Eli Urbanová
| Eliška Urbanová | |
| česká esperantistka a spisovateľka | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Pseudonym | Eli Urbanová Eliška Doubravská |
| Narodenie | 8. február 1922 |
| Čáslav, Česko | |
| Úmrtie | 20. január 2012 (89 rokov) |
| Praha, Česko | |
| Národnosť | česká |
| Zamestnanie | učiteľka |
| Manžel | Štepán Urban |
| Dielo | |
| Žánre | básne, román |
| Témy | lyrické témy, pocity a vášne, láska, rodina, nostalgia...[1] |
| Literárne hnutie | esperantisti, Pražská škola[1] |
| Debut | poviedka Na makovicích |
| Významné práce | Nur tri kolorojn, Hetajro dancas, Peza vino |
Eli Urbanová, vlastným menom Eliška Urbanová, rod. Vrzáková (* 8. február 1922, Čáslav – † 20. január 2012, Praha) bola česká pedagogička, spisovateľka a poetka píšuca v češtine a esperante.[1] Držiteľka viacerých ocenení. Spolu s Hildou Dresen a Marjorie Boultonovou býva považovaná za jednu z troch najvýznamnejšie píšucich esperantistiek.[2]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Eli Urbanová sa narodila v roku 1922 v Čáslavi, kde neskôr nastúpila na základnú školu a gymnázium.[3] Tvoriť začala už ako násťročná, jej prvotinou bola poviedka Na makovicích publikovaná v roku 1935 v novinách Národní osvobození. V rokoch 1937 až 1941 študovala v Čáslavi za učiteľku, popri tom sa venovala aj hudbe. V roku 1940 vydala pod pseudonymom Eliška Doubravská svoju prvú básnickú zbierku Zrcadlo. Po štúdiu hudby nastúpila vyučovať do súkromnej hudobnej školy profesora Štěpána Urbana, ktorý sa stal jej manželom. Učila hru na klavír, husle a violončelo.[1] Spolu s manželom sa začala zaujímať o esperanto, veľký vplyv na jej rozhodnutie mal český herec Karel Höger, ktorý hral niekoľko hier v esperante v brnianskom rozhlase.[1][3] V roku 1948 sa jazyk začala učiť, o dva roky neskôr úspešne absolvovala skúšky z jazyka a začala písať svoje prvé diela. V roku 1955 sa rozviedla a začala pôsobiť ako učiteľka na základnej škole. Venovala sa aj pedagogickej metodike a napísala príručku pre vychovávateľky. Aktívne sa zapájala do života v Českom esperantskom zväze a v roku 1956 spoluzakladala Združenie esperantských spisovateľov. V tomto období sa zapojila do viacerých medzinárodných súťaží a jej básne získali viacero cien, v neskoršom období bola sama porotkyňou na podobných súťažiach. V roku 1960 vyšla zrejme jej najvýznamnejšia básnická zbierka Nur tri kolorojn (v preklade Iba tri farby). Jej diela sa podľa kritikov vyznačovali živou vášnivosťou a túžbou po láske, odhaľovali emociálne vnútro ženskej duše a patrili tak k najväčším vyznaniam v esperante.[1] V rokoch 1986 až 1995 bola ako v poradí druhá žena na svete členkou Esperantskej akadémie. Aktívne publikovala diela v esperante, jej diela boli aj v období komunistického režimu publikované v zahraničí a prispievala aj do rôznych medzinárodných esperantských periodík. Od roku 1990 bola členkou českého spolku spisovateľov Obec spisovatelů. Zomrela v roku 2012 vo Vojenskej nemocnici v Prahe.[2][1][4][5]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Medzi jej diela patrili:[2][4]
- Zrcadlo (1940), básnická zbierka, v češtine
- Nur tri kolorojn! (1960, v doslovnom preklade: Iba tri farby!), zbierka básní
- El subaj fontoj (1981, v doslovnom preklade: Zo spodných prameňov), zbierka básní
- Verso kaj larmo (1986, v doslovnom preklade: Verš a plač), zbierka básní
- Vino, viroj kaj kanto (1995, v doslovnom preklade: Víno, muži a pieseň), zbierka básní
- Hetajro dancas (1995,, v doslovnom preklade: Hetéra tancuje), autobiografický román
- Peza vino (1996, v češtine vyšlo ako Těžké víno)
- El mia buduaro (2001, v doslovnom preklade: Z môjho budoáru), zbierka básní
- Rapide pasis la temp' (2003, v doslovnom preklade: Rýchlo ubehol čas), zbierka básní
- Prefere ne tro rigardi retro (2007, v doslovnom preklade: Radšej sa príliš neobzerať späť), zbierka básní
Spolu s ďalšími pražskými básnikmi (Josef Rumler, Jiří Karen, Čestmír Vidman) vydala tiež básnickú zbierku Kvarfolio.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h SUTTON, Geoffrey H.. Concise Encyclopedia of the Original Literature of Esperanto. 1. vyd. [s.l.] : Mondial, 2008. ISBN 1595690905, 978-1595690906. S. 332 – 336.
- ↑ a b c Zemřela Eli Urbanová [online]. Esperanto.cz, [cit. 2020-05-09]. Dostupné online.
- ↑ a b Eli Urbanová [online]. [Cit. 2020-05-09]. Dostupné online. (csz)
- ↑ a b Eli Urbanova [online]. esperanto.net, [cit. 2020-05-09]. Dostupné online.
- ↑ Bildoj el la historio de la Esperanta Literaturo: Urbanová [online]. esperanto.net, [cit. 2020-05-09]. Dostupné online.