětství. Praha: Jan Otto, 1900
  • KOVALEVSKÁ, S.V. Dívčí léta. 1. vyd. Praha: Dílo, 1948
  • KOVALEVSKÁ, Sofja Vasiljevna. Vzpomínky na dětství. 2. vyd. Praha: Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, 1963
  • KOVALEVSKÁ, Soňa. Rozpomienky na detstvo. Turčiansky Svätý Martin: Matica slovenská, 1950
  • WRANGEL, A. E. Vzpomínky na F.M. Dostojevského na Sibíři: 1854-1856. Praha: Grosman a Svoboda, 1913
  • WRANGEL, Alexandr Jegorovič. Vzpomínky na Fjodora Michajloviče Dostojevského na Sibiři v letech 1854-1856. Pelhřimov: Nová tiskárna Pelhřimov, 2009 ISBN 978-80-7415-014-2

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]