Elena Vacvalová
| Elena Vacvalová | |
| slovenská moderátorka a príležitostná herečka | |
| Rod. meno | Elena Kunštárová |
|---|---|
| Narodenie | 15. január 1958 (67 rokov) Hnúšťa-Likier, Česko-Slovensko |
| Alma mater | Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave |
| Aktívne roky | 1987 – súčasnosť |
| Manžel | Juraj Vacval |
| Deti | Elena |
Elena Vacvalová, rod. Kunštárová (* 15. január 1958, Hnúšťa-Likier)[1][2] je slovenská redaktorka, humorista a príležitostná herečka.[3]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Vyrastala v Tisovci. Jej rodičia boli učitelia. Počas štúdia sa venovala basketbalu, športovej streľbe a hádzanej.[1] Po strednej škole nebola prijatá na VŠMU, začala preto študovať odbor televízna žurnalistika na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý absolvovala v roku 1981[2] a kde sa tiež zoznámila so svojím budúcim kolegom Oliverom Andrásym.[4] So svojím prvým manželom má dcéru Elenu. Po štúdiách začala pracovať v redakcii časopisu Kamarát, kde sa zoznámila so svojím druhým manželom Jurajom Vacvalom.[5] V roku 1987 začala pracovať v Československom rozhlase, kde moderovala reláciu Humorikon spolu s Oliverom Andrásym.[4]
Reláciu Humorikon moderovala až do roku 1991. V roku 1992 začala opäť so svojím kolegom Oliverom Andrásym moderovať reláciu Čo dokáže ulica, ktorú Slovenská televízia vysielala až do roku 1997. V roku 1993 založila s Oliverom Andrásym a Stanislavom Gurkom produkčnú firmu Hattrick.[6] Od roku 1995 moderovala v televízii VTV reláciu Aj múdry schybí, opäť spolu s Oliverom Andrásym. V roku 1998 reláciu prevzala TV Markíza, kde ju moderovala až do jeho zrušenia v roku 2010. Ďalšou reláciou, ktorú moderovala s Oliverom Andrásym bol Dereš, ktorý od roku 1999 vysielala TV Markíza.
Okrem relácií Aj múdry schybí a Dereše, ktoré moderovala spolu s Oliverom Andrásym, pribudli aj ďalšie programy, ktoré začala moderovať sama. V roku 2002 to bola relácia Ružové okuliare a po čase vystriedala Róberta Beňa v moderovaní relácie Sedem s r.o., ktorú do roku 2008 vysielala TV Markíza a nasledujúci rok ju prevzala TV JOJ, ktorá ju premenovala na Sedem a vysiela ju dodnes.
V roku 2010 TV Markíza ukončila vysielanie relácie Aj múdry schybí, ktorú v roku 2012 prevzala RTVS a premenovala ju na Nikto nie je dokonalý. Elena Vacvalová spolu s Oliverom Andrásym ju moderovala do roku 2013. V roku 2016 začala na RTVS moderovať reláciu Zlaté časy spolu s Danom Heribanom, ktorého v roku 2017 nahradil Milan Lasica, ako stály hosť. V roku 2015 si zahrala aj vo filme Andílek na nervy, kde stvárnila rolu sociálnej pracovníčky.
Záľuby
[upraviť | upraviť zdroj]Elena Vacvalová je veľkou milovníčkou zvierat, chová psa a 3 mačky.[1] Usiluje sa o vybudovanie cintorína pre zvieratá v Bratislave.[7]
Účinkovanie
[upraviť | upraviť zdroj]Televízia
[upraviť | upraviť zdroj]Filmy
[upraviť | upraviť zdroj]- 1995: Hazard
- 1999: Šesť statočných
- 2014: Lóve (film)
- 2015: Andílek na nervy
Seriály
[upraviť | upraviť zdroj]Televízne relácie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1992: Čo dokáže ulica
- 1995: Aj múdry schybí
- 1999: Dereš
- 2001: Sedem s r.o.
- 2001: Milionár
- 2002: Ružové okuliare
- 2009: Sedem
- 2012: Nikto nie je dokonalý
- 2016: Zlaté časy
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Humoristka Vacvalová oslávi 60: Kedysi bavila Slovensko, dnes kope v záhrade! [online]. telkac.zoznam.sk, 2018-01-14, [cit. 2021-09-24]. Dostupné online.
- ↑ a b Elena Kunštárová. In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2021-09-24]. Dostupné online. Archivované 2021-09-24 z originálu.
- ↑ Vacvalová, Elena, 1958. In: Heslár SFÚ [online]. Bratislava: Slovenský filmový ústav, [cit. 2021-09-24]. Dostupné online.
- ↑ a b HABLÁKOVÁ, Martina. Andrásymu sa Vacvalová páčila, ona si ho na prvom stretnutí podala. Pravda (Bratislava: Perex), 2009-02-17. Dostupné online [cit. 2021-09-24]. ISSN 1336-197X.
- ↑ NOVOTNÁ, Anna. Kde stretli osudovú lásku?. SME (Bratislava: Petit Press), 2010-11-15. Dostupné online [cit. 2021-09-24]. ISSN 1335-4418.
- ↑ HATTRICK, spol. s r.o. In: Obchodný register na internete [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, [cit. 2021-09-24]. Dostupné online.
- ↑ Cintorín Borievka : Ambasádor Cintorína Borievka Eňa Vacvalová [online]. cintorinborievka.sk, [cit. 2021-09-24]. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Elena Vacvalová na českej Wikipédii.